Časť II, Migrácia: Nemecko už nebude rozpoznateľne európskou krajinou

Článok je pokračovaním: Časť I: Ako Nemecko ničí seba a EÚ

Teraz sa pozrime na druhý veľký klam, migráciu a politiku otvorených dverí. Práve na pozadí zdanlivo trvalých obchodných prebytkov, nemeckej spokojnosti so štrukturálnymi zmenami vo svetovej ekonomike a ľahko dostupného financovania centrálnymi bankami pre nízkonákladové verejné pôžičky otvorila kancelárka Merkelová v roku 2015 nemecké hranice pre viac ako milión neeurópskych migrantov len za jeden rok. Boli to prevažne migranti z Blízkeho východu a subsaharskej Afriky, ktorým bolo dovolené, aby sa imigračným úradom vydávali za „Sýrčanov“.

Migrant zo Sýrie drží fotografiu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, keď spolu s približne 800 ďalšími ľuďmi prichádza z Maďarska na hlavnú železničnú stanicu v Mníchove Hauptbahnhof 5. septembra 2015 v Mníchove v Nemecku. „Celkové dlhodobé fiškálne náklady nedávnej azylovej migrácie do Nemecka sú približne 5,8 bilióna eur. Rozložené na predpokladaný zostávajúci 40-ročný horizont života to zodpovedá ročným fiškálnym nákladom vo výške približne 145 miliárd eur ročne počas nasledujúcich štyroch desaťročí, čo v roku 2023 zodpovedá približne 7 až 8 percentám celkových nemeckých fiškálnych príjmov.“ (Foto: Sean Gallup/Getty Images)

Toto bol druhý veľký klam , ktorý zvrátená nemecká politická myseľ uvoľnila na Európu. Sociálne, politické a ekonomické dôsledky boli hlboké. V čase, keď si EÚ privlastňuje viac právomocí a robí veľké pokroky v integrácii väčšiny Európy do jedného zjednoteného superštátu, sa Nemecko a ďalšie časti, najmä západnej Európy, každým rokom stávajú menej európskymi. Impérium EÚ je centralizovaná a protekcionárska politická štruktúra, ktorá sa geograficky stále rozširuje prostredníctvom politiky rozširovania, stále európska podľa názvu, ale s čoraz viac multirasovou, etnickou a multikultúrnou identitou. Život v EÚ je ovládaný tým najhorším z nízkoúrovňovej severoamerickej populárnej kultúry, ale bez ekonomickej dynamiky alebo bezohľadnej vôle k moci jej transatlantického vládcu.

Podľa údajov BAMF (Spolkového úradu pre migráciu a utečencov) prišlo do Nemecka v rokoch 2010 až 2023 najmenej šesť miliónov neeurópskych imigrantov, prevažne nekvalifikovaných azylových migrantov a ich rodinných príslušníkov, pričom títo tvoria zhruba pätinu z celkového počtu. Spolu s deťmi narodenými v Nemecku aspoň jednému rodičovi neeurópskeho pôvodu počas tohto obdobia (približne 2,6 milióna) sa celkový počet zvyšuje na viac ako 8,5 milióna ľudí, pričom prevažnú časť tvoria azyloví migranti, osoby s následným zlúčením rodín a ich potomkovia.

Dlhodobé fiškálne dôsledky migrácie v tomto rozsahu sú obrovské. Známa štúdia Bernda Raffelhüschena zameraná na generačné účtovníctvo odhadla celkové dlhodobé fiškálne náklady nedávnej azylovej migrácie do Nemecka na približne 5,8 bilióna eur. Rozložené na predpokladaný 40-ročný zostávajúci horizont života to zodpovedá ročným fiškálnym nákladom vo výške približne 145 miliárd eur ročne počas nasledujúcich štyroch desaťročí, čo v roku 2023 zodpovedá približne siedmim až ôsmim percentám celkových nemeckých fiškálnych príjmov. Ešte horšie je, že Raffelhüschenove odhady sa vzťahujú iba na migrantov prvej generácie, nezohľadňujú potomkov a vychádzajú z relatívne optimistických predpokladov týkajúcich sa budúcej integrácie ich potomkov na trhu práce a fiškálneho príspevku.

