PEČIE SA CELÉ SLOVENSKO

Názov televíznej relácie „Pečie celé Slovensko“, ktorú zásadne – podobne ako mnohé iné – nepozerám, lebo mám vyššie intelektuálne nároky na televízne vysielanie, možno za daných klimatických podmienok priliehavo zmeniť na „Pečie sa celé Slovensko“.

Už som včera po namáhavom dni spal keď ma zrazu presne o desiatej zobudila strašná rana. Zo susednej Moravy napokon pod rúškom tmy predsa len prišla dlho sľubovaná búrka a niekde veľmi blízko treslo do stromu tak, že by to zobudilo aj mŕtveho. Začalo fúkať a liať, aj keď veľa toho dažďa nebolo. Predpoveď počasia sľubuje, že dnes má u nás cez obed byť iba 22 stupňov, ale zajtra sa horúčavy vrátia a rieky na celom Slovensku budú vysychať ďalej. V Maďarsku a Rumunsku odstavia komplet celú atómovú elektráreň lebo niet dosť vody do chladiacich veží. My zatiaľ chvalabohu taký problém nemáme na tých dvoch známych miestach, na ktorých sme múdro postavili naše jadrové elektrárne. Celá Európa je v prúsere, len naše Gabčíkovo zatiaľ hrdinsky zachraňuje plavebnú dráhu aspoň po Medveďov, ale aj tam momentálne pre nízky stav vody funguje iba jedna turbína. Chudákom Maďarom po dohode púštame až do odvolania o 50 metrov kubických vody menej do starého koryta Dunaja.

V histórii Zeme sa biologické druhy prispôsobovali a vyvíjali, alebo naopak zanikali a vymierali, postupne v priebehu dlhého času, podľa toho či bola doba ľadová, alebo sa klíma naopak neznesiteľne prehriala. Ani kyslíka nebolo vždy toľko ako dnes, bolo ho dokonca viac, takže všelijaké paprade a prasličky rástli do výšky stromov. Iba dinosaury vymreli náhle v priebehu niekoľkých dní po dopade asteroidu, veľkého ako Mount Everest, niekde do oblasti Mexického zálivu. Hoci Boh vie kde v tých dobách Mexický záliv vlastne ležal, lebo vtedy nič nebolo na poriadku tam, kde sa to nachádza dnes. Aj naše milované Tatry vôbec neexistovali a zrejme sa tu na našom území rozprestieralo prehistorické more. Strašná predstava, že tu vtedy žiadni hrdí Slovania, ktorí sú tu predsa od nepamäti, ešte neboli. My teraz v priamom prenose chtiac-nechtiac dokazujeme, že dramaticky zmeneným podmienkam klímy sa napriek našej háklivosti na všetky nepríjemné a nečakané zmeny dokáže prispôsobiť, lebo čo iné nám zostáva, prakticky jedna jediná generácia, čiže obdobie len nejakých 30 rokov. Ono sa síce hovorí, že človek si zvykne aj na šibenicu, ale ďakujem pekne za také vynútené zvykanie. Kopu ľudí, hlavne tých mladších a v strednom veku, sa v televíznych novinách s nanukom v ruke vyjadrili, že v lete im vyhovuje horúčava, lebo v lete má byť teplo….. Seniori majú na to iný názor. No trep sa teraz aj s celou rodinou niekde na juh k moru, ak je u nás teplejšie ako na pobreží Grécka a Turecka.

Momentálne mi tu do pozadia beží od štvrtej ráno televízor so známym nekonečným vzdelávacím programom „Policajné prípady“. Neuveriteľné, čo za veci, dramatické situácie a konflikty musí naša poddimenzovaná polícia riešiť vo dvojčlenných hliadkach – zväčša muž a jedna mimoriadne pekná policajtka…. Nevera, krádeže, vlámania, agresivita, alkohol, drogy, bitky, znásilnenia, nebezpečný stalking, poškodzovanie cudzieho majetku, boj partnerov o deti, dokonca aj nezákonné činy detí a mladistvých. Voľakedy za Husáka mala polícia rešpekt – každý sa bál „esembákov“ a sekal dobrotu. Ak niekto bil ženu a deti, nadmerne chlastal alebo išiel v mieste svojho bydliska susedom na nervy, tak si ho na pracovisku predvolali na komisiu ROH, aby mu prehovorili do duše. Lebo vtedy každý pracoval, pretože musel zo zákona byť zamestnaný, inak išiel pred súd pre príživníctvo. Ani nie tak dávno musel byť každý dospelý človek v produktívnom veku zamestnaný….. úžasná predstava. Dokonca aj politickí disidenti, pokiaľ boli na slobode, nejakú prácu museli mať. Veď aj taký exemplárny štvanec ako Alexander Dubček bol zamestnaný kdesi na lesnom závode, hoci bol kvôli svojej „vine“ a osobnej zodpovednosti za takzvanú Pražskú jar politicky prenasledovaný.

Dnes keď ťa vyhodia zo zamestnania, lebo nejaký zamestnávateľ reštrukturalizuje, racionalizuje, robí organizačné zmeny alebo skrachoval, si odkázaný sám na seba, hoci na Slovensku je vraj momentálne až neuveriteľných 140 000 voľných pracovných miest. Asi všetko pre Gruzíncov, lebo choď s vysokou školou a doktorátom pracovať niekam do bufetu, fastfoodu alebo k bežiacemu pásu na výrobnej linke.

Dobre, už je tu august a ja sa k serióznemu politickému komentovaniu na pravidelnej báze vrátim opäť v septembri. Ešte je toho totiž dosť, čo som nepovedal, nedopovedal a hlavne nedoriešil verejne. Nech si nikto v Bratislave nemyslí, že som zabudol…..

Prajem pekný klimatizovaný deň.

Michal Zoldy