„Mimoriadni“ študenti: Toľko študentov nehovorí po nemecky ako o svojom prvom jazyku.
Vo Viedni má tretina „výnimočných“ študentov arabčinu ako prvý jazyk. APA/dpa/Bernd Thissen
Na začiatku školského roka malo vo Viedni mimoriadny štatút približne 45 percent prvákov.
Silný prílev rodín, najmä sýrskych detí, do Viedne počas mnohých mesiacov od začiatku roka 2023 sa prejavil aj v zložení nemeckých doškoľovacích tried a kurzov. Podľa hodnotenia riaditeľstva pre vzdelávanie APA z približne 19 700 detí a mladých ľudí klasifikovaných ako „mimoriadne“ vo všetkých povinných školách (základné, stredné, špeciálne a polytechnické školy), tretina má ako prvý jazyk arabčinu. Medzi školákmi je to 26 percent.
Cez zlúčenie rodín prichádzalo do viedenských škôl každý mesiac 300 nových detí už rok a pol, no v poslednom čase ich počet opäť klesá. Keďže išlo väčšinou o sýrske deti a mladých ľudí, ktorí roky žili v tureckých prijímacích táboroch a nemali žiadne školské skúsenosti, Viedeň na jar vytvorila pre túto skupinu vlastné orientačné triedy. Pred prechodom na bežný systém sa dva mesiace učia nemčinu s lektorom s jazykovými znalosťami v pôvodnom jazyku a jedným so zameraním na nemčinu ako druhý jazyk. Táto ponuka tiež vysvetľuje rodičom, ako funguje školská prevádzka v Rakúsku.
Tretina Ukrajincov v triede na podporu nemčiny
Na porovnanie, počet mimoriadnych študentov, ktorí hovoria ukrajinsky ako prvým jazykom, je pomerne malý. Je to 5 percent na všetkých úrovniach škôl, ako aj medzi začínajúcimi školami. Podľa koordinátora pre utečencov Andreasa Achrainera v súčasnosti prichádza do Rakúska z Ukrajiny mesačne okolo 2000 ľudí, no podľa riaditeľstva školstva nie je na viedenských školách, aspoň zatiaľ, badateľný nárast ukrajinských študentov. K októbru bolo vo Viedni školopovinných 2 800 detí a mladých ľudí, z ktorých tretina má mimoriadny štatút a dostáva podporu nemčiny v samostatnej triede alebo kurze.
Väčšina „mimoriadnych“ sa narodila v Rakúsku
Takmer 13 percent viedenských študentov, ktorí podľa testu MIKA-D nemohli v aktuálnom školskom roku absolvovať hodiny pre nedostatočnú znalosť nemeckého jazyka, a preto boli klasifikovaní ako „mimoriadni“, uviedlo, že turečtina je ich prvým jazykom. Podľa hodnotenia 16 percent tých, ktorí nastupujú do školy (prvý ročník základnej alebo špeciálnej školy), má ako prvý jazyk turečtinu. 7 percent všetkých žiakov nemeckej podpornej triedy alebo 9 percent žiakov 1. ročníka má ako prvý jazyk srbčinu, 5 percent rumunčinu a 3 alebo 2 percentá albánčinu.
Na začiatku školského roka malo vo Viedni mimoriadny štatút približne 45 percent začínajúcich žiakov. Politickú diskusiu vyvolala aj skutočnosť, že podľa odpovede viedenského poslanca pre vzdelávanie Christopha Wiederkehra (NEOS) sa väčšina týchto detí už narodila v Rakúsku a že v priemere navštevovali materskú školu viac ako dva roky. Podľa kritikov z praxe a výskumu však „mimoriadny stav“ neznamená, že všetky tieto deti hovoria po nemecky príliš slabo na bežné hodiny. Test MIKA-D to ani nedokáže zmerať.
Maximálne dva roky
Mimoriadnym žiakom sa zaraďuje dieťa, ak má rozumovú vyspelosť pre príslušný školský stupeň, ale pre nedostatočnú znalosť nemeckého jazyka ešte nedokáže chodiť na vyučovanie. Maximálne dva roky nebudú známkovaní mimoriadni žiaci z tých predmetov, v ktorých ešte nie je možné kladné hodnotenie pre problémy s nemčinou. Od školského roku 2018/19 dostali aj do 20 hodín nemčiny v samostatných doškoľovacích triedach nemčiny alebo, ak ovládajú nemčinu o niečo lepšie, šesť hodín na opravnom kurze nemčiny. Podľa prieskumu tretina riaditeľov škôl pokračuje v propagácii nemčiny v bežných triedach napriek požiadavkám, ako predtým.
Riaditeľstvo pre vzdelávanie medzitým zdôrazňuje aj ocenenie materinských jazykov detí a mladých ľudí. Výučbu prvého jazyka ponúka takmer 200 škôl v celkovom počte 24 jazykov, ktoré oslovia približne 18 000 študentov.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.