Kým Európa hľadá škrty, Brusel nachádza miliardy pre mimovládne organizácie

Približne 2 bilióny eur: taká je zhruba veľkosť ohromujúceho rozpočtového návrhu Európskej komisie na roky 2028 až 2034, predstaveného 16. júla 2025. V nominálnom vyjadrení je o viac než 60 percent vyšší než súčasný dlhodobý rozpočet, teda viacročný finančný rámec (MFF).

Budova ústredia Európskej komisie v Bruseli v Belgicku. Carl Court/Getty Images

Nie je prekvapením, že národné vlády sa ostro bránia. Nemecko navrhlo škrty až vo výške 400 miliárd eur. Dňa 27. augusta sa k nemu pripojili Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Holandsko a Švédsko spoločným vyhlásením požadujúcim zníženie výdavkov o „niekoľko stoviek miliárd“ eur.

Debata sa však rýchlo zvrhla na pokrytectvo, keďže všetci požadujú rozpočtovú disciplínu, ale nikto nechce, aby sa siahlo na jeho vlastný diel koláča. Kohézne štáty chránia regionálnu pomoc, poľnohospodárske krajiny bránia farmárske dotácie a takmer každé hlavné mesto požaduje nové miliardy na obranu, konkurencieschopnosť a migráciu. Každý objavil nové priority, no takmer nikto nie je ochotný vzdať sa tých starých.

Uprostred tohto hektického zápasu s nulovým súčtom o obmedzené zdroje však jeden konkrétny výbuch výdavkov prešiel takmer bez povšimnutia. Kým sa členské štáty sporia o tom, kde ušetriť stovky miliárd, Brusel potichu pripravuje masívne rozšírenie finančného potrubia, ktoré financuje jeho vlastný politický ekosystém vrátane mimovládnych organizácií, mediálnych projektov, kampaní za hodnoty a spojencov z „občianskej spoločnosti“.

Komisia navrhuje zlúčiť viacero existujúcich programov do jednotnej štruktúry AgoraEU, ktorá bude pokrývať kultúru, médiá, občiansku spoločnosť, demokratickú participáciu a podporu „európskych hodnôt“ (alebo dokonca „hodnôt EÚ“).

Hodnota návrhu predstavuje 7,6 miliardy eur v cenách roku 2025 (8,6 miliardy eur v bežných cenách). Vetva CERV+, ktorá pokrýva demokraciu, občanov, rovnosť, práva a hodnoty, by mala dostať 3,18 miliardy eur, teda takmer dvojnásobok porovnateľnej alokácie v súčasnom rámci. MEDIA+ (v podstate financovanie médií EÚ) by získala ďalších 2,83 miliardy eur.

Európsky parlament chce, prirodzene, zájsť ešte ďalej. Jeho aktuálna pozícia k budúcemu dlhodobému rozpočtu, presadzovaná skupinami na ľavici s tichým súhlasom Európskej ľudovej strany (EPP), požaduje 10,72 miliardy eur v bežných cenách, čo zodpovedá 9,5 miliardy eur v cenách roku 2025.

Spravodajca parlamentného výboru pre kultúru, portugalský europoslanec EPP Helder Sousa Silva, navrhol 12 miliárd eur v cenách roku 2025, zatiaľ čo Zelení žiadali 17,5 miliardy eur.

Je to pozoruhodná priorita v čase, keď sa členským štátom hovorí, že bolestivé rozhodnutia sú nevyhnutné. Už prvý pokus znížiť celkovo nadhodnotený návrh MFF od Komisie počítal so škrtmi v programe Horizon Europe, v konkurencieschopnosti, obrane, bezpečnosti a externých programoch. EÚ musí navyše podľa vlastného návrhu Komisie nájsť približne 168 miliárd eur na úroky a splácanie dlhu vytvoreného v rámci programu NextGenerationEU.

Napriek tomu sa financovanie politickej infraštruktúry občianskej spoločnosti EÚ uberá opačným smerom. AgoraEU spája financovanie kultúrnych aktivít s niečím politicky oveľa významnejším: rozsiahlym systémom financovania organizácií zapojených do rovnosti, boja proti diskriminácii, demokratickej participácie, základných práv a obrany hodnôt EÚ.

Tieto organizácie vedú kampane k sporným právnym predpisom EÚ, lobujú alebo dokonca žalujú vlády a európske inštitúcie, snažia sa formovať verejnú mienku a priamo sa zapájajú do niektorých z najspornejších politických debát v Európe.

