Šimečkovci: Príbeh progresívnej smotánky

PREDSLOV: AKO PARAZITUJE PROGRESÍVNA SMOTÁNKA?

Prečiltajte si bonusový článkok k epizóde podcastu Ďateľ k veci.

Rozsah parazitovania Šimečiek vyráža dych.

————

Oči verejnosti sú upriamené na škandál matky predsedu Progresívneho Slovenska. Kvôli kauze Projektu Fórom je meno Marta Šimečková synonymom parazitizmu. Avšak je to obrovská krivda, pretože ona v tom ani zďaleka nie je sama. Parazitický je totiž celý klan Šimečkovcov.

Manéž cirkusu Projekt Fórum

Na úvod niečo o kulisách, hlavných a vedľajších postavách príbehu. Prvou kulisou je občianske združenie Projekt Fórum. Druhou kulisou diskusné podujatie Stredoeurópske fórum, organizované uvedeným občianskym združením. Treťou kulisou je súbor slohových cvičený s názvom Zrkadlá Európy, takisto organizovaný Projektom Fórum.Hlavnými postavami sú Marta Šimečková a Andrea Puková. Prvá je aktuálnou predsedníčkou občianskeho združenia Projekt Fórum. Druhá je honosne nazývaná projektovou manažérkou občianskeho združenia, realite však bude bližšie, ak jej dáme označenie podozrivá šafárka.Prvú skupinu vedľajších postáv tragikomédie zvanej kauza Projekt Fórum tvoria rodinní príslušníci Marty Šimečkovej. Jej syn Michal, manžel Martin, dcéra Júlia, nevesta Soňa. Aj preto sa o prípade občas hovorí ako o kauze Šimečkova matka.Druhú skupinu vedľajších postáv tvorí mišmaš veličín domácej aj zahraničnej proveniencie, tvoriacich Radu Stredoeurópskeho fóra, teda diskusného podniku, konaného pod záštitou Projektu Fórum a taktovkou Marty Šimečkovej s Andreou Pukovou. Prvým predsedom rady Stredoeurópskeho fóra bol – aké prekvapenie! – bývalý český prezident Václav Havel. V súčasnosti funkciu predsedu zastáva bývalý politik Rudolf Chmel. Ďalšími členmi rady sú – znova, aké prekvapenie! – Martin Bútora, zakladajúci šéfredaktor poľského denníka Gazeta Wyborcza Adam Michnik, americký historik Timothy Snyder a niekoľko ďalších, menej známych postavičiek európskej progresívnej smotánky.Nuž a tretiu skupinu vedľajších postáv tvoria daňoví poplatníci Slovenskej republiky a členských štátov Európskej únie, ktorí sa poskladali na každoročne sa opakujúcu akciu Stredoeurópske fórum, na súbor slohových prác s názvom Zrkadlá Európy a zároveň prispeli na financovanie osobného života Andrei Pukovej, Marty Šimečkovej, jej syna Michala, dcéry Júlie, manžela Martina a zozbierali sme sa im aj na splácanie osobných dlhov či exekúcií.

