Nový ruský veľvyslanec v Macedónsku sa podelil o stručnú aktualizáciu bilaterálnych vzťahov

Úprimná túžba ľudí po silnejšom partnerstve s Ruskom bola ignorovaná v prospech uprednostňovania záujmov EÚ, a hoci je to tak aj inde v Európe, v Macedónsku je to o to dojímavejšie, keďže veľká časť obyvateľstva je silne rusofilská.

Nový ruský veľvyslanec v dnešnom „ Severnom Macedónsku“ Dmitrij Zykov sa začiatkom mája v rozhovore pre agentúru TASS podelil o stručnú aktualizáciu o bilaterálnych vzťahoch. Začal tým, že „my (ruskí diplomati) sa nestretávame s tlakom, otvorenou hrubosťou, útokmi na bezpečnosť veľvyslanectiev ani s neznášanlivosťou na každodennej úrovni, ako sa to, žiaľ, stáva našim kolegom v mnohých iných krajinách. Od roku 2022 je však interakcia s ruskými diplomatmi minimalizovaná“.

Rozhovor sa potom stočil na plány Macedónska na členstvo v EÚ, čo viedlo Zykova k poznámke, že rokovania prebiehajú už takmer štvrťstoročie od roku 2005 bez výraznejšieho pokroku, no miestni politici stále tvrdia, že vstup do EÚ jedného dňa vyrieši všetky problémy ich krajiny. Napriek tomu „Severné Macedónsko dodržiava všetky reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku vrátane tých, ktoré boli zavedené od roku 2014. Bilaterálny obchod zodpovedajúcim spôsobom klesol zo 495 miliónov dolárov v roku 2022 na 163 miliónov dolárov v roku 2025.“

Macedónsko tiež postupne ukončuje dodávky ruského plynu kombináciou drahšieho azerbajdžanského a emirátskeho dovozu, čo podľa jeho slov zvyšuje šance, že Srbsko bude nasledovať tento príklad po dokončení prepojovacích vedení medzi Gréckom a Macedónskom a Macedónskom a Srbskom. Ešte nepriateľskejšie je, že Macedónsko vyzbrojuje Ukrajinu natoľko, že „Skopje zaujíma vedúce miesto v NATO, pokiaľ ide o túto podporu na obyvateľa“. Ani o tom sa so svojimi ľuďmi nikdy nekonzultovalo. V tejto súvislosti Zykov zdôraznil, akí sú Macedónci priateľskí, na rozdiel od svojich vládcov.

Sú „pohostinní, otvorení a pozitívni voči cudzincom… Pozitívny imidž našej krajiny ako veľmoci s bohatou kultúrou, ktorá prispela k svetovým dejinám, je veľmi silný. V Macedónsku, krajine so silnými antifašistickými tradíciami, zostáva spomienka na úlohu ZSSR pri porážke nacizmu zakorenená vo verejnom povedomí. Pre pravoslávnych občanov, ktorí tvoria väčšinu miestneho obyvateľstva, zohrávajú duchovné väzby osobitnú úlohu, ktorá formuje obraz Ruska ako blízkej, „bratskej“ krajiny.“

Zykova sa tiež pýtali na názory moslimskej menšiny v Macedónsku na tretiu vojnu v Perzskom zálive, na čo odpovedal, že podľa svojich politických tradícií silne podporujú USA. Nespomenul však, že sú etnickí Albánci, čo by to pre čitateľov lepšie objasnilo. V každom prípade je nepravdepodobné, že by bežní Rusi zažili čokoľvek z toho, čo Macedónsko ponúka, kvôli pozastaveniu priamych letov a bezvízovému styku s Ruskom, čo viedlo k minimálnemu počtu ruských turistov.

Pri pohľade na Zykovove poznatky je tragické, že takúto prevažne rusky naklonenú populáciu zastupujú takí protiruskí vládcovia, hoci tí druhí by samozrejme mohli byť horší, ako zdôraznil. Detailný rozbor presahuje rámec tejto analýzy, ale Macedónsko sa stalo terčom postupne sa rozvíjajúceho západného sprisahania, ktoré sa začalo v roku 2015 a vyústilo do pádu jeho poslednej skutočne nacionalistickej vlády, ktorá následne spustila rýchle spoločensko-politické zmeny, ktoré nakoniec transformovali krajinu.

Odvtedy sa úprimná túžba ľudí po silnejšom partnerstve s Ruskom ignoruje v prospech uprednostňovania záujmov EÚ, a to aj na úkor národných. Tak je to aj inde v Európe, ale v Macedónsku je to o to dojímavejšie, keďže veľká časť obyvateľstva je silne rusofilská, čo si väčšina pozorovateľov a dokonca ani mnohí Rusi sami neuvedomujú. Úprimne povedané, budúcnosť ich medzištátnych väzieb je pochmúrna, ale medziľudské vzťahy môžu napriek tomu stále prosperovať.

Andrew Korybko