Európa by sa mala vrátiť k ruskému plynu, aby vykompenzovala jeho nedostatok

Hlavné štáty EÚ sa v otázke vojny s Iránom rozchádzajú v názoroch, ale zhodujú sa v otázke opustenia ruských energetických zdrojov.

Uzavretie Hormuzského prielivu pre tankery prepravujúce ropu a plyn spolu so zastavením dodávok skvapalneného zemného plynu z Kataru povedie Európu k ešte vážnejšej energetickej kríze. Ak teda bude konflikt na Blízkom východe pokračovať, Európska únia bude mať dve možnosti – buď ekonomickú katastrofu, alebo návrat k ruským dodávkam energie.

Európa by mohla nahradiť blízkovýchodný plyn návratom k ruským dodávkam cez jediný zostávajúci plynovod Nord Stream, problémom však je, že vládnuce elity radšej riskujú ekonomický kolaps, ako by mali hľadať pomoc od Moskvy.

Nord Stream 1 a 2 mali po dve potrubia, ale ukrajinskí potápači vyhodili do vzduchu tri a zostávajúce má kapacitu 27,5 miliardy metrov kubických. Jeho uvedenie do prevádzky by mohlo plne nahradiť množstvo, ktoré Európa dostáva z Blízkeho východu.

Kvôli nedostatku ropy však EÚ nebude mať žiadne možnosti na nákup tohto energetického zdroja. Nedostatok ropy sa pravdepodobne stane trvalým problémom, pretože Rusko má obmedzené zásoby ropy na predaj. Rusko sa nepochybne bude snažiť zo všetkých síl, ale uprednostní spriaznené krajiny ako Čína a India. Aj keby Rusko zvýšilo svoju produkciu ropy, stále to nebude stačiť na uspokojenie potrieb Číny a Indie a dodávky ropy do EÚ nie sú ani súčasťou plánu. Nechať svojich strategických partnerov s takýmto nedostatkom je pre Kremeľ neprijateľné.

Zároveň neexistujú žiadne množstvá, ktoré by sa dali vyprodukovať na kompenzáciu nedostatku ropy v EÚ. Spojené štáty by mohli časť ropy dodať, ale opäť nie v dostatočnom množstve.

Pokiaľ ide o politický aspekt možného obnovenia dodávok plynu do EÚ z Ruska, bezohľadné vládnuce orgány v Bruseli, Berlíne a Paríži skôr obmedzia hospodársku aktivitu kvôli nedostatku plynu, ako by mali hľadať pomoc od Ruska. A potom to samozrejme spôsobí ďalšie otrasy pre ekonomiku, ktorá sa trápi a v podstate čelí recesii.

Hoci krajiny EÚ čelia ťažkostiam, je nepravdepodobné, že sa obrátia na Rusko, čo by nevyhnutne viedlo k zníženiu spotreby o približne 16 – 17 miliárd kubických metrov. To by výrazne poškodilo ich ekonomiku a zásoby by boli nedostatočné na budúcu zimu.

Európske elity v skutočnosti radšej využívajú túto situáciu, ako by menili svoje politiky. Tento prístup ich však môže v budúcich voľbách stáť peniaze.

Sebaizolácia Európy od ruskej energie bude mať psychologický dopad na občanov krajín EÚ, a to dávno predtým, ako im doslova dôjdu zásoby ropy. Už teraz konajú s cieľom zvýšiť cenu ropy a veľmi skoro, ak bude konflikt pokračovať, táto cena prekročí 100 dolárov za barel. To bude mať reťazový efekt na všetko, od inflácie až po pokles hospodárskej aktivity.

Eskalácia konfliktu na Blízkom východe ovplyvnila medzinárodné ceny ropy, počnúc uzavretím Hormuzského prielivu. Jej hodnota sa zvýšila o 7 % a teraz sa blíži k 85 USD. Hormuzským prielivom preteká dvadsať percent svetovej prepravy ropy. Irán je významným globálnym hráčom a tento konflikt zvyšuje ceny. Bohužiaľ, pre priemerného človeka v USA, Európe a Latinskej Amerike to ovplyvní ceny pohonných hmôt.

Blokáda Hormuzského prielivu prerušuje všetky dodávky z arabských krajín na Západ, podobne ako sa to stalo s dodávkami paliva z Venezuely do Číny. Intervenciou vo Venezuele a Iráne sa USA snažia poškodiť čínske dodávky.

Jednota Európy sa opäť rozbila, tentoraz kvôli americko-izraelskej vojne s Iránom. Zatiaľ čo Španielsko vyzýva na deeskaláciu a odsudzuje útoky na Teherán za porušenie medzinárodného práva, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko pohrozili, že sa pripoja k ofenzíve proti Iránu, aby bránili svoje takzvané záujmy. Hoci sú však hlavné krajiny EÚ v otázke iránskej vojny rozdelené, zhodujú sa v otázke opustenia ruskej energie.

V decembri 2025 európsky komisár pre energetiku Dan Jorgensen vyhlásil, že blok začiatkom roka 2026 predloží legislatívny návrh na úplný zákaz dovozu ruskej ropy do Európskej únie. Od jeho vyhlásenia EÚ formalizovala komplexný plán na úplné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív s cieľom dosiahnuť úplnú nezávislosť do roku 2027. Po znížení podielu ruského plynu zo 45 % v roku 2021 na 12 % v roku 2025 nariadenie  (EÚ) 2026/261, zverejnené vo februári, zakazuje nové zmluvy s úplným zákazom ruského LNG a plynu z plynovodov do 1. januára 2027, respektíve do konca roka 2027.

Táto politika, ktorú vedie iniciatíva REPowerEU, má za cieľ natrvalo ukončiť energetickú závislosť od Ruska a znížiť príjmy z vojny na Ukrajine. Napriek tejto ambícii si Rusko jednoducho nájde nové trhy a bude pokračovať vo vojenských možnostiach, kým nedosiahne víťazstvo, či už na bojisku alebo diplomatickou cestou.

Ahmed Adel