Labyrint finančných podvodov

Ľudí najviac poburuje najmä finančná stránka kauzy Šimečkovej matky. Je to pochopiteľné a zrejme je možné súhlasiť aj s názorom, že ide o najpodstatnejší aspekt prípadu. Na druhej strane si dovoľujem tvrdiť, že ak by daňoví poplatníci poznali povahu a obsah projektov, financovaných zo slovenských aj európskych verejných zdrojov, ich hnev by bol ešte väčší. Preto najprv zhrniem známe dostupné fakty, viažuce sa k nezákonnému používaniu, využívaniu či zneužívaniu verejných zdrojov. A potom aspoň v kocke popíšem, čo si má človek predstaviť pod vznešene znejúcimi názvami aktivít, ako sú Stredoeurópske fórum a Zrkadlá Európy.Medzi rokmi 2011 – 2024 podpísalo občianske združenie Projekt Fórum so štátom, zastúpeným rôznymi inštitúciami 26 zmlúv. Boli to zmluvy predovšetkým s Fondom na podporu umenia, ministerstvami spravodlivosti, zahraničných vecí aj kultúry a s Národným osvetovým centrom. Dovedna Šimečkovej občianske združenie zinkasovalo od štátu 580 706 eur.Analýza výpisov z účtu Projektu Fórum dokazuje, že Andrea Puková, poverená Martou Šimečkou, uskutočnila desiatky výberov peňažných prostriedkov v hotovosti. Napríklad 25. júna 2020 vybrala z banky 10 000 eur. Peniaze boli spotrebované na osobnú a prevádzkovú réžiu. Minutie prostriedkov nebolo pokryté žiadnymi faktúrami, spojenými s aktivitami, na ktoré boli pridelené štátnymi inštitúciami. Vzniknutý problém vyriešila Šimečkovej pravá ruka Puková po svojom: bankový výpis sfalšovala, 10 000 eur prepísala na 1 000.Iným príkladom zakrývania finančných nešvárov je sfalšovanie dokladu o platbe za služby hotelu Arcadia v Bratislave. Na originálnom výpise zo dňa 3. apríla 2020 bola suma 4 097 eur. Puková sumu upravila na 5 097 eur, aby naškriabala tisícu na zakrytie iných, úradom ťažko zdôvodniteľných výdavkov.Vinobranie verejných zdrojov pokračuje prevodom z účtu občianskeho združenia Projekt Fórum na osobný účet Andrei Pukovej vo výške 6 500 eur. Peniaze sú čiastočne použité na splatenie pôžičky. Puková sa usiluje zmierniť následky očividnej lúpeže ďalším falšovaním. Na bankovom výpise prepíše sumu 6 500 na 3 500 eur.Dňa 26. marca 2021 prijalo Šimečkovej združenie platbu z ministerstva kultúry vo výške 50 000 eur. Išlo o peniaze poskytované v rámci takzvanej COVID pomoci. Bola určená podnikateľským subjektom, nie občianskym združeniam, napriek tomu Projekt Fórum dostalo peniaze od štátu. Ešte v ten istý deň posiela Puková z účtu združenia na svoj osobný účet 25 000 eur a následne zo svojho účtu uhrádza dlh voči Eduardovi Matákovi vo výške 20 000 eur. Zvyšných päťtisíc si nechala a zrejme použila na spríjemnenie si života. Inými slovami slovenskí daňoví poplatníci sa vyskladali Pukovej na splácanie osobných pôžičiek a bezprácny príjem.Podvodná schéma pokračuje 2. augusta 2022. Andrea Puková si posiela z účtu Projektu Fórom na svoj osobný účet 8 000 eur. Pred úradmi to maskuje ďalším falšovaným bankovým výpisom. Namiesto svojho mena uvádza na dokumente názov firmy MPhilms, s. r. o., čím chce navodiť dojem, že išlo o platbu za dodávku účtovných služieb.Je ťažké uveriť, že Puková si ukradnuté peniaze nechala len pre seba. Možno rozumne predpokladať, že sa delila so Šimečkovou. Nie je možné uveriť tvrdeniam Šimečkovej, že ona sa o bankové transakcie vôbec nezaujímala.Ďalším dôkazom zneužívania verejných zdrojov na súkromné účely sú platby zo dňa 7. júna 2019 z účtu Projektu Fórum na účet Západoslovenskej energetiky v hodnote 165,00 a 4,93 eur. V poznámke k transakcii je uvedené „Elektrina Marta Šimečková 2“. Číslo účtu dodávateľa aj variabilný symbol transakcie dokazujú, že išlo o platby za dodávku elektrickej energie pre dom rodiny Šimečkovcov v bratislavskej Trnávke.Ešte pitoresknejším podvodom je uhrádzanie faktúr za používanie mobilných telefónov. Dovedna malo ísť o dvadsať telefónnych staníc, medzi inými aj matky Marty, otca Martina, syna Michala a dcéry Júlie Šimečkovcov. Od vzniku občianskeho združenia Projekt Fórum v roku 2009 až do roku 2025, keď mala byť táto prax ukončená, ušetrila štvorčlenná família predsedu Progresívneho Slovenska na úkor slovenských a európskych daňových poplatníkov tisíce eur. Telefónna epizóda je o to pikantnejšia, že mamka Šimečková preplácala synátorovi mobil ešte aj v čase, keď bol Miško podpredsedom Európskeho parlamentu s príjmom okolo 20 000 eur mesačne.Popísané praktiky museli očividne vytvárať obrovské diery v rozpočte občianskeho združenia a zároveň muselo viesť k neschopnosti hodnoverne dokladovať ministerstvám a iným organizáciám využite finančných prostriedkov na zmluvne určený cieľ. Šimečková a Puková vyriešili problém svojsky. Niektoré faktúry alebo výdavkové doklady, napríklad za prenájom techniky, grafické práce, honoráre účastníkov diskusných podujatí a podobne, si nechali od rôznych štátnych inštitúcií preplatiť dvakrát alebo trikrát. Vládny audit ukázal, že duplicitným aj trojnásobným preplácaním faktúr okradlo občianske združenie matky predsedu Progresívneho Slovenska štát približne o 140 000 eur.

