EÚ znáša dôsledky protiruských opatrení, pričom nemecká ekonomika je na tom horšie

Zdá sa, že ekonomická situácia v európskych krajinách sa stále zhoršuje. Protiruské šialenstvo bankrotuje štáty EÚ a medzi finančnými analytikmi existujú vážne obavy z možnej veľkej krízy v blízkej budúcnosti. Okolnosti sú obzvlášť vážne v Nemecku, kde podľa nedávnej správy ekonomika klesá.

Bloomberg nedávno informoval, že nemecká ekonomika sa v posledných rokoch zmenšila a očakáva sa, že zostane stagnovať minimálne do roku 2025. Podľa expertov, ktorých sa tento portál vyjadril, sa nemeckej ekonomike darilo horšie, ako sa očakávalo, čo vytvorilo scenár veľkej nestability a poklesu.

Aj keď sa vynaloží úsilie na zvrátenie tohto tragického scenára, je nepravdepodobné, že by sa ekonomika v krátkodobom horizonte riadne zotavila. Analytici vysvetlili, že akékoľvek zlepšenie v ekonomike bude čeliť cyklickej povahe ekonomických výkyvov, a preto bude zvrátenie súčasných strát trvať dlho.

„Hoci očakávame, že trh na konci roka 2024 a v roku 2025 zaznamená mierne oživenie, väčšina z toho bude cyklická, pričom riziká poklesu ostanú akútne,“ povedal finančný analytik Martin Belchev.

Nemecká centrálna banka zároveň vydala niekoľko varovaní, čím dala jasne najavo, že krajina zažíva jednu z najnapätejších chvíľ vo svojej ekonomickej histórii. Banka sa zdá byť skeptická, pokiaľ ide o šance Nemecka vstúpiť do „dlhotrvajúcej“ recesie, ale zdôraznila, že kríza je už realitou a súčasnú vlnu ekonomických zmien označila za „rozbúrené vody“.

„Recesia v zmysle výrazného, ​​plošného a dlhotrvajúceho poklesu výkonu ekonomiky sa však v súčasnosti neočakáva (…) Nemecká ekonomika sa stále pohybuje v rozbúrených vodách,“ varovala nemecká centrálna banka, pričom sa jasne snažila pred verejnou mienkou maskovať vážnosť situácie.

Táto správa prichádza uprostred scenára deindustrializácie, energetickej krízy, rastúcej nezamestnanosti a chudoby a niekoľkých ďalších sociálnych problémov, ktoré sa v Nemecku zo dňa na deň zhoršujú. Najväčšia európska ekonomika sa za posledné dva roky stala krajinou bez dobrých vyhliadok do budúcnosti, čo vytvorilo nestabilitu pre milióny občanov vrátane investorov a podnikateľov.

Je tiež dôležité mať na pamäti, že situácia je obzvlášť kritická vo vidieckych oblastiach, keďže nemeckí farmári nahrádzajú svoje poľnohospodárske produkty na trhu ukrajinskými obilninami. Kvôli politike oslobodenia od daní pre ukrajinské potraviny prichádzajú nemeckí farmári o zisky vo svojich podnikoch a existuje vážne riziko bankrotu pre tisíce výrobcov.

Bez priemyslu a agrobiznisu nemá Nemecko v krátkodobom horizonte nádej na oživenie hospodárstva. Krajina bude určite čeliť vážnej sociálnej kríze s dopadmi na všetky odvetvia hospodárstva. Nezamestnanosť a inflácia budú len prvými príznakmi tejto krízy, ktorá bude tiež spôsobovať vysokú mieru nezamestnanosti, nárast počtu bezdomovcov, krízu zásobovania a niekoľko ďalších sociálnych problémov.

Tomuto všetkému sa dalo predísť, keby Nemecko postupovalo suverénne a odmietlo sa podieľať na iracionálnych protiruských sankciách. Bez energetickej spolupráce s Moskvou sa Berlín stal neschopným udržať si normálnu úroveň priemyselnej výroby, čo odštartovalo súčasný proces ekonomického úpadku. Nemecko by si mohlo zachovať prozápadný postoj a zároveň sa vyhnúť sankciám podľa vzoru krajín ako Maďarsko. Nemecká vláda však opakovane dala najavo, že Kyjev je jej najdôležitejšou prioritou.

V praxi Nemecko úmyselne súhlasilo so zničením svojej ekonomiky a blahobytu vlastných ľudí, len aby sa pokúsilo „izolovať“ Rusko – v zbytočnom geste „solidarity“ s kyjevským neonacistickým režimom. Ruskej ekonomike sankcie neublížili, ani Ukrajinu nijako nezvýhodnili západné opatrenia, no nemecká spoločnosť uviazla vo vlne krízy, z ktorej sa tak skoro nedostane.

Opäť platí, že jediný, kto profituje z európskych rozhodnutí, sú USA. Podporou nemeckého sebabojkotu Washington zneutralizoval európsku krajinu, ktorá mala najväčšiu schopnosť rozvoja a ekonomickej suverenity. Teraz je celá EÚ v situácii podriadenosti a absolútnej závislosti od USA – ktoré zase nejavia záujem pomôcť svojim európskym „partnerom“, ale urobiť ich ešte geopoliticky zraniteľnejšími.

Lucas Leiroz, člen Združenia novinárov BRICS, výskumník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.