ZÁPISNICA z pojednávania božích súdov

FARIZEJI, bacha, na Slovensku sa usadil nový strážca MORÁLKY

1. časť

Na lepšie pochopenie upútavky vopred predosielam východiskové súradnice.

Slávny, notoricky známy výrok z Hamleta, vložený Shakespearom do úst strážnika Marcellusa : „niečo zhnité je v štáte dánskom“ je vo všeobecnosti univerzálne platným pomenovaním problémov s koreňmi, ktoré majú hlbší pôvod, aj význam pre každú národnú pospolitosť. Tú súčasnú, slovenskú, nevynímajúc. A bolo by chybou to nepriznať. Akurát, že pri ich detekcii hrozí skĺznutie do účelových skratiek, ponúkajúcich plytké, zavádzajúce tvrdenia, motivované dnes výlučne stranícko-politickým copyrightom ich autorov.

Prenesúc sa na Slovensko, ako inak, dnešný právny a mravný marazmus je už patologicky pripisovaný jedinému človeku, ako to na verejnosti do omrzenia opakujú pohrobkovia Goebbelsa, nenáhodne pochádzajúci  z radov tých, ktorí sa držia hesla, podľa ktorého sa o pravde nediskutuje. Tá hlasná minorita, ktorá ju sama vytvára. Tá samá, ktorá si samozvane prisvojila právo žalovať, akurát, že s  dvojakým metrom za pásom. Tá, ktorá zároveň si sprivatizovala už aj právo meča, majúcou podobu likvidačnej nálepky, vytesňujúcej jej držiteľa zo spoločnosti, akurát, že s posunom času žltú hviezdu nahradilo pomenovanie „dezolát“..

Netreba byť pritom politickým analytikom, aby svojprávny človek pochopil, že tie ozajstne priznané, existujúce problémy majú širšiu aj hlbšiu koreňovú sústavu. Že to čo vidíme na povrchu – ten starostlivo pestovaný, dobre „živený“ a cieľavedome šírený naratív o zodpovednosti vládnej moci za dnešný marazmus – je manipulačná, účelová skratka určená jednoduchšiemu publiku. Zámerne zužujúc vládnu moc na exekutívu, zámerne zamlčujúc systémové rozdelenie vládnej moci na báze modelu „trias politica“, jej trojdelenia na 3 známe zložky. A pritom je namieste ukázať prstom, dnes viac ako kedykoľvek predtým, na tú tretiu, súdnu moc.

A tu sa dostávame k podstate, k dnešnému kauzálnemu spoločenskému problému, ktorý tkvie v spomínanej širšej príčinnej „koreňovej sústave“. K problému alarmujúcej nevymožiteľnosti práva a ignorovania morálnej integrity, ktorou sa ničí spoločenská morálka, fundamentálna viera a dôvera v štát, v jeho mocenské štátno-správne orgány. A tým v najširšom zmysle slova aj prirodzený rešpekt k (svetskej) súdnej moci a legitímna úcta k jej nositeľom. Všetko v reálnom čase, kedy sa formuje „prítomná budúcnosť“ občianskej spoločnosti. A získať spomínanú dôveru a rešpekt je cesta, ktorá vedie cez „revitalizovanie“ morálky, ktorá je matkou všetkých cností. Lebo ona je základným kameňom pre funkčnosť štátu a vieru občanov v spravodlivosť. Tým symbolickým duchovným „Petrovým kameňom“, na ktorom stojí všetko ostatné. Právom, verejným poriadkom v štáte počnúc..

A keď sme už pri biblických symboloch nejde dnes na Slovensku prehliadnuť neviditeľnú a predsa viditeľnú “božiu prozreteľnosť“, paralelne fungujúci mimo zmyslový riadiaci proces, „božie súdy“, odľahčene povedané, s ochranno-spotrebiteľskou funkciou, ktoré sa v duchovnom slova zmysle stávajú mravným inštitútom, dohliadajúcim nad morálkou jednotlivcov i celých komunít. „Neformálnym inštitútom“, vykupujúcim z biedy, prinavracajúcim do spoločnosti vieru a občiansku dôveru.

Hovoríme o božom súde, ako neuchopiteľnej božskej sile, barličke pre bezmocných, podporujúcej strácajúcu sa nádej ľudí v dobro a spravodlivosť, ktorá je síce vedecky nedoloženým, zato preukazným,  reálnym astrálnym mechanizmom pôsobiacim v našom reálnom, slovenskom prostredí. Síce s neformálnymi pravidlami, zato s neprehliadnuteľným „božím“ rukopisom. Síce s nepredvídateľne činným spôsobom, zato s nenáhodným, zadosť-učiňujúcim „potrestaním“ moralizujúcich farizejov, ktorí bez štipky pokory a osobnej hanby vodu kážu a víno pijú..

Na tento účel postačí ilustratívna skratka. Na osvieženie pamäti. Na dôkaz vážnosti a pravdivosti tejto úvahy. Ako názornú ukážku „božej súdnej moci“ pri výkone spravodlivosti voči tejto fajte farizejov z okruhu verejne činných osôb. S neprehliadnuteľnou charakteristikou, svedčiacou o tom, že všetky „súdne prípady božej moci“ majú spoločného menovateľa – identickú „skutkovú podstatu prečinu proti morálke“ a uplatňovanie dvojakých mravných štandardov. Schizofrenicky demonštrovaných na verejnosti – odlišne uplatňovaných u seba,  odlišne voči iným, voči politickým oponentom zvlášť.

II.

Pamätáte si na D. Lipšica..? Na jeho autonehodu, pri ktorej usmrtil človeka na prechode pre chodcov v kontra spojení s predchádzajúcou autonehodou Š. Skrúcaného, ktorý rovnakým spôsobom usmrtil človeka..? S nerovnakými konzekvenciami. Osobnými, aj verejnými.  

Pamätáte si na to, ako dostal podmienečný trest za skutkovo i právne identický trestný čin akého sa dopustil Š. Skrúcaný, aby predtým, pred vlastnou autonehodou, v postavení ministra spravodlivosti požadoval voči nemu nepodmienečný trest, basu..?

Pamätáte si na to, ako sa neuspokojil s výrokom súdu, ktorý Skrúcanému udelil (iba) podmienečný trest..? Ako v tomto postavení voči nemu podal dovolanie na Najvyšší súd SR..? Ako na margo nesúhlasného postoja s rozhodnutím nižšieho súdu uviedol: „Súd dal prednosť páchateľovi trestného činu pred obeťou. Otázkou je, akú hodnotu má nevinný ľudský život v očiach členov tohto senátu..“

Čo na oplátku od neho neprišlo, čo malo prísť, čo sme čakali a nepočuli a čo sme logicky aj morálne očakávali – unisono od dotknutej osoby, ako aj od všadeprítomného (jednostranného) „mediálneho dozoru“ – to nechám na zvážení každého z vás..

PS :

Ozajstným vrcholom cynizmu, bezprecedentnej politickej spupnosti a zneužitia sily moci vtedajšej vládnej moci, prakticky dnešnej opozície bolo, že napriek jeho preukaznej, flagrantnej, verejne známej morálnej a etickej diskvalifikácií (navyše v spojení s celou radou nemenej vážnych osobnostných prekážok) ho perfídne presadila do funkcie najvyššieho špeciálneho „dozorcu“ nad dodržiavaním zákonnosti, za „malého generálneho prokurátora“.

Čo na to povedať ? Len jedno. Že takýto politický psí kus je dnes ťažké nájsť už aj v Afrike..

III.

Zato si určite dobre pamätáte na Andreja Danka, na jeho autonehodu, pri ktorej nespôsobil škodu na súkromnom majetku (chodca), ani nezranil, ani nezabil človeka. Pri ktorej spôsobil škodu na verejnom majetku (poškodením semaforu) a nepočkal na mieste činu na policajtov.

Dajúc na „verejný odposluch“ reakciu straníckej opozície a mediálneho dozoru – presnejšie pretrvávajúci čas, rozsah a likvidačnú silu mediálneho lynču, ktorý po jeho autonehode nasledoval – nezorientovaný čitateľ a poslucháč musel nadobudnúť dojem, že išlo o spoločenského „vyvrheľa“, ktorý si nezaslúži zostať vo verejnom živote. Ten svojprávny, zorientovanejší, nemohol prehliadnuť systémovú, „personifikovanú“ poľovku na cieľ, pri ktorom išlo o to, ako jednou ranou zabiť hneď 3 muchy naraz. Dosiahnuť reputačnú diskvalifikáciu :

• Danka, ako súkromnej a zároveň aj verejne činnej osoby,
• politickej strany, ktorú vedie (SNS)
• a na dôvažok tým aj spochybniť hodnovernosť celej vládnej koalície.

Premyslené do detailov. Svinsky, vediac dobre, že žalobcovia-prokurátori používajú pri posudzovaní rovnakého alebo podobného skutku (nehovoriac už o priťažujúcich okolnostiach, ublížení na zdraví a smrť chodca) extrémne odlišný, dvojaký meter, a s ním spojený dvojaký zvuk. Podľa straníckej príslušnosti : buď ohlušujúce ticho na verejnosti alebo nehorázny hluk..

IV.

Najprv kvízová otázka. Či viete, kto z kresťanskej komunity najkritickejšie odsudzoval dopravný poklesok A. Danka..?. Kto si s nulovou toleranciou zamoralizoval na jeho adresu..? Áno, hádate správne, ak tipujete, že to bol M. Šmilňák, rovno podpredseda KDH, vtedajší poslanec NR SR za toto hnutie.

Jeho prvoplánový motív môže lepšie objasniť informácia, že je to ten, kto sa vehementne pustil do neobhájiteľnej verejnej obhajoby Šimečkovej matky. Presnejšie ide o toho istého človeka, ktorý urobil zjavnú nadprácu, keď sa verejne vehementne zastával matky mladého Šimečku pri jej zjavne nelegitímnych praktikách – spojených s falšovaním účtovných dokladov, podvodným (duplicitným a triplicitným) čerpaním dotácií v postavení štatutárneho orgánu a projektovej manažérky občianskeho združenia Projekt Fórum, ba, navyše aj využívania verejných zdrojov aj na súkromné účely (napr. preplácanie faktúr za synov mobil, vo výške rádovo v tisíckach eur !!!).

Aby sa mu nakoniec táto „ľudomilá činnosť veľkodušne vrátila v podobe recipročnej výpomoci zo strany šimečkovcov spôsobom – „brácha na mne – já na bráchu“, keď pre zmenu, na oplátku bolo treba poskytnúť „kolegiálne barličky“ jemu. Na utíšenie verejnosti..

Ale k meritu veci : božie mlyny ani v tomto prípade nenechali na seba dlho čakať. Počkali si aj na tohto nekompromisného žalobcu, sudcu aj kazateľa morálky dohromady, ktorý  vstupoval hlboko do svedomia Dankovi za jeho dopravné previnenie, nemajúc preňho žiadne pochopenie. Aby prišlo aj na neho..

Počas vianočných sviatkov opitý havaroval. Najprv to dal na doktora Plzáka. Zatĺkal až dokonca, že to bolo iba jedno pivo, aby nakoniec pod ťarchou dôkazov polícia preukázala 0,48 promile alkoholu v krvi.  Aby sa napokon po márnych pokusoch bagatelizovania zo strany hnutia dostalo aj jemu na oplátku spravodlivého mravného ponaučenia.

Za útechu stojí, že vzdal sa poslaneckého mandátu, ale pritom zostal členom PREDSEDNÍCTVA hnutia, orgánu s vrcholovým straníckym a politickým postavením, s rozsiahlymi právomocami – bez urážky, nie dákeho člena predsedníctva spolku ochrancov zvierat – ale hnutia zastúpeného v parlamente, majúceho ambíciu získať vládny mandát. A ako sa zdá za každú cenu. Lebo ako inak pochopiť to nepochopiteľné a nedôstojné „politické spárovávanie“ nosného hodnotového (konzervatívneho) portfólia hnutia s diametrálne opačnou hodnotovou výbavou PS v priamom prenose. Čo je rovnaké alebo to isté,  ako byť len trochu tehotný..

PS :

Nedá nedodať, že v rámci zahmlievania okolností autonehody ešte aj samotná AI na margo výsledkov dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v jeho krvi klamlivo v súčasnosti uvádza 0,16 promile (!)..

V.

Na rade je poslanec NR SR za Progresívne Slovensko  Dávid Dej. A pripraví sa ďalší pán na holenie, pán „Totovámnezabudnem“..

Meritum veci :

Aj on havaroval. Zavinil dopravnú nehodu tým, že nedal prednosť v jazde motorkárovi, ktorý skončil so zranením v nemocnici. A čuduj sa svete, z tlampačov, z ktorých nepočuť každým dňom nič iné ako odsudzujúce obvinenia, požiadavky a návrhy na vyvodenie politickej zodpovednosti vládnych predstaviteľov, tentokrát na toto margo zostalo ticho ako v hrobe. A pri Dankovi, ktorý pritom nespôsobil nikomu ujmu na živote ani na zdraví, sa tá progresívna ženská úderka išla „zdivieť“ od maniackej túžby po politickej pomste voči A. Dankovi..

1. Vyhlasujem „pojednávaciu prestávku..“

Ešte pred ňou predsa len jeden úprimný odkaz, venovaný herečke, Zuzane Vačkovej, ktorá sa – verím, že len z naivity – pokúšala, tentokrát v roli „užitočného idiota“, dávať na roveň význam a opodstatnenie existencie veterného mlyna v Holíči so stavbou veterných, až 270 metrových opách..

Nuž milá pani Vačková, preventívne vás prosím, aby ste vo svojej nebotyčnej horlivosti nedajbože nedávali na roveň ešte aj božie mlyny s mlynom v Holíči. A už vôbec nie s tými nanucovanými opachami, ktoré si na Slovensku nikto príčetný neželá.

Lebo vám treba osobitne pripomenúť, že oni, tie božie mlyny síce siahajú až do neba, ale tie – na rozdiel od tých, vami podsúvaných, ktoré môžu priniesť viacej škody ako osohu – neškodia. Naopak, oni prinášajú Slovensku ozajstný osoh. To by ste už ako človek v rokoch mohli a mali vedieť.

Lebo ten zárez do pušky, ktorým ste si týmto ponižujúcim spôsobom „predkúpili kariérnu permanentku“ za to nestojí..

Laco Kopál