Európske hody, štátne porno

Azda vrcholným číslom netransparentného a s najväčšou pravdepodobnosťou aj podvodného konania Marty Šimečkovej a Andrei Pukovej je kauza exekučného vymáhania 113 400 eur Európskou úniou. Brusel poskytol peniaze na projekt Zrkadlá Európy, uskutočnený v rokoch 2010 – 2012, prostredníctvom Výkonnej agentúry Európskej únie. Šimečková s Pukovou neboli schopné ani po rokoch náležite a hodnoverne vyúčtovať použitie peňazí. EÚ preto došla trpezlivosť a začala vymáhať peniaze exekúciou.Ak je reč o finančných prostriedkoch EÚ v spojitosti s rodinou Šimečkovcov, opakovane je potrebné pripomenúť, že aj v bavlnke maznaný synáčik Michal by sa mal zodpovedať za neoprávnené čerpanie peňazí európskych daňových poplatníkov. Mladý Šimečka bol totiž asistentom europoslancov Borisa Zalu (Smer, Slovensko) a Libora Roučka (ČSSD, Česko). V tom istom čase študoval v anglickom Oxforde. V čom tkvie problém?Pravidlá Európskeho parlamentu sú jednoznačné. Asistentom poslanca môže byť len osoba akreditovaná buď v Bruseli a Štrasburgu, alebo v domácom členskom štáte EÚ. Bruselský aj domáci asistent musí tráviť najmenej desať mesiacov v roku buď v Belgicku, alebo v členskom štáte poslanca, pre ktorého pracuje. Keďže Michal Šimečka v danom čase trávil najmenej deväť mesiacov v roku vo Veľkej Británii, kde študoval, je evidentné, že nesmel byť na výplatnej listine Európskeho parlamentu. Napriek tomu bol, z čoho rezultuje nepochybný záver, že synáčik Šimečka sa neoprávnene obohatil z európskych zdrojov. (Viac o nastolenom probléme hovorím tu.)Progresívna smotánka obľubuje prestížne adresy, preto niet divu, že od roku 2017 sídli občianske združenie Projekt Fórum v priestoroch Pistoriho paláca na Štefánikovej ulici v Bratislave. Historický objekt bol nedávno zrekonštruovaný, z eurofondov bolo na obnovu paláca použitých 566 000 eur a mestská časť Staré Mesto prispela ďalšími 100 000 eurami. Spolok matky predsedu Progresívneho Slovenska využíva v Pistoriho paláci priestory s rozlohou 60 metrov štvorcových. Projekt Fórum za to Starému Mestu platí ročný prenájom vo výške smiešnych 996 eur, čo predstavuje ešte smiešnejších 83 eur mesačne alebo, ak chceme, 1,38 eura za meter štvorcový na mesiac.V lokalite Štefánikovej ulice sa pohybuje komerčný nájom kancelárskych priestorov od 10 do 15 eur na meter štvorcový za mesiac. Z toho vyplýva, že nadácia Šimečkovej matky by mala za normálnych okolností každý mesiac platiť mestskej časti Staré Mesto niečo medzi 600 až 900 eur, teda 7 200 až 10 800 eur ročne. Vzhľadom na to, že nielen hlavné mesto, ale aj časť Staré Mesto je ovládaná progresívnou smotánkou, neprekvapuje, že Marta Šimečková využíva priestory Pistoriho paláca, zrekonštruovaného z verejných zdrojov, prakticky zadarmo.Zvýhodňovanie klanu Šimečkovcov zakončime pohľadom na finančné parazitovanie Soni Ferienčíkovej, životnej partnerky predsedu Progresívneho Slovenska. Verejnosti sú dobre známe jej pohybové kreácie. Vydáva to síce za tanec, ale v skutočnosti sa človek nevie rozhodnúť, či je svedkom epileptického záchvatu alebo pornografického predstavenia. Nemuseli by sme túto dilemu vôbec riešiť, ak by ženušku mladého Šimečku, respektíve jej občianske združenie BOD.Y hojne nedotoval štát. Ak ponecháme bokom príspevky od iných verejných inštitúcií, len od Fondu na podporu umenia a ministerstva kultúry združenie zinkasovalo medzi rokmi 2015 – 2025 sumu rovnú 308 600 eur. Žiadateľkou o štátnu podporu bola aj fyzická osoba Soňa Ferienčíková. Ministerstvo kultúry jej na základe troch zmlúv v priebehu rokov 2014 – 2015 vyplatilo dovedna 6 200 eur a Fond na podporu umenia v roku 2016 na základe dvoch zmlúv poskytlo Ferienčíkovej dohromady 6 798 eur.Nech sa na to pozeráme z akejkoľvek strany a akokoľvek zhovievavo, tanečné predstavenia partnerky mladého Šimečku pripomínajú kopuláciu. Preto je bez rozpakov možné uzavrieť, že štát finančnými príspevkami, adresovanými občianskemu združeniu BOD.Y a pani Ferienčíkovej, podporoval zhotovenie a verejné uvedenie pornografického diela.

