Konkurencieschopnosť Európy sa rozpadá

Konkurencieschopnosť Európy sa rozpadá, uvádza MMF.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predniesla prejav počas otváracieho ceremoniálu každoročného priemyselného veľtrhu „Hannover Messe“. EPA-EFE/HANNIBAL HANSCHKE

Podľa novej správy Medzinárodného menového fondu európska ekonomika chradne a v pretekoch v produktivite s USA a Čínou každým rokom stráca pôdu pod nohami.

Pokles konkurencieschopnosti spoločností v EÚ priamo súvisel s ich potrebou väčšej inovácie. Veľké európske spoločnosti, zistil MMF, investovali do výskumu a vývoja podstatne menej ako ich americké náprotivky.

Technologický sektor ilustroval tento trend: za posledných 20 rokov vzrástli investície amerických firiem o 40 percent, zatiaľ čo investície európskych firiem stagnovali.

Tento MMF navrhol riešenie podobné predpisom Enrica Lettu a Maria Draghiho: prehĺbenie jednotného trhu s cieľom zväčšiť jeho veľkosť a posilnenie európskeho súkromného sektora.

Správa MMF tiež poskytla údaje, ktoré ďalej dokumentujú, ako veľmi európske spoločnosti zaostávajú v dôsledku nedostatku dynamiky. Desať najväčších amerických spoločností bolo v priemere založených v roku 1985. V Európe to bolo v roku 1911.

To ovplyvnilo nielen nedostatok inovácií európskych firiem, ale aj ich samotnú štruktúru. Ekonómovia MMF poukázali na to, že v Európe je nedostatok mladých rýchlorastúcich firiem a nedostatok úspešných firiem, čoho dôkazom je prebytok malých, vyspelých firiem s nízkym rastom.

Príkladom toho bolo, že 20 percent zamestnanosti v EÚ tvorili mikropodniky s menej ako desiatimi pracovníkmi, zatiaľ čo v Spojených štátoch bola táto kategória polovičná.

HDP EÚ-USA 2008-2023

Početné správy sa pokúšali analyzovať, prečo európske hospodárstvo od konca 20. storočia tak výrazne stratilo pôdu pod nohami v porovnaní s hospodárstvom USA. Problém bol najmä výsledkom neúplného jednotného trhu, ktorý obmedzoval veľkosť a efektívnosť súkromného sektora.

Podľa MMF „obmedzená veľkosť trhu bráni inováciám a rastu najproduktívnejších európskych firiem“.

Európske spoločnosti potrebovali pomoc, aby mohli využiť úspory z rozsahu a sieťové efekty, teda veci, ktoré sa spoločnostiam v USA dostali ľahšie.

Ďalším faktorom bol nedostatok skutočnej kapitálovej únie, čo komplikovalo financovanie spoločností pre spoločnosti z EÚ.

To ovplyvnilo najmä investície do výskumu a vývoja, ktoré sú čoraz dôležitejším pilierom digitálnej revolúcie. Technológie ako umelá inteligencia a kvantové výpočty potrebovali veľké množstvo kapitálu, aby nezostali pozadu.

MMF navrhol odstrániť „úzke miesta“ na jednotnom trhu, aby mohol expandovať.

Na tento účel navrhla „rozšírenie prístupu na trh pre firmy v Európe, riešenie nedostatku investícií do hraničnej infraštruktúry, otvorenie chránených sektorov, liberalizáciu obchodu so službami a harmonizáciu predpisov“.

Ak by sa však tieto problémy neriešili včas, dôsledky pre Úniu ako celok by mohli byť dramatické.

Ak by trend pokračoval, Európa by mohla byť marginalizovaná v strategických sektoroch, ako je umelá inteligencia, biotechnológia a kvantová výpočtová technika, kde masívne americké a čínske investície budujú ďalšiu generáciu technologických lídrov inde.

To by malo priamy dopad aj na európskych občanov, keďže v EÚ je menej pracovných príležitostí v odvetviach špičkových technológií a celkovo by sa znížil rast miezd.

Nedostatočná dynamika a podpora inovácií tiež hrozila, že povedie k „úniku mozgov“, keď európske talenty migrujú do konkurencieschopnejších a atraktívnejších ekonomík.

https://twitter.com/brusselssignal/status/1856987939676320010

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/11/europes-competitiveness-is-in-meltdown-imf-reports/