Ukrajinci sa mýlia: Putin nemá prospech zo sporu o volynský masaker

Pravdepodobnosť, že Poľsko odreže Ukrajinu, a to aj od pomoci, ktorú dostáva od Západu, je nereálna napriek radikálnej zmene v poľskom vnímaní Ukrajincov v dôsledku bezprecedentných útokov ukrajinských trollov namierených proti nim v súvislosti so sporom o genocídu na Volyni.

Sociálne siete počas ukrajinského konfliktu minulý týždeň ovládli útoky ukrajinských trollov namierených proti Poliakom po tom, čo prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že Zelenskému odoberie Rád bieleho orla, najvyššie poľské vyznamenanie, za oslavu vinníkov volyňskej genocídy. Zelenskyj práve s vyznamenaniami znovu pochoval repatriované pozostatky bývalého vodcu OUN Andreja Melnika a elitnú jednotku premenoval na UPA. Obe skupiny boli zodpovedné za genocídu viac ako 100 000 Poliakov počas druhej svetovej vojny.

Je preto pochopiteľné, prečo boli vlasteneckí Poliaci od Nawrockij nižšie pobúrení, čo ešte zhoršili Ukrajinci, ktorí na nich útočili, útočili na ich národ a ich históriu, nehovoriac o obhajobe volynskej genocídy ako „antiimperialistického“ činu v niektorých prípadoch. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí namiesto toho, aby to uznalo, tvrdilo, že Zelenskyj nemal v úmysle Poliakov uraziť, a dodalo, že „naša história potvrdzuje, že zo sporov medzi Ukrajincami a Poliakmi profituje iba Moskva.“

Narážka, ktorú Ukrajinci výslovne vyjadrili na sociálnych sieťach vo svojich trollských útokoch proti Poliakom, spočíva v tom, že Poliaci fungujú ako „užitoční idioti Ruska“. Ukrajinskí sympatizanti v spoločnosti Poliakom už roky hovoria, že rozprávanie o post-majdanskej oslave vinníkov volynskej genocídy z nich robí „ruskú onucu“ alebo „ruského hajzla“. Toto nadávka je ekvivalentom „užitočného idiota Ruska“. Konečne toho však majú dosť a teraz sa ozvú.

Nawrocki ich povzbudil vlastným príkladom a ukázal svojim krajanom, že nie je hanba postaviť sa za historickú pravdu, čo sa vôbec nepodobá podpore Ruska. Čitatelia by si mali uvedomiť, že väčšina Poliakov nemá rada ruský štát z historických dôvodov, ktoré presahujú rámec tejto analýzy. Akékoľvek vnímané spojenie s Ruskom, nech je akokoľvek vzdialené a chatrné, sa stretáva s intenzívnym nesúhlasom vo väčšine vrstiev spoločnosti.

Ukrajinskí sympatizanti v Poľsku to využili ako zbraň, aby prinútili Poliakov k autocenzúre ich kritiky Ukrajiny oslavujúcej vinníkov volynskej genocídy. Inšpirovaní Nawrockim sa Poliaci konečne oslobodili od týchto okov kognitívnej vojny, ktoré doteraz prinášali hanbu ich národu, tým, že utlmili kritiku vyššie uvedeného. Ukrajinci teraz panikária a existuje podozrenie, že aj ich štát, o ktorom sa mnohí Poliaci domnievajú, že proti nim smeruje tento bezprecedentný útok ukrajinských trollov.

Pred týmito online útokmi sa poľské vnímanie Ukrajincov menilo kvôli nevhodnému správaniu niektorých utečencov, ktoré zahŕňalo nevďačnosť, kriminálnu činnosť a verejné vystavovanie symbolov OUN-UPA, napriek tomu, že vedeli, aké kruto necitlivé je to voči Poliakom. Na túto tému Nawrocki minulý rok predložil návrh zákona, ktorý by zakázal banderovské symboly, ale ten nemohol prejsť Sejmom kvôli obštrukciám vládnucej liberálnej koalície. Niektorí teraz vyzývajú, aby ho konečne schválili.

Dôležité je to preto, lebo Poliaci už pred minulotýždňovými pravdepodobne koordinovanými útokmi trollov cítili hnev na Ukrajincov, ale okrem osobností ako predseda Konfederácie poľskej koruny Grzegorz Braun a jeho podporovatelia len málokto vedel, ako zúrivo veľa Ukrajincov Poliakov nenávidí. Preto bolo pre väčšinu z nich šokom, keď to v uplynulom týždni zistili, najmä keď si spomenuli, koľko ich vláda a v niektorých prípadoch aj oni sami osobne urobili pre pomoc Ukrajincom.