Za kopu peňazí žiadna muzika

Preskúmajme aj výsledky práce Marty Šimečkovej, štedro dotované slovenskými štátnymi aj európskymi inštitúciami. Čo hodnotné ostalo po diskusných podujatiach s názvom Stredoeurópske fórum? Aké plody priniesol projekt Zrkadlá Európy? Krátka odpoveď znie: kde nič, tu nič.A teraz trochu dlhšia odpoveď.Stredoeurópske fórum je veľmi drahý a málo inšpiratívny diskusný klub slovenskej, českej, európskej a čiastočne aj americkej progresívnej smotánky. Za peniaze slovenských daňových poplatníkov si každoročne prídu podiskutovať do Starej tržnice v Bratislave alebo do Pistoriho paláca. Diskusie často pripomínajú súťaž o to, kto dokáže krajšími slovami, kvetnatejšie a presvedčivejšie prednášať litánie k modle liberálnej demokracie. Seansy pripomínajú zhromaždenia oddaných veriacich sekty. Účastníci sú nepochybne presvedčení, že ich slová majú potenciál zmeniť svet. Niektorí azda aj veria tomu, že ak by sa diskusie nezúčastnili a nepredniesli by svoje posolstvo, liberálna demokracia by sa ocitla v smrteľnom nebezpečenstve.Stredoeurópske fórum však v skutočnosti spĺňa všetky znaky terapie formou presviedčania presvedčených, o čom vydáva najlepšie svedectvo zoznam účastníkov diskusií. Zo Slovákov spomeňme napríklad Martina Šimečku, patriarchu parazitického klanu Šimečkovcov, novinárov Štefana Hríba a Andreja Bána, ďalej spisovateľa Michala Hvoreckého, novinára a teológa Michala Havrana, spisovateľa a blogera denníka N Silvestra Lavríka, riaditeľa Nadácie Otvorenej spoločnosti na Slovensku Jána Orlovského, riaditeľku Aliancie Fair-play Zuzanu Wienk, hlavu štátu na pol úväzku Zuzanu Čaputovú a neodmysliteľnú Magdu Vášáryhovú.Zo susedného Česka progresívnej duši ulahodila prítomnosť novinára-propagandistu Erika Taberyho, kniežaťa Karla Schwarzenberga či pátra Tomáša Halíka. Z iných európskych štátov aj USA prichádzajú na Stredoeurópske fórum ľudia rovnakého alebo veľmi podobného razenia.Bez ambície niekoho urážať je potrebné povedať, že výsledkom Stredoeurópskeho fóra nie je žiadna hodnota. Nemyslím materiálna. Z diskusií nevplýva nič, čo by sme už predtým z úst progresívnej smotánky nepočuli. Veršotepectvo na tému liberálna demokracia nie je samo o sebe žiadnou hodnotou a nie je spôsobilé sprostredkovať účastníkom alebo divákom video záznamov diskusií žiadne nové vedomosti alebo aspoň nevšedne prepojené súvislosti. Nič sa nedozvieme napríklad o dynamickej geopolitickej situácii v strednej Európe, žiadne inovatívne pohľady na ekonomický vývoj v regióne, nechyrovať o technologických výzvach 21. storočia ani nič podobné. O absencii aspoň náznaku vedeckého zborníka nehovoriac. Niekoľko rozvláčnych videozáznamov jednotlivých diskusií je príliš málo muziky za neprimerané množstvo peňazí.Povedzme si ešte o výsledkoch projektu Zrkadlá Európy, financovaného z prostriedkov EÚ. Marta Šimečková s Andreou Pukovou oslovili dvanásť európskych literátov. Každého poslali do iného kúta Európy. Zaplatili im cestu, ubytovanie a poskytli 70 eur na deň. V priebehu trojtýždňového pobytu sa mali autori zoznámiť s krajnou, kam boli vyslaní, a potom o nej napísali pre projekt Zrkadlá Európy esej.Texty boli neskôr vydané knižne, sú dostupné na stránke Projektu Fórum, respektíve Stredoeurópskeho fóra, ba dokonca práce zdieľa aj portál Aktuality. Niektorým esejam sa nedá uprieť nespochybniteľná literárna hodnota, ba dokonca jedno či dve dielka sú doslova šarmantné. Akú však majú hodnotu z hľadiska poznania, vedomostí, poznatkov či informácií? Doslova nulovú. Cestovateľ sa o hociktorej popisovanej krajine dozvie viac z akéhokoľvek turistického bedekra. O histórii Slovenska, Portugalska, Moldavska alebo Maďarska vie viac aj nespoľahlivá Wikipedia, než zo seba dokázali vysúkať Šimečkovej spisovatelia. Eseje dvanástich autorov sú plné osobných dojmov, ideologických predsudkov a morálnych klišé.EÚ, financujúca projekt Zrkadlá Európy, vyplatila desiatky tisíc eur za to, aby sme sa napríklad dozvedeli, akých lokálnych básnikov a spisovateľov pozná slovenská autorka, píšuca esej o Portugalsku, a čo všetko prežila, zjedla a vypila, keď túto krajinu pred pätnástimi rokmi navštívila (azda v spoločnosti milenca?) v rámci iného programu. Rovnakú poznatkovú hodnotu má aj denník Rumunky, ktorá cestuje po Nórsku, referujúc o tom, že počas víkendu si tam po šiestej hodine večer v potravinách alkohol nekúpite. A takisto je málo obohacujúce vedieť, že nejaký Poliak, čo sa vydal na skusy do Moldavska, videl na ceste zrazeného psa s omotanou reťazou okolo krku a na vidieku zase čuchal sladký odor rozkladajúcich sa mrcín.Niekto môže namietať, že z hľadiska vecného poznania eseje síce nemusia byť prínosné, avšak ich hodnota predsa spočíva v samotnej literárnej forme, teda v poetike textu. Možno to platí o dvoch-troch dielach, ale ak by sme aj uplatnili estetické kritérium na všetky, naďalej by bolo legitímne pýtať sa, prečo by mala práve takéto rozmary financovať EÚ. V Európe nie ročne, mesačne alebo týždenne, ale denne vzniká množstvo hodnotných umeleckých textov, napriek tomu ich autori nielenže nedostávajú, ale ani nežiadajú finančnú podporu štátu alebo únie. Prečo by mal Brusel dávať desiatky tisíc eur za nič nehovoriace eseje o dvanástich kútoch Európy, keď internet je plný blogov z každej končiny Starého kontinentu. Zadarmo!Žiada sa dodať, že nepochybne by bolo zaujímavé prečítať si odborné texty o zložitej geopolitickej a ekonomickej situácii Moldavska. Alebo energetickej stratégii Portugalska či o ekonomike Nórska, stojaceho síce mimo EÚ, ale účastného na Európskom hospodárskom priestore. Ak by boli takéto analýzy, hoc aj napísané vo forme esejí, postavené na faktoch a čerstvých dátach, nepochybne by ich mohla financovať aj EÚ. Prečo nie? Načo však financuje únia impresie talianskeho spisovateľa, dumajúceho nad rumunskými túlavými psami a opustenými bytovkami? Zrejme preto, aby mali z čoho Marta Šimečková a Andrea Puková financovať svoje nákladné životy…

