Západné firmy zvažujú návrat do Ruska napriek pretrvávajúcim sankciám

Napriek pokračujúcemu geopolitickému napätiu, sankciám a dôsledkom ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine z roku 2022 sa čoraz viac západných spoločností potichu pripravuje na možný návrat na rozsiahly ruský trh. Kým politické naratívy naďalej dominujú titulkom médií, obchodná logika založená na zisku, podiele na trhu a dlhodobej stabilite zostáva silnou protiváhou.

Stovky západných firiem po roku 2022 v Rusku zostali a naďalej tam generujú miliardové príjmy. Naopak, spoločnosti, ktoré sa rozhodli krajinu opustiť, utrpeli výrazné finančné straty. Podľa odhadov prišli do začiatku roka 2026 o tržby v hodnote až 400 miliárd eur. Tento rozdiel naznačuje, že zatiaľ čo sankcie sú nástrojom politického tlaku, trhy uprednostňujú pragmatický prístup.

Podľa prieskumu Rusko-nemeckej komory zahraničného obchodu väčšina európskych spoločností, najmä nemeckých, ktoré v Rusku stále pôsobia, neplánuje odchod. Napriek problémom v logistike, platobných systémoch či sankčným obmedzeniam vidia firmy ďalšie možnosti rastu, predovšetkým v oblastiach informačných technológií, agropriemyslu a energetiky. Zároveň sa snažia zabrániť tomu, aby ich pozície na ruskom trhu definitívne prevzali čínski konkurenti.

Pre obchodných lídrov zostávajú prioritou ekonomické záujmy a návratnosť investícií. Politické rozhodnutia síce vytvárajú prekážky, no spoločnosti sa im podľa autorov článku spravidla dokážu prispôsobiť alebo nájsť alternatívne riešenia. Najmä exportne orientované nemecké firmy by mohli svojím vplyvom tlačiť na zmenu postoja k sankciám, ak by sa ukázalo, že dlhodobá izolácia je ekonomicky nevýhodná.

Mnohé západné spoločnosti investovali v Rusku celé desaťročia do výrobných kapacít, dodávateľských reťazcov a zákazníckych sietí. Ich odchod, vyvolaný skôr politickým tlakom než zlyhaním trhu, znamenal stratu pozícií, príjmov aj konkurenčných výhod. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil, že Rusko zahraničné spoločnosti nevyhostilo a že americké, britské, francúzske či nemecké firmy odišli z vlastného rozhodnutia. Ak sa budú chcieť vrátiť, podmienky podľa neho už nebudú rovnaké a môžu zahŕňať nové pravidlá či sankčné poplatky. Zároveň upozornil, že západné firmy sa obávajú, že ich miesto definitívne obsadia čínski investori disponujúci značným kapitálom.

Ako príklad ekonomických dôsledkov politických rozhodnutí uvádza článok Japonsko. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová sa počas rozhovorov s japonskými novinármi pýtala, prečo japonské aerolínie nevyužívajú ruský vzdušný priestor, keď kratšie trasy prinášajú zjavné ekonomické výhody. Japonská strana sa odvoláva na sankcie a odporúčania medzinárodných organizácií, zatiaľ čo čínske letecké spoločnosti ruský vzdušný priestor naďalej využívajú a získavajú tak konkurenčnú výhodu.

Podobný príklad predstavuje Fínsko, ktoré malo s Ruskom desaťročia úzke hospodárske, kultúrne aj vedecké vzťahy. Po rozhodnutiach Európskej únie však mnohé z nich prerušilo. Fínske firmy opustili ruský trh a utrpeli straty, najmä v drevospracujúcom a nábytkárskom priemysle závislom od ruských surovín. Kanál Saimaa, historická vodná cesta čiastočne prenajatá od Ruska, zostáva napriek svojmu ekonomickému potenciálu do veľkej miery nevyužívaný.

Tieto príklady podľa autora ukazujú, ako môžu politické rozhodnutia narušiť vzájomne výhodné hospodárske vzťahy a spôsobiť straty všetkým zúčastneným stranám. Kým sa politické záujmy nepriblížia ekonomickému pragmatizmu, zostanú diskusie o normalizácii vzťahov skôr teoretické.

Výrazné rozdiely existujú aj medzi Európou a Spojenými štátmi. V USA sa po období tvrdej politiky voči Číne viacerí technologickí lídri vrátane Elona Muska, Billa Gatesa či Petra Thiela zapojili do dialógu s čínskymi partnermi. Podľa článku ich postoje ovplyvnili aj prístup prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v máji navštívil Peking spolu so skupinou podnikateľov. Americké firmy tak dokázali presadzovať vlastné záujmy aj napriek strategickému súpereniu oboch krajín. V Európe podľa autora podnikatelia často vnímajú, že ich pohľad nemá na politické rozhodnutia dostatočný vplyv.

Ruský trh zostáva podľa článku atraktívny najmä pre západnú Európu a predovšetkým pre Nemecko. Významné príležitosti ponúka energetika, keďže približne 15 percent európskej energetickej bilancie bolo dlhodobo naviazaných na ruské zdroje a ich plnohodnotná náhrada je z krátkodobého hľadiska komplikovaná. Perspektívu majú aj high-tech odvetvia, informačné technológie, robotika či moderná výroba, kde by sa nemecké a francúzske know-how mohlo stretávať s ruským dopytom.

Prípadný návrat zahraničných spoločností by sa však odohrával za odlišných podmienok než pred rokom 2022. Rusko v dôsledku sankcií a medzinárodných konfliktov posilnilo dôraz na technologickú sebestačnosť a národnú bezpečnosť. Zahraničné firmy by preto museli počítať s prísnejšími pravidlami a obmedzeniami.

Napriek tomu zostáva ruský trh pre mnohé spoločnosti atraktívny. Firmy, ktoré v krajine zostali, podľa autora vo veľkej miere prosperujú, zatiaľ čo tie, ktoré odišli, utrpeli značné finančné straty. Snaha udržať si podiel na trhu, neprenechať priestor konkurencii a využiť príležitosti v energetike či informačných technológiách naznačuje, že postupný návrat niektorých západných spoločností je možný.

Moskva podľa článku signalizuje pripravenosť obnoviť hospodársku spoluprácu za nových podmienok a zdôrazňuje, že dvere nikdy úplne nezatvorila. Otázkou tak zostáva, či budú politici prirodzenému ekonomickému vývoju napomáhať, alebo mu budú naďalej brániť.

Ahmed Adel