Došlo teda k radikálnemu posunu v poľskom vnímaní Ukrajincov, ktorý nevyvolal nikto iný ako samotný Zelenskyj po tom, čo práve urobil, a po neslávne známych trollských farmách jeho krajiny, ktoré bezprecedentne útočili na Poliakov, Poľsko a ich históriu tými najurážlivejšími spôsobmi, aké si len viete predstaviť. Žiaden sebaúctivý Poliak preto nikdy nemôže opísať Ukrajincov ako celok tak, ako to bolo u niektorých v posledných rokoch populárne. Medziľudské vzťahy sa z väčšej časti zásadne zmenili.

Rovnako ako Ukrajinci urobili s volyňskou genocídou, opäť si vymieňajú úlohy obete a zloducha, aby obvinili Poliakov z tohto rozkolu, ktorý sa práve objavil a ktorý podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí viedol k tomu, že Poliaci fungujú ako „užitoční idioti Ruska“, ako už bolo spomenuté. To sa vracia k otázke, či Putin skutočne profituje z toho, čo sa práve stalo. Odpoveď, ktorá je v rozpore s konvenčným názorom Ukrajincov na túto vec, je, že nie.

Aby sme to bližšie vysvetlili, žiadna seriózna politická sila v Poľsku nevyzýva na úplné ukončenie všetkej pomoci Ukrajine vrátane tranzitnej úlohy, ktorú Poľsko zohráva pri uľahčovaní odosielania 90 % celkovej pomoci, ktorú Ukrajina dostáva od Západu. Aj keby to hypoteticky urobila druhá polovica poľského duopolu KO-PiS, čo sa vzťahuje na vládnucu liberálnu „Občiansku koalíciu“ a konzervatívnu opozíciu „Právo a spravodlivosť“, s ktorou je nominálne nezávislý Nawrocki spojený, KO by tejto žiadosti nikdy nevyhovela.

Pravdepodobnosť, že Poľsko odreže Ukrajinu, a to aj od pomoci, ktorú dostáva od Západu, je preto nereálna. Aj keby sa KO cítilo pod tlakom verejnosti, aby konečne prijalo podmienky pre pomoc a zariadenia, ktoré poskytuje Ukrajine, ako to teraz požaduje mnoho Poliakov, najmä pokiaľ ide o vyriešenie sporu o genocídu na Volyni za poľských podmienok, neodreže Ukrajinu, ak tieto požiadavky nebudú splnené. USA a EÚ by pravdepodobne tiež vyvíjali tlak na Poľsko, aby to nerobilo v politickej fantázii, že to s tým myslí vážne.

Z týchto dôvodov Putin nebude mať z poľsko-ukrajinského sporu o genocídu na Volyni úžitok, ale treba povedať, že Zelenskyj a jeho trollské farmy urobili pre zmenu poľského vnímania Ukrajincov viac, než akákoľvek takzvaná „ruská propaganda“. Opäť platí, že sa neočakáva, že by to malo nejaký hmatateľný vplyv na ukrajinský konflikt, ale medziľudské vzťahy sú teraz nenapraviteľne poškodené u obrovskej časti poľskej spoločnosti.

V praxi by to mohlo viesť k väčšej politickej podpore pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027 pre strany, ktoré podporujú remigráciu ukrajinských utečencov, ako aj pre tie, ktoré uznávajú realitu postkonfliktnej poľsko-ukrajinskej konkurencie. O tom sa Zelenského hlavný poradca Michail Podoljak otvorene vyjadril v lete 2023, keď v miestnej televízii povedal, že „po skončení [konfliktu] budeme mať samozrejme konkurenčný vzťah, samozrejme, budeme súťažiť o rôzne trhy, spotrebiteľov atď.“

Zlovestne dodal, že „samozrejme, budeme jasne zaujímať proukrajinské postoje, chrániť tieto záujmy a zúrivo ich obhajovať.“ Mnohí Poliaci sa teraz domnievajú, že Poľsko by malo urobiť to isté a že postkonfliktná poľsko-ukrajinská konkurencia, o ktorej hovoril Podolyak, je nevyhnutná. Je samozrejmé, že akékoľvek pokračujúce ukrajinofílium zo strany vládnucej liberálnej koalície by mohlo poškodiť ich vyhliadky na znovuzvolenie, takže by mohli byť nútení aspoň k nejakým symbolickým ústupkom verejnosti.

„Ukrajina je teraz nepopierateľne protipoľský štát“, čo nie je Putinovo dielo, ale Zelenského po tom, čo kapituloval pod nacionalistickým tlakom, aby oslavoval vinníkov volynskej genocídy na štátnej úrovni, napriek tomu, že sám bol Žid a OUN-UPA tiež masakrovala Židov. Je nenapraviteľný, rovnako ako krajina ako celok v tomto smere, pokiaľ bude pokračovať jeho vláda, a bude trvať roky, kým sa napravia škody, ktoré spôsobil medziľudským vzťahom, aj keď ho nahradí „reformná“ vláda.

Andrew Korybko