Patriarcha Šimečka

Ak je reč o klane Šimečkovcov, nie je možné obísť jeho patriarchu. Martin Šimečka sa s obľubou hrá na chudobného, nemateriálne založeného intelektuála. Nie je ani nemateriálny, ani intelektuál. Na to, aby sa mohol hrať na skromného obyvateľa maringotky, niekto musí zaplatiť účty za telefóny a elektrinu. Donedávna sa mu o to starali daňoví poplatníci. A na to, aby mal kde šíriť pažurnalistickú produkciu, musel niekto najprv štedro dotovať týždenník Domino Fórum. Potom mu bol z nepochopiteľných dôvodov zverený prosperujúci denník SME, ktorý priviedol na pokraj záhuby, aby následne prevzal kormidlo v českom Respekte, ktorý úspešne finančne aj morálne zruinoval.Spolumajitelia spoločnosti Eset štedrou finančnou injekciou podporili vznik Denníka N, kde je starý Šimečka ideologickým vedúcim píšuceho a v podcastoch kvákajúceho kolektívu autorov. Za normálnych okolností by žiadne noviny nepripustili, aby na ich stránkach komentoval vnútropolitické udalosti otec predsedu druhej najsilnejšej parlamentnej strany. Lenže Denník N nevznikol za normálnych okolností, ba ani z normálnych pohnútok. Bol založený ako platforma šírenia ideologickej agitácie a propagandy a po vzniku strany Progresívne Slovensko sa stal jeho riadiacim orgánom.Prosím, nemýľme sa. Denník N nie je tlačovým orgánom PS, ale riadiacim orgánom strany. A to je aj dôvod, prečo starý Šimečka nielen môže, ale aj musí na jeho stránkach komentovať vnútropolitické udalosti Slovenska.

Peter Tóth