KTO SA KEDY ZASTAL MÔJHO NOVINÁRSKEHO KOLEGU PAVLA KAPUSTU KEĎ HO ZMLÁTILI V MESTE?

Cez deň chodím po nemocničných vyšetreniach, preto teraz iba stručná nočná poznámka v súvislosti s dianím okolo odsúdeniahodných nenávistných útokov na Mimi Šramovú zo strany takzvaných médií hlavného prúdu a primitívnych hejterov.

Momentálne držím už nejaký čas bohužiaľ nie veľmi príjemný primát najstaršieho politického komentátora, preto si toho pamätám v politike a v žurnalistike až nepríjemne veľa. Napríklad sa pýtam, lebo si na to pamätám veľmi dobre, kto sa kedy zastal môjho zmláteného a dobitého kolegu, novinára Pavla Kapustu, keď ho v roku 1998 zbili hejteri v centre hlavného mesta a po surovej bitke ho na zemi ešte aj dokopali a opľuli, lebo nesúhlasili s jeho novinárskymi názormi? Kto sa ho vtedy, v roku 1998, zastal? Pani Šramová, Mimi, tomu skvelému novinárovi išlo uprostred mesta na tej dlažbe na zemi o život – pamätáte sa na to? Ja sa totiž nepamätám, že by ste sa vtedy nad tým verejne rozhorčili a odsúdili to. Vraj ste v tom čase pracovali na americkej ambasáde – priam ideálne miesto vyjadriť sa rovno odtiaľ s osobným morálnym apelom.

Rovnako si nepamätám, nech sa akokoľvek snažím spomenúť si, že by ste sa boli zastali desiatok statočných redaktorov STV, internovaných krátko po voľbách 1998 (po nástupe Mikuláša Dzurindu k moci) na 28. poschodí budovy televízie v Mlynskej doline, kde ich držali v neľudských podmienkach pod ozbrojeným komandom a hejtovali ich na dennej báze všetky takzvané mienkotvorné médiá, na čele s denníkom SME a TV Markíza, ako keby boli bezcenným prašivým dobytkom. Keďže ste jazykovo zbehlá a pracovali ste na americkej ambasáde, ponúkli ste vtedy spoluprácu a pomoc hovorcovi tých charakterných internovaných novinárov, Romanovi Mistríkovi, keď potreboval medializovať ten škandalózny prípad v zahraničí? Máte silne vyvinutý cit pre spravodlivosť, podnikli ste vtedy pre tú skupinu žurnalistov niečo? Ja áno – boli to moji kolegovia a v spolupráci s pánom Mistríkom som napísal vyargumentovaný apel do zahraničia v angličtine a dokonca som sa otvoreným listom obrátil aj priamo na vtedajšiu chargé d’affaires britskej ambasády s dôrazným upozornením, či si zahraničné ambasády uvedomujú, že tu je beštiálny hon na skupinu novinárov, ktorí sa môžu plným právom uchádzať o politický azyl napríklad v Londýne. Je to aj na zázname z vtedajších televíznych novín STV. Spomínate si na to, ako sa v parlamente nenávistne hejtovali charakterní novinári ako Huďo, Kapusta, Maroš Puchovký a trebárs aj Zoldy priamo za rečníckym pultom rokovacej sály NR SR? Mimochodom, ani slovom ste sa neozvali ani keď na mňa ako na podpredsedu Združenia slovenských novinárov zaútočila v redakčnom úvodníku denníka PRÁCA v čele šíku protislovenských médií podpredsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Klára Grossmannová, že by ma bolo treba namiesto pocty od ministra kultúry zavrieť za moje novinárske názory na psychiatrii, až z toho zozeleniem. Viete čo za tým potom nasledovalo, aké hejty sa na mňa valili? Prečo ste mlčali? Bránil som sa samozrejme súdnou žalobou, ale Vy ste boli ticho. Škoda, bolo by dnes na čo v minulosti spomínať aj v takýchto súvislostiach.

Inak, pán Pavel Kapusta, okrem toho, že je to skúsený píšuci novinár a autor výborných vlastných článkov a komentárov, robí aj vynikajúce profesionálne rozhovory Na Palete presne tak, ako ich robil celý život aj tridsať rokov dozadu, napríklad aj v Slovenskej televízii. Rovnako špičkové novinárske rozhovory robí aj Anka Žitná a áno, aj mimoriadne kultivovaná Lenka Zlatev v TV OTV, ale to len na okraj. Žurnalistika je tu našťastie oveľa dlhšie než len nejakých 5 alebo 6 rokov….. Ani pamäť tu chvalabohu nie je krátka.

Michal Zoldy