To vytvára zjavný konflikt záujmov, keď je samotná financujúca inštitúcia zároveň politickým aktérom. Kritici už dlho varujú, že grantové financovanie EÚ funguje ako samoodkazujúca slučka: Komisia stanoví politické priority, financuje mimovládne organizácie, aby tieto priority presadzovali, a následne sa odvoláva na „požiadavky občianskej spoločnosti“ ako na dôkaz „organického“ verejného tlaku na ďalšie rozširovanie kompetencií EÚ.

V apríli 2025 Európsky dvor audítorov konštatoval, že Komisia stále nemá presný prehľad o tom, aké množstvo peňazí EÚ smeruje k mimovládnym organizáciám.

V niektorých prípadoch organizácie financované EÚ dokonca využívajú strategické súdne spory, spolufinancované samozrejme Komisiou, aby prostredníctvom právnych nástrojov mimo demokratického procesu menili smerovanie politiky. Kým Komisia to prezentuje ako podporu demokracie, pluralizmu a „hodnôt EÚ“, realita je podľa kritikov omnoho pragmatickejšia. Ide o politickú advokáciu financovanú z peňazí daňových poplatníkov, ktorá má posilňovať program inštitúcií, ktoré tieto peniaze rozdeľujú.

Ak sa pružne definované „hodnoty EÚ“ stanú povinnou podmienkou financovania, praktický výsledok je zrejmý: konzervatívne a pravicovo orientované iniciatívy budú systematicky vylúčené z verejných zdrojov, pretože Komisia si ponecháva výhradné právo určovať, čo je a čo nie je „hodnota EÚ“.

Kľúčovým nástrojom pre tieto siete má byť navrhovaný Rapid Response Facility, prostredníctvom ktorého by mimovládne organizácie mohli obchádzať štandardné preverovanie a verejné obstarávania a získavať priame financovanie na základe výlučného politického rozhodnutia Komisie. AgoraEU je podľa kritikov jednoducho obrovský fond EÚ pre spriaznených aktivistov a ani sa to veľmi nesnaží skrývať.

AgoraEU podľa nich odhaľuje, kde sa nachádzajú skutočné priority Bruselu. Dokonca aj v ére rozpočtovej disciplíny, keď veľké skupiny voličov, ako sú farmári, vidiecke komunity a zásadné výskumné programy, čelia výrazným škrtom, je EÚ ochotná mobilizovať takmer 11 miliárd eur (viac než celý HDP Čiernej Hory, ktorý v roku 2025 predstavoval približne 8 miliárd eur) na financovanie svojho politického ekosystému mimovládnych organizácií.

V skutočnosti podľa kritikov EÚ buduje z verejných zdrojov financovanú „údernú silu“ mimovládnych organizácií určenú na oslabovanie národnej suverenity a neutralizovanie nepohodlných volebných výsledkov v členských štátoch. Ide o kontrolu naratívu prostredníctvom financovania namiesto priamej cenzúry: Brusel nemusí diktovať každé slovo, keď drží v rukách „zlaté opraty“ verejných peňazí.

Tým sa argument vracia k bojisku o 2 bilióny eur. Keď členské štáty požadujú viac peňazí na obranu, európske podniky zápasia s rastúcim tlakom a blížia sa masívne splátky dlhu, tvrdé škrty sú nevyhnutné.

Komisia dúfa, že medzeru zapláta zavedením nových „vlastných zdrojov EÚ“: v praxi nových daní a odvodov pre európske podniky a spotrebiteľov v objeme približne 58 miliárd eur ročne.

Práve preto je AgoraEU taká výpovedná. Kým kľúčové sektory ako poľnohospodárstvo, výskum a infraštruktúra musia bojovať o každé euro, Brusel rozširuje finančný mechanizmus pre svoju vlastnú ideologickú sieť. Rozpočty odhaľujú priority oveľa presnejšie než politické prejavy.

Každé euro presmerované aktivistickým skupinám je eurom odobratým reálnej ekonomike a voličom. Európanom sa hovorí, že bolestivé kompromisy sú nevyhnutné.

No keď si treba vybrať medzi ľuďmi, ktorí vytvárajú európsku prosperitu, a ekosystémom EÚ, ktorý posilňuje jej vlastnú moc, Brusel podľa autorov tohto názoru dáva svoje priority úplne jasne najavo.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/09/while-europe-looks-for-cuts-brussels-finds-billions-for-ngos/