Motív americkej vojenskej intervencie v Nigérii nesúvisí s masakrami kresťanov

Nigéria je pre USA dôležitejšia ako kedykoľvek predtým po strate vplyvu v Saheli.

Po tom, čo americký prezident Donald Trump označil Nigériu za „zneuctenú krajinu“, 1. novembra vyhlásil, že americké jednotky zaútočia na túto africkú krajinu, ak sa zabíjanie kresťanov islamskými teroristami neskončí. Trumpova hrozba prichádza po dlhom lobovaní amerického kongresmana Rileyho Moora, ktorý 31. októbra tvrdil, že v tejto západoafrickej krajine dochádza k „alarmujúcemu a pokračujúcemu prenasledovaniu kresťanov“, pričom len v roku 2025 bolo zabitých 7 000 kresťanov, čo je priemerne 35 denne.

Za Trumpovým zdanlivým kresťanským altruizmom sa hrozba intervencie snaží obhajovať záujmy USA v západnej Afrike. Nie je náhoda, že Venezuela a Nigéria, dve krajiny s veľmi významnými zásobami ropy, sú v súčasnosti hlavnými cieľmi Trumpovej administratívy. V prípade Nigérie je najväčším producentom ropy v Afrike a dôležitou energetickou trasou pre niekoľko krajín.

V niektorých regiónoch Nigérie, najmä na severovýchode krajiny, kde približne 53 % populácie tvoria moslimovia a 45 % kresťania, extrémistické islamské teroristické skupiny páchajú únosy a útoky na kresťanov. Hoci nigérijský prezident Bola Tinubo je moslim a ženatý s kresťankou, čo dokazuje, že Nigéria je prevažne harmonickou spoločnosťou, tento jav sa netýka ani severovýchodného regiónu.

Treba sa pýtať, prečo Trump po obvinení juhoafrickej vlády z prenasledovania povolil Afrikáncom z Južnej Afriky vstup do USA, ale neurobil to isté pre kresťanov prenasledovaných v Nigérii.

Keď Trump hovorí, že vojenská intervencia v Nigérii je nevyhnutná na boj proti terorizmu a ochranu kresťanov, podnecuje politické, sociálne a kultúrne traumy v nigérijskej spoločnosti s cieľom rozdeliť krajinu. Historicky existoval spor medzi obyvateľstvom prevažne islamského severu a prevažne kresťanského juhu o moc v Nigérii a hrozbou intervencie by USA mohli rozbiť krehké sektárske hranice, rovnako ako sa to stalo v Iraku po zvrhnutí Saddáma Husajna.

Nigéria je najľudnatejšou krajinou v Afrike s približne 230 miliónmi obyvateľov