Aký je rozdiel medzi detektívom a čurillou?

Predslov: ČURILLIZMUS JE ZLOČINNÝ SYSTÉM

Čurillizmus je zločinný systém na pomedzí inkvizície a okultizmu.

O tom, aký je rozdiel medzi modernou kriminalistickou vedou a pokútnym čurillizmom píšem v článku na stránke Ďateľ. Text nájdete na priloženom odkaze.

———

Pohľad na metódy a výsledky práce čuríll vnucuje neodbytné otázky: Kde sa stratil skutočný detektív? Kam sa podela poctivá kriminalistická práca? Medzi čurillami by sme detektívov hodných tohto pomenovania našli iba ťažko. To isté platí aj o veľkej časti súčasného Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Skutoční kriminalisti žijú a pôsobia v tieni okresných a krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

Moderný detektív a Kladivo na čarodejnice

V priebehu uplynulých mesiacov som detailne rozoberal viaceré prípady manipulovania trestného konania čurillami a lipšicovcami. Napriek tomu, že som o ich praktikách napísal a povedal veľa, ani zďaleka som nevyčerpal všetky príklady protispoločenskej činnosti nebezpečného zoskupenia policajtov a prokurátorov. Slovom materiálu na spracovanie je obrovské množstvo. Budem musieť ešte vynaložiť veľa úsilia a vykonať množstvo práce, kým sa mi podarí zmapovať všetko, čo je o stváraní čuríll a spolupáchateľov známe.Protispoločenská činnosť bossa Čurillu a komplicov pozostáva nielen z jednotlivých káuz a príkladov lámania zákona cez koleno. Samozrejme, tvorí to podstatu celého príbehu, avšak ak chceme pochopiť závažnosť zlyhania bývalého osadenstva tretieho poschodia policajného prezídia, musíme sa vrátiť k samotnej podstate zlyhania čuríll. Oni totiž popreli, ignorovali a vo svojej činnosti úplne vymazali všetky zásady modernej kriminalistiky, založenej na hľadaní objektívnej pravdy pomocou všetkých prostriedkov, aké orgánom činným v trestnom konaní ponúkajú súčasná veda a desaťročiami overené kriminalistické postupy.Modus operandi čuríll bol všetko, len nie hľadanie objektívnej pravdy. Spravidla mali vopred stanovený výsledok vyšetrovania. Znamená to, že zákonnými a praxou overenými vyšetrovacími metódami nerekonštruovali minulé udalosti, ale využívali psychologické násilie, páchané na obvinených a svedkoch, aby úspešne vytvorili úplne vymyslené alebo významne pozmenené skutkové deje, cieľom ktorých bolo potvrdiť vopred stanovené výsledky vyšetrovania.Moderný detektív sa stal v devätnástom storočí celebritou preto, lebo uplatnením spojenia logických myšlienkových postupov a dobových vedeckých poznatkov dokázal rozpliesť aj najkomplikovanejšie kriminálne záhady. V minulosti boli prevratnými vedeckými metódami objasňovania kriminality daktyloskopia, balistika, neskôr sa k nim pridali rôzne spôsoby zisťovania a vyhodnocovania mikroskopických stôp všetkého druhu, len nedávno sa stala neoddeliteľnou súčasťou vyšetrovania schopnosť izolovať profil DNA a v súčasnosti majú orgány vyšetrovania k tomu všetkému k dispozícii moderné sledovacie a záznamové technológie. Vedecké možnosti a technické schopnosti v dispozícii modernej kriminalistiky sú oveľa širšie, z rozsahových dôvodov vymenúvam len niektoré.Kriminalistika sa opiera nielen o vedecké a technologické vymoženosti. Dobrý detektív si musí doslova zodrať topánky a končeky prstov, pretože preverovanie rôznych verzií trestného činu si vyžaduje obrovské množstvo práce v teréne, ale aj za písacím stolom, napríklad v procese vypočúvania svedkov, poškodených a podozrivých. Zároveň detektív hodný svojho postavenia je povinný skĺbiť všetky zistenia do logických myšlienkových celkov tak, aby bol schopný v podstatných častiach zrekonštruovať minulé udalosti, vedúce k spáchaniu trestného činu.Metódy práce čuríll boli popretím zásad modernej kriminalistiky. Do veľkej miery boli návratom k praktikám popísaným v známom inkvizičnom diele z pätnásteho storočia s názvom Kladivo na čarodejnice (v latinskom origináli Malleus maleficarum). Boss Čurilla a spoločníci nenútili podozrivých, aby sa priznali k obcovaniu s diablom, aby sa zriekli náboženskej herézy či uznali, že v spojení so satanom privodili ochorenie dobytka, krupobitie, ktoré zničilo úrodu, a podobne. Avšak Čurilly, napodobujúc inkvizičných vyšetrovateľov, vyžadovali priznanie bez ohľadu na to, či sa obvinený dopustil alebo nedopustil stíhaného skutku.Čurillie vyšetrovanie jednoducho nemalo nič spoločné s hľadaním objektívnej pravdy. Nedržalo sa zásad modernej kriminalistiky. Ba dokonca je možné povedať, že niektorými metódami sa priblížilo praktikám päťdesiatych rokov minulého storočia a nedosahovalo štandardy vyšetrovania, rešpektované v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Predchádzajúca veta nie je rétorickou figúrou, ale historicky dokázateľným faktom. Je nepochybne pravda, že aj v priebehu posledných troch desaťročí existencie bývalého režimu prebiehali politicky motivované trestné konania. Na druhej strane je potrebné zvýrazniť, že v procese vyšetrovania všeobecnej kriminality – aj najzávažnejšej – boli rešpektované pravidlá zákonnosti a úcty k hľadaniu objektívnej pravdy dôslednejšie, ako bolo bežnou praxou v podaní čuríll, kompasov a iných spolupáchateľov.

Vyšetrovanie a rekonštrukcia minulosti

Moderná kriminalistika vychádza z mnohých zásad overených dlhoročnou praxou. Niektoré zásady sa uplatňujú už od devätnásteho storočia a sú platné dodnes. Nie je možné venovať sa všetkým. Jednou z najdôležitejších zásad je myslenie vo verziách. To znamená, že keď vyjde najavo spáchanie skutku, ktoré vykazuje znaky trestného činu, vyšetrovateľ (ak chceme detektív) po vykonaní prvotných úkonov stanoví niekoľko verzií vyšetrovania, teda hypotézy a všetky preveruje s rovnakou starostlivosťou.Formulovanie vyšetrovacej verzie nie je svojvoľný myšlienkový proces. Vyšetrovacie verzie musia vychádzať z faktov, respektíve stôp zaistených prvotnými úkonmi. Z toho vyplýva, že jednotlivé verzie musia vychádzať z materiálnej reality a zároveň musia byť nielen možné, ale aj pravdepodobné, teda realistické. Vyšetrovateľ je povinný vyhľadávať a skúmať všetky dôkazy bez ohľadu na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú niektorú z vytýčených vyšetrovacích verzií, respektíve či sú, alebo nie sú v prospech podozrivého, prípadne obvineného.Ak si pripomenieme, ako čurilly objasňovali vyplatenie údajného úplatku špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi za prepustenie Ľubomíra Kudličku z väzby, je zrejmé, že nielenže nemysleli vo verziách, pretože žiadne nemali vytýčené, oni ani len poriadne nepoužívali sivé bunky. Z viacerých vyšetrovacích spisov vyplýva, že na počiatku niekoľkým kajúcnikom označili Dušana Kováčika ako cieľ. Inými slovami čurilly a kompasy nemali konkrétny korupčný skutok a jeho spáchanie nevyšetrovali z pohľadu viacerých možností jeho spáchania. Len povedali, že na konci procesu chcú mať usvedčeného špeciálneho prokurátora a hľadali cesty, ako stanovený cieľ dosiahnuť. Preto s kajúcnikmi nacvičovali výpovede tak, aby aspoň v hrubých rysoch cieľ naplnili.A keďže popísaným konaním nielen porušovali zákon a zásady modernej kriminalistiky, ale aj zabudli používať mozog, na konci dňa mali tri výpovede kajúcnikov Zemana, Makóa a Böhma, ktoré sa nestretávali ani v čase, ani v priestore, ba dokonca ani v spôsobe spáchania údajného skutku. Ak by v trestnej veci Dušana Kováčika nevystupoval Lipšicov gestapák Šúrek v postavení prokurátora, prípad by sa nikdy nedostal pred súd. Ak by vo veci na hlavnom pojednávaní nekonala samosudkyňa a Tódovej manžel Záleská, nikdy by nemohlo dôjsť k odsúdeniu obžalovaného. Všetko ostatné je história, pretože po rokoch dal bodku za zmanipulovaným inkvizičným procesom dovolací súd, ktorí zrušil prvostupňový aj druhostupňový rozsudok vo veci Dušana Kováčika.Vo svetle prípadu bývalého špeciálneho prokurátora sa na chvíľu vráťme ku kriminalistickej zásade myslenia vo verziách. Rôzne alternatívy sa vytyčujú preto, lebo vyšetrovanie trestných činov je vlastne pokusom o rekonštrukciu minulosti. Detektív nebol pri spáchaní skutku, nevnímal dej vlastnými zmyslami. Zväčša sa o podozrení dozvie so značným časovým odstupom a ak aj vyjde skutok najavo v priebehu niekoľkých hodín od spáchania, vždy ide o minulú udalosť. Nedá sa zopakovať, iba zrekonštruovať.Každé ľudské konanie zanecháva materiálne aj nemateriálne stopy. Materiálne stopy sú napríklad rôzne predmety použité pri spáchaní trestného činu alebo ide o stopy na iných objektoch, spôsobených pôsobením nástrojov či ľudským telom. Páchateľ zanecháva stopy na mieste činu, na obeti, na iných objektoch útoku, ale aj miesto činu a obeť zanechávajú stopy na páchateľovi. Nemateriálne stopy sú najmä psychologické, teda sú uložené v pamäti prípadných svedkov, poškodených a, samozrejme, páchateľov či podozrivých. Úlohou vyšetrovateľa či detektíva je jednotlivé stopy odhaľovať, na ich podklade hľadať ďalšie a až na základe ich vyhodnotenia vytyčovať smer vyšetrovania.Iba materiálne stopy a inými dôkaznými prostriedkami preverené výpovede svedkov, poškodených a podozrivých môžu potvrdzovať či vylučovať jednotlivé verzie vyšetrovania. Nemôže to byť svojvoľné rozhodnutie vyšetrovateľa. Čurilly robili pravý opak toho, čo im diktovali základné zásady modernej kriminalistiky. Mali vopred vinného, potom už len hľadali skutok. Nedá sa to označiť inak len ako inkvizičný postup.

Čo je elitná kriminalistika?

Ak je reč o čurillách v spojitosti s uplatňovaním kriminalistických zásad, môže odznieť logická námietka v tom zmysle, že existujú rôzne formy latentnej, teda skrytej kriminality, akou je napríklad korupcia, preto je takmer nemožné objasniť podobné skutky bez kajúcnikov a spolupracujúcich osôb. Odpoveď na takto formulovanú pripomienku je potrebné začať konštatovaním, že ak sa orgány činné v trestnom konaní dostanú do závislej situácie od kajúcnikov, už je neskoro lapať mačku za chvost, pretože spolupracujúce osoby majú množstvo dôvodov deformovať realitu. Takto formulované tvrdenie si vyžaduje hlbšie vysvetlenie.Pomôžme si analógiu z minulého storočia. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch spôsobovalo nemalé hospodárske škody rozkrádanie vlastníctva v socialistickom vlastníctve. Na jednej strane išlo o hlboko latentnú (skrytú) trestnú činnosť. Na strane druhej v mnohých prípadoch sa vyznačovala vysokou mierou organizovanosti, boli do nej zapojené rozsiahle a úzko spolupracujúce skupiny páchateľov. Už na počiatku osemdesiatych rokov profesor práva a excelentný kriminalista Ján Pješčak upozorňoval na fakt, že odhaľovanie skrytej a dobre organizovanej trestnej činnosti nie možné bez kvalitnej operatívno-pátracej činnosti.Čo to znamená?Operatívno-pátracia činnosť v ľudskej reči znamená, že operatívni pracovníci (kriminalisti, operatívci) získavajú v objektoch kriminalistického záujmu informácie o formách a metódach páchania skrytej trestnej činnosti a aj o osobách (i) priamo zapojených; (ii) nezapojených, ale informovaných. Úlohou kriminalistickej operatívy je v takomto prostredí získavať agentúrne prostriedky a iné zdroje informácií. To umožňuje orgánom polície prenikať do takzvaného záujmového prostredia, získavať tam spolupracovníkov a následne aj rozkrývať siete rozkrádačov, zlodejov, priekupníkov ukradnutého tovaru a podobne.Ak popísané zásady platili v osemdesiatych rokoch minulého storočia, musia platiť aj dnes. Ich význam je o to väčší, že súčasné technológie umožňujú orgánom presadzovania trestného práva získavať veľké množstvo inkriminujúcich dôkazov, ak dokážu zistiť, kde a za akých podmienok je vhodné umiestniť informačno-technické prostriedky. Elitná kriminalistika sa neosvedčuje tak, že nejaký negramotný novinár označí čurilly za elitu vyšetrovateľov a kriminalistov. Elitná kriminalistika sa vyznačuje okrem iného aj schopnosťou prenikať do záujmového prostredia a získavať v ňom spolupracovníkov ešte pred spáchaním skutku. Samotné spáchanie trestného činu následne môže prebehnúť pod kontrolou orgánov činných v trestnom konaní, zachytené zvukovo-obrazovými záznamami, vyhotovenými na základe zákonného povolenia sudcu pre prípravné konanie.Získanie spolupracujúcej osoby v záujmovom prostredí a jej využitie pri dokumentovaní korupčného alebo iného skrytého trestného činu takpovediac v reálnom čase, je nielen výkonom skutočnej elitnej kriminalistiky, ale aj odôvodňuje neskoršie poskytnutie benefitov kajúcnikovi, ak je spolupracujúca osoba účastníkom páchania skutku. Ak je spolupracujúca osoba len informovaná, ale nie priamo zapojená do trestnej činnosti, výsledok vyšetrovania je o to dôveryhodnejší, pretože konanie nie je kontaminované pachuťou obchodovania so spravodlivosťou.

Trhliny čurillej krásy

Ťažko by sme si spomenuli na jediný prípad, keď čurilly osvedčili svoj predstieraný elitný status poctivou kriminalistickou prácou. Nemôžeme povedať, že nepracovali s informátormi. Lenže roznášanie intríg po chodbách policajného prezídia a v kriminálnom podsvetí nie je prenikaním do záujmového prostredia. Bolo by naivné myslieť si, že v záujme vyšetrenia závažnej trestnej činnosti nie je potrebné robiť kompromisy, napríklad vo forme privretia očí nad prehreškami informátorov a spolupracujúcich osôb. Musia to však byť dobre odmerané výnimky a najmä musia pomáhať odhaľovať oveľa závažnejšie skutky, akých sa informátori sami dopúšťajú.Čurillám sa často pripisuje k dobru okolnosť, že predtým, než sa v rokoch 2020 – 2023 úplne spustili a prepadli sa do právneho podsvetia, pomohli – povedané jazykom klasika Spišiaka – rozložiť viaceré bratislavské skupiny organizovaného zločinu. Je to čiastočná pravda, avšak s dvoma výhradami. Po prvé, aj pri dokumentovaní trestnej činnosti zločineckých skupín často používali nezákonné alebo pochybné metódy, aké sú im kladené za vinu v trestnej veci Kajúcnik. Keďže išlo o mafiánov, okrem advokátov si praktikami čuríll málokto lámal hlavu. Žiaľ. Svedectvo o tom dnes podávajú napríklad bývalý člen piťovcov Adam Štefunko a viacerí predstavitelia skupiny takáčovcov. Po druhé, čurilly a kompasy napriek elitnému statusu nedokázali preniknúť do skupín organizovaného zločinu v takej miere, aby dokázali predísť viacerým vraždám alebo aspoň objasniť niektoré vraždy oveľa skôr a tým prispieť aspoň čiastočne k zmierneniu utrpenia pozostalých poškodených. V krátkosti možno zhrnúť, že sláva, ktorá je im pripisovaná, má mnohé trhliny krásy.Bez toho, aby sme si robili ilúzie o stave slovenskej polície ako celku, dovoľujem si tvrdiť, že v okresoch a krajoch pôsobia vyšetrovatelia a operatívni pracovníci, zodpovedajúci nárokom na moderných detektívov či kriminalistov oveľa lepšie ako čurilly a ich klony. Nehovorím, že na okresnej a krajskej úrovni nedochádza k deformovaniu zákonnosti a používanou takrečeno čurillých praktík. Tvrdím však, že poctivej kriminalistickej a detektívnej práce sa tam robí viac ako na útvaroch s pozlátkou takzvanej elity. Majú pritom oveľa menej síl a prostriedkov na vykonávanie zákonných povinností.

Čurilla a policajt bez elitných prívlastkov

V roku 2025 bolo podľa štatistických údajov ministerstva vnútra spáchaných a zistených 60 vrážd, z toho bolo 50 kriminalisticky objasnených, čo predstavuje úspešnosť 83,33 percenta. Väčšinu, ak nie všetky, vyriešili bežné, nie elitné súčasti Policajného zboru. Je nepochybné, že mnohé vraždy, spáchané z afektu alebo ako fatálny dôsledok domáceho násilia, sa objasňujú relatívne ľahko. Tiež je však pravda, že nie všetky vraždy majú hneď na začiatku jasného podozrivého (páchateľa). Často nie je známa vraždená zbraň alebo miesto nálezu mŕtvoly nie je miestom spáchania skutku a podobne.Inými slovami nemalý počet vrážd je spáchaných sofistikovaným spôsobom a páchatelia aj rafinovane zahladzujú stopy. Práve v takých prípadoch je potrebné zapojiť do pátrania všetky dostupné prostriedky forenznej vedy a osvedčenými kriminalistickými technikami rozšifrovať zaistené stopy a na ich základe zostaviť príbeh minulosti, ktorý vyvrcholil spáchaním vraždy. Samozrejme, aj vraždu je možné vyšetrovať čurillými metódami, o čom existuje množstvo príkladov z nedávnej minulosti. Ide napríklad o kauzu Vasaráb a Paulus, či prípady bratov Erika a Branislava Adamčovcov. Všetky tri nakoniec viedli k rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva v prospech menovaných osôb. Zoširoka a detailne to rozoberám v knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka.Zistenie objektívnej pravdy v prípravnom konaní však nemôže dlhodobo stáť na praktikách z arzenálu čuríll, ale môže sa opierať jedine o zákonné a kriminalistickou praxou overené metódy vyšetrovania. Vysoká objasnenosť vrážd v minulom roku napovedá tomu, že na okresnej a krajskej úrovni pracujú detektívi hodní svojho mena. Nepotrebujú mať na vizitke alebo menovke vedľa dverí označenie takzvaného elitného útvaru. Výsledky dosahujú nie rétoricky, ale používaním vedeckých metód zaisťovania, vyhodnocovania a vyhľadávania stôp a draním podrážok v teréne v procese preverovania, vylučovania a potvrdzovania jednotlivých vyšetrovacích verzií. Aj takto vyzerá rozdiel medzi čurillou a normálnym policajtom bez elitných prívlastkov.

Peter Tóth