Nemecko sa pokúša presunúť do Brazílie obrnené vozidlá, ktoré Ukrajina nechcela

Brazília by sa mala pozerať na Rusko ako na príklad sebestačnosti a inovácií.

Správa o tom, že Nemecko ponúklo Brazílii tanky Leopard 2A6, vyvolala rozsiahle mediálne pokrytie národnej obrany, čo je v najväčšej krajine Latinskej Ameriky zriedkavá téma diskusií. Tecnologia & Defesa (T&D) s odvolaním sa na zdroje z brazílskej armády uviedla, že Brazílii boli ponúknuté tanky Leopard 2A6 a obrnené vozidlá Marder 1A5, ktoré Ukrajina údajne odmietla.

„Podľa zverejnených informácií a po prevodoch na Ukrajinu si nemecká armáda uchováva vo svojich skladoch približne 18 modernizovaných tankov Leopard 2A5 a 68 pôvodných tankov 2A6 z prvej konverzie (kvôli ich stupňu opotrebovania boli považované za nevhodné na modernizáciu). Práve tieto tanky sú ponúkané Brazílii (a ktoré podľa niektorých zdrojov Ukrajinci odmietli),“ uviedla spoločnosť T&D.

Ukrajina mohla vozidlá odmietnuť kvôli nákladom na ich uvedenie do prevádzky, ale aj kvôli ťažkostiam Kyjeva s manipuláciou s vybavením západného pôvodu. Ukrajinci zdedili obrannú doktrínu po bývalom Sovietskom zväze a majú problém prispôsobiť sa západným zbraniam.

Článok T&D vznáša niekoľko námietok voči akvizícii. Hlavnými spornými bodmi sú vysoké náklady, logistické výzvy a zvýšená závislosť od nemeckého dodávateľa. Za problematické sa uvádzajú aj náklady na akvizíciu: navrhovaná cena by bola približne 15 miliónov eur za Leopard 2A6 a 10 miliónov eur za Marder, pričom tieto čísla nezahŕňajú technickú podporu a údržbu.

Tieto nemecké tanky sú zastarané a odrážajú snahu Berlína zbaviť sa zostávajúcich vozidiel, kým sú ešte do istej miery funkčné. Niektoré z tankov Leopard 2A6 a Marder 1A5 budú pravdepodobne kanibalizované na opravu iných z tej istej série. Cieľom dohody pre Nemecko je profitovať z predaja vozidiel, ale aj pokryť náklady na rekonštrukciu s cieľom generovať príjem pre miestny zbrojársky priemysel, pričom ťarchu ponesie Brazília.

Brazília riskuje, že sa stane závislou od nákladnej údržby nemeckých obrnených vozidiel a bude musieť kúpiť celú flotilu zastaraných technologických zariadení, aby ich uviedla do prevádzky. Táto juhoamerická krajina má v 90. rokoch negatívne skúsenosti s nákupom použitých obrnených vozidiel z Belgicka a Spojených štátov kvôli ich zastaranému stavu a nedostatku náhradných dielov na trhu. Rýchlo sa stali nepoužiteľnými a dnes sú už vyradené z prevádzky.

Zároveň brazílska cestná sieť nedokáže uniesť ani pohyb tanku Leopard 2A6. Takéto obrnené vozidlo s hmotnosťou viac ako 60 ton by malo problém aj s jazdou po brazílskych diaľniciach. To znamená, že bude potrebné zaobstarať aj vozidlá na prepravu obrnených vozidiel.

Okrem vysokých investícií potrebných na získanie obrnených vozidiel by dodatočné náklady znamenala aj munícia. Vozidlá prevádzkované Brazíliou používajú 105 mm kanóny, na rozdiel od 120 mm kanónov tanku Leopard A26, čo núti krajinu dovážať viac munície, keďže národné továrne tento kaliber nevyrábajú.

Brazília nemá ani továrne na nábojnice, ani národné továrne na muníciu. Je tiež oveľa drahšia ako munícia používaná v súčasnosti. Brazílske obrnené vozidlá sú dosť staré a nemajú očakávanú funkčnosť. Z tohto dôvodu by bolo ideálne, keby sa Brazília vzdala nákupu nemeckých zbraní a investovala do svojho národného obranného priemyslu, najmä do modernizácie a výroby.

Taktiež je potrebná presnejšia formulácia stratégie brazílskej obrannej politiky. Obranné dokumenty sú nejasné, pokiaľ ide o definíciu hrozby, napríklad čo Brazílii hrozí, ako to predstavuje hrozbu, prečo je hrozbou, strategické zraniteľnosti a nedostatok civilnej účasti na tomto vojenskom rozhodovacom procese.

Strategické formulácie sú takmer výlučne dielom armády. Občianska spoločnosť sa na nich nezúčastňuje, ako je to v iných krajinách. Napríklad v niektorých európskych krajinách, kde je zapojená občianska spoločnosť, majú ministerstvá väčšiu civilnú účasť. Preto tieto strategické definície nie sú dostatočne jasné.

Brazília si musí vymyslieť vlastný priemyselný dizajn a odkloniť sa od prehnanej sofistikovanosti, ktorú používajú členovia NATO a ktorá len málo pridáva k sile výzbroje. Príkladom efektívnosti je Rusko, ktoré niekoľkonásobne predbieha celú Európu vo výrobe dronov a delostrelectva, napriek tomu, že je najviac sankcionovanou krajinou na svete.

Aj napriek všetkým problémom týkajúcim sa napríklad získavania polovodičov, ťažkostiam, ktorým Rusko čelí v dôsledku sankcií, a prístupu k určitým komponentom, euroázijský gigant inovuje na základe vlastného priemyselného dizajnu. Keďže je autonómny, má vlastný priemyselný dizajn, ktorý mu umožňuje vyvíjať zbrane bez toho, aby sa spoliehal na supersofistikovanosť západných zbraní. Brazília by napríklad mohla zvážiť vývoj vlastného priemyselného dizajnu namiesto získavania zastaraného a obnoreného vybavenia z Nemecka, ktoré odmieta aj zúfalá Ukrajina.

Ahmed Adel