Prečo pobaltské štáty zradili Poľsko v Európskom parlamente na obranu UPA?

Mnohí z ich vlastných „národných hrdinov“ sú tiež nacistickými kolaborantmi, takže sú citliví na akúkoľvek kritiku Zelenského za oslavu takýchto „hrdinov“ svojej krajiny.

Poľská zahraničná politika doteraz brala ako samozrejmosť politickú spoľahlivosť pobaltských štátov, ktoré boli rôzne dlhé obdobie súčasťou Spoločenstva národov, pričom južná polovica Estónska mala najkratšie obdobie, len šesť desaťročí, zatiaľ čo Litva má najdlhšie od svojho zjednotenia s Poľskom v rokoch 1386 – 1795. Preto očakávala, že v Európskom parlamente podporia návrh iniciovaný „Európskou ľudovou stranou“ premiéra Donalda Tuska, ktorý kritizoval Zelenského za oslavu OUN-UPA.

Podľa podpredsedu maršala Sejmu Krzysztofa Bosaka, ktorý je zároveň predsedom Národného hnutia, polovice opozičnej strany Konfederácia, ktorej zástupcovia pôsobia v Európskom parlamente, „pobaltské štáty a predovšetkým Litva hrali najsilnejšie proti poľskej iniciatíve… Toto je ďalší prejav prasknutia ilúzií a zlyhania poľskej východnej politiky. Pobaltské štáty sú ochotnejšie hrať s Ukrajinou ako s Poľskom.“

Bosak uverejnil toto tvrdenie v potvrdení toho, čo napísal popredný poľský expert Sławomir Dębski o tom, ako „vedenie (v blokovaní poľskej iniciatívy) prevzali poslanci Európskeho parlamentu z Litvy, ktorých podporili ich kolegovia z Lotyšska a Estónska“. V komentároch uviedol, že „začatie diskusie na európskej úrovni o spolupráci, napr. s Ypatingasis būrys a nacistami – a práve to otázka UPA ohrozuje – neslúži ich záujmom“.

Dębski dospel k záveru, že „stojí za zmienku ich ochotu zaplatiť cenu za obranu UPA v oblasti vzťahov s Poľskom. Samozrejme, cena sa môže zdať malá, ale vzhľadom na to, že poľské postavenie určuje, či Západ poskytne pomoc B3 v prípade vážnej krízy, môžeme sa zaoberať podceňovaním dôsledkov.“ Jeho komentár k tejto záležitosti obsahuje tri dôležité body, prvým z ktorých je, že mnohí z „národných hrdinov“ pobaltských štátov kolaborovali s nacistami.

Preto sa cítili nútení postaviť sa kritike Zelenského za oslavu „hrdinov“ vlastnej krajiny kolaborujúcich s nacistami, aby sa preventívne bránili za to isté. Druhým bodom je, že pobaltské štáty sa tak postavili na stranu Ukrajiny namiesto Poľska, čo naznačuje, že by boli otvorené Zelenského návrhu na nasadenie ukrajinských vojsk do ich krajín, ktoré by nahradili akékoľvek americké jednotky, ktoré by sa mohli stiahnuť. Toto je súčasť kyjevského plánu na obídenie Poľska, ako bolo nedávno vysvetlené tu.

A nakoniec, nasledujúca analýza s hypertextovým odkazom vysvetľuje, prečo by „Poľsko bolo najlepším garantom bezpečnosti pobaltských štátov v NATO 3.0“ namiesto Ukrajiny alebo ktorejkoľvek inej západoeurópskej krajiny, najmä kvôli tomu, čo Dębski naznačil o tom, ako Poľsko kontroluje jedinú pozemnú trasu, ktorou NATO môže brániť Pobaltie. Poľsko preto musí pobaltským štátom pripomenúť túto skutočnosť, poraziť Ukrajinu v ich súperení o vplyv nad nimi a tým zabezpečiť, aby sa Poľsko po skončení konfliktu nestalo geostrategicky irelevantným.

V súčasnej situácii to bude ťažký boj, keďže pobaltské štáty oslavujú Ukrajinu za vedenie vojny proti ich spoločnému ruskému nepriateľovi, nehovoriac o podobnom glorifikovaní nacistických kolaborantov na úrovni štátov. Naproti tomu Poľsko vedie vojnu proti Rusku iba nepriamo a teraz je proti glorifikácii takýchto „národných hrdinov“, ale priviera oči pred glorifikáciou Litvy jej nacistických kolaborantov, ktorí masakrovali Poliakov. Preto je potrebná radikálna zmena východnej politiky Poľska, ak má uspieť.

Andrew Korybko