Raffelhüschenove zistenia vo veľkej miere potvrdzuje aktualizovaná holandská štúdia Jana van de Beeka, ktorá podobne dospela k záveru, že azyl z iných krajín ako zo Západu a migrácia rodín do moderného sociálneho štátu má veľmi veľké negatívne celoživotné fiškálne účinky. Van de Beek odhaduje priemerné diskontované čisté fiškálne náklady pre azylových migrantov prvej generácie na stovky tisíc eur na osobu, pričom niekoľko skupín pôvodu z Afriky a Blízkeho východu generuje odhadované celoživotné čisté náklady blížiace sa alebo prekračujúce 500 000 EUR za základných predpokladov, pričom citlivé regióny dosahujú až 890 000 EUR na migranta.

Dôležité je, že van de Beek ďalej dospel k záveru, že negatívne fiškálne účinky pretrvávajú aj v druhej generácii pre mnohé nezápadné skupiny migrantov, a nie že miznú automatickou integráciou na trhu práce. K podobným záverom sa dospelo aj v dánskych fiškálnych štúdiách o nezápadnej migrácii. Hansen, Schultz-Nielsen a Tranæs dospeli k záveru, že imigranti zo západných krajín majú pozitívny fiškálny vplyv, zatiaľ čo imigranti z nezápadných krajín majú výrazne negatívny, a to aj vtedy, keď sa berú do úvahy imigranti, ktorí nie sú utečenci.

Ak použijeme Raffelhüschenovu celkovú fiškálnu záťaž vo výške 5,8 bilióna eur, ktorú vo všeobecnosti podporujú aj iné štúdie fiškálneho dopadu, a za predpokladu, že imigrácia mimo Európy do Nemecka sa v roku 2023 zastavila – čo sa zjavne nestalo – a za predpokladu konzervatívnej priemernej dĺžky života štyridsať rokov na migranta, priemerná ročná fiškálna záťaž pre nemecký štát vo výške 145 miliárd eur predstavuje viac ako tri percentá z celkového HDP Nemecka v roku 2023 vo výške 4,7 bilióna eur, a to aj bez zohľadnenia následnej reťazovej migrácie, dodatočnej budúcej migrácie prvej generácie alebo fiškálneho dopadu potomkov narodených v Nemecku od roku 2015.

Súčasná nemecká vláda neprejavuje žiadny vážny zámer obmedziť, nieto ešte zastaviť, nekvalifikovanú masovú migráciu. S pokračujúcou migráciou budú náklady na migráciu naďalej rásť, nie klesať. Navyše, ak sú zistenia van de Beeka týkajúce sa pretrvávania negatívnych čistých fiškálnych príspevkov v druhej a tretej generácii v podstate správne, potom tieto fiškálne tlaky nemožno považovať za dočasné. Odteraz budú náklady na migráciu rok čo rok absorbovať neustále rastúci podiel nemeckých verejných výdavkov aj nemeckého HDP.

Napriek tomu, aj keď vezmeme do úvahy iba predpokladané náklady spojené s migráciou prvej generácie, implikovaná fiškálna záťaž je mimoriadne veľká pre už aj tak stagnujúcu ekonomiku, ktorá čelí rýchlo rastúcim výdavkom na dôchodky, sociálne zabezpečenie a obranu. Masová migrácia bola preto katastrofálne nesprávnou reakciou na demografické problémy Nemecka. Pri absencii rozsiahlej remigrácie nelegálnych a nekvalifikovaných migrantov budú dlhodobé fiškálne tlaky generované súčasnou migračnou politikou vystavovať nemecký sociálny štát čoraz neudržateľnejšiemu tlaku.

Bez zastavenia azylovej migrácie alebo rozsiahlej remigrácie prestane byť Nemecko o dvadsaťpäť až tridsať rokov rozpoznateľne európskou krajinou, rovnako ako mnohé ďalšie významné západoeurópske krajiny. Ich ekonomiky už roky zaznamenávajú jeden z najnižších rastov v tabuľkách OECD. V priebehu niečo vyše jednej generácie sa životná úroveň v západných častiach EÚ (s pravdepodobnej výnimkou Írska a Dánska a možno aj Holandska a Španielska) prudko zníži a môže sa priblížiť k úrovni v Latinskej Amerike.

O treťom veľkom nemeckom blude, zelenej transformácii, bude pokračovaťnie v ďalšej časti nabudúce.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/