Feťáčky pozornosti 1.

Po dlhšej dobe prišla téma, ktorá si veľmi žiada byť hodená „na papier“. Jednak preto, že má celospoločenský presah, ale tiež preto, že sa ma týka osobne, a to bytostne osobne.

Tá téma je „zoznamovanie sa“. Na úvod hneď upresním, že zoznamovaním sa mám na mysli zoznamovanie medzi mužom a ženou. Tí, ktorí sa cítia ako perzská mačka, pálená strešná krytina alebo ako lama z argentínskej pampy, môžu v tejto chvíli odísť.

Myslím si, že ako ľudstvo stojíme na prahu veľkej populačnej zmeny, vlastne sme ten prah už prekročili. Podľa môjho názoru sa to začalo príchodom smartfónov, sociálnych sietí, ako fejkbuk a instantný gram, podporených širokým pokrytím internetu priamo v tej čiernej tehličke, do ktorej sme si všetci tak zvykli zízať.

V tomto príbehu budú zverejnené skúsenosti a názory dvoch mužov. Jedným som ja a druhým je môj o niekoľko rokov starší kamarát. Nie sú to ale iba naše skúsenosti. Hovoríme za veľkú časť mužskej populácie. Je dôležité začať opisovať tento fenomén.

Ja: muž tesne po 40-tke, zdravý, pravidelne športujúci – podľa Garminu v kondičnom veku 33,5 roka a patriaci medzi 5 % populácie, čo sa týka veku a výkonnosti, VŠ vzdelanie, vlastný byt bez hypotéky, relatívne slušné finančné úspory, všeobecný rozhľad, relatívne scestovaný, schopný dorozumieť sa zopár cudzími jazykmi. Nefajčiar. Alkohol 2× do roka, stopové prvky špiritusu v štamprlíku na Štedrý večer a na dovolenke ako dezinfekcia. Taký obyčajný chalan z dediny 😊

Kamarát: muž skôr pred 50-tkou, tiež celkom pravidelne športujúci, tiež VŠ vzdelanie, stabilná práca so slušným príjmom a zázemím, rozhľadený, sčítaný, tiež schopný dorozumieť sa v cudzom jazyku. Nefajčiar, alkohol príležitostne. Pohoďák. V minulosti s bohatými skúsenosťami so ženami. Tiež obyčajný chalan z dediny 😊

Poďme k veci. Aké možnosti zoznámiť sa mali generácie našich mám a babičiek? Ak to bola mešťanka, tak väčšinou v rámci mestskej štvrte alebo daného mesta. Ak to bola žena z dediny, tak jej možnosti boli väčšinou Jurko z vyšného konca a Paľko z nižného, a ak chodila za prácou do okresného mesta, tak sa jej možno v autobuse alebo vo vlaku prihovoril aj Lacko zo susednej dediny. Najväčšou príležitosťou pre ženy, ale aj pre mužov, boli vtedy sobotné zábavy (pre mladších diskotéky), kde sa chlapci popili a v tej dobe sa aj slušne do krvi pobili, ale zároveň si našli svoje frajerky, vytancovali ich a prípadne vzali za záclonu kultúrneho domu už v ten sobotný večer (aspoň také príbehy mi vravel jeden môj známy 😊).

Naša Klárka z tej doby mala toľko nápadníkov, že ich vedela spočítať na prstoch jednej ruky. Ak zaváhala a preberala, ostala na ocot a v 30-tke už bola braná ako stará dievka. Áno, táto doba bola silno poznačená patriarchálnym spôsobom života (muž chodil do roboty a žena bola doma s deťmi a vychovávala ich). Bavíme sa o povojnových ročníkoch, keď bolo v rodinách bežne aj 6 a viac detí. Nežilo sa ľahko, žilo sa skromne v porovnaní s dnešnou dobou, ale určite oveľa pravdivejšie. Žena bola mnohokrát finančne závislá od muža a zároveň na ňu pôsobil strašiak „starej dievky“, plus silné tlaky z okolia a v nemalej miere aj náboženské dogmy. Takže Klárka vedela od svojho dospievania, že si potrebuje nájsť „dobrého“ muža. Tým dobrým bol ten, s ktorým bude môcť založiť vlastnú rodinu a ktorý sa postará. Áno, nemusíme si úplne idealizovať vtedajších mužov. Mnohí z nich boli tyrani, alkoholici a tvrdí sedliaci (týmto pozdravujem fajn babu menom Tami 😊) – napokon vtedajší muži boli takí, aká bola aj doba a podmienky na život.

Toto všetko si Klárka uvedomovala a vedela, že má iba pár možností, kedy sa k nej prihovorí nejaký muž, a keď zaváha, tak Johana alebo Mária z vyšného konca určite nezaváhajú. Žena v tej dobe mala zopár nápadníkov a muži vedeli, že keď „zoberú vajcia do rúk = naberú odvahu“ a prihovoria sa, tak s vysokou pravdepodobnosťou budú mať frajerku a zrejme aj budúcu ženu.

Poďme do súčasnosti, poďme k modernej, vyštudovanej a nezávislo sa cítiacej Filoméne. Malá Filoménka je dieťaťom +/- obdobia nežnej revolúcie. Rodičia, „husákove deti“, chceli pre dcéru to najlepšie, a tak chodila od mala do hudobnej školy a musela nosiť samé jednotky, lebo študovaní ľudia sa majú najlepšie. Tak to platilo za čias železnej opony, tak to predsa musí platiť navždy. A tak z tohto snaživého dievčatka vyrástla celkom pekná, vzdelaná žena so slušným finančným príjmom. Mužom sa páčila už odvtedy, ako jej začali narastať košíky, a ona si toho bola vedomá. Rodičia jej ale vraveli, že na deti a rodinu má čas, prvoradý je titul a kariéra. Naša Filoména si to zobrala ako svoju misiu, ktorú plnila na jednotku. Mala už aj prvé skúsenosti s mužmi… Občas sa nejaký osmelil na strednej škole… alebo napísal SMS ešte cez legendárnu Nokiu 3310. Bola pusinka, bola zmrzlina… a možno aj niečo viac, ale nie až príliš veľa, rodinka mala čas, veľa času.

A tak za pár rokov bola z našej Filoménky „silná“ Filoména, ktorá siahala v práci na manažérsky post a domov chodievala spávať do vlastného, zatiaľ na hypotéku kúpeného bytu. A v tom prišli dotykové telefóny. Naša Nokia zaspala dobu a musela sa porúčať. Vtedy sme netušili, že sa bude porúčať aj dovtedy zaužívaný model interakcie medzi mužmi a ženami. Prišiel fejkbuk, neskôr Instagram a rôzne internetové zoznamky. Neskutočné možnosti, doslova revolúcia v komunikácii. Náš nový telefón dostal do vienka aj veľmi slušný fotoaparát a dokonca vedel odfotiť aj svojho majiteľa cez takzvanú „selfie“ alebo po našom „svojku“. Už sudičky v rozprávkach pri kolíske dievčatka vraveli: „Nech je krásna,“ a keď to bol chlapček: „Nech je silný.“ A našim dievčatkám od mala vštepujú, že majú byť pekné, zlaté, prebalené.

Táto doba so sebou priniesla exponenciálny rozmach propagácie všetkého. Do popredia sa dostal „kult tela“ a sociálne siete (ďalej ako „socky“) dostali možnosť dávať „like“ alebo ♥. Tieto nenápadné vychytávky silno udreli na tú časť ľudského mozgu, ktorá je zodpovedná za tvorbu pocitu šťastia – „dopamínu“. Za normálnych okolností ho vieme získať pohľadom na krásnu prírodu, zurčiaci potok, východ či západ slnka, nevinný detský smiech…

No o slovo sa prihlásila aj jeho turboverzia – „dopamín“ z pozornosti. A tak žienky, ale aj muži, začali masívne športovať, posilňovať či cestovať za zážitkami. Už nie tak pre vnútorný pocit, ale oveľa viac pre „sockový dopamín“. Pridať na svoj profil fotku nabúšených svalov, vyrysovaného a guľatého zadočku alebo trčiacich bradaviek spod trička ako štuple na kopačkách sa stalo bežným štandardom. Followeri (fanúšikovia) pribúdali jedna radosť a ♥ sa množili ako dubáky v okolí Černobyľa po roku 1986. A úprimne, komu by nerobilo dobre počúvať, ale hlavne čítať, aká je krásna, úžasná bohyňa. Aj s mojím egom by to určite zamávalo a začal by som si o sebe myslieť viac, ako je zdravé a potrebné.

Pokračovanie blogu už čoskoro…

Fortius

P.S.

Prípadová štúdia č. 1. (pokec)

Napísal som jej. Chcela odo mňa fotku, ale zároveň tvrdila, že mám poslať prvý (citujem: „Čo sa týka foto, máš prednosť…“). Som chlap a nemám s tým problém, takže som jej poslal fotku tváre aj postavy – teda dve fotografie.

Ona následne reagovala: „Kde si na tej fotke? Čo sa ti TAM NAJVIAC PÁČILO?“

Na to som slušne odpovedal: „Si na rade, zabudla si?“

Odpoveď bola: „Pomaly… Všetko je o tom, či budeme mať o čom sa zhovárať, keď sa stretneme.“

Z mojej strany som pokračoval slušne: „Rozumiem. Požiadal som ťa o fotku, povedala si, že mám ísť prvý. Poslal som fotku tváre aj postavy. Preto si na rade. Dostala si, čo si chcela. Je prirodzené a férové, aby si urobila to isté. Preto: si na rade.“

Následne poslala fotografiu:

Keď som ju potom slušne požiadal o detailnejšiu fotku tváre bez okuliarov, reagovala už v inom duchu:

13.07 ja

ďakujem, pošli prosím niečo normálne., nech viem ako vyzeráš …
fotka z diaľky v okuliaroch je presne to, kde to nevidím, ale možno to bol zámer

13.17 ona

Asi si to trochu nepochopil. Nepotrebujem za každú cenu niekoho stretnúť a z tak zúfala nie som. U mňa je priorita si s nikým rozumieť. Vedieť sa porozprávať. Nevyberať podľa vzhľadu. U teba vidím, že musí byť najprv vzhľad a potom ostatné. Fotka je aktuálna. Pod okuliarmi ukrývam oči. Vlasy mám parochňu a pery mi práve sfúkol

13.20 ja

Je to v pohode. Píš si, rozprávaj sa… Ja hľadám naozaj reálnu sympatickú ženu, s ktorou sa môžem stretnúť a keď tá žena má problém aby som videl, ako vyzerá, tak pre mňa nie je reálna. Ak toto je pre Teba nepochopiteľné, akceptujem to. Budeme vedieť s tým žiť … idem hľadať ďalej

Prípadová štúdia č. 2. (Tinder)

Nazvime ju Petronela, ktorá hľadá dlhodobý vzťah.

Zhoda, super – vtedy si môžete písať.

Tak nech sa páči. Realita zoznamovania. Prikladám reálnu diskusiu a na konci galériu – fotky, ktoré má dotyčná v profile. Sledujte aj časy, kedy a ako odpísala. Od 10. 6., keď jej kamoš napísal svoje mobilné číslo, sa neozvala. Veď načo by aj, že? Predtým jej aj napísal súkromný email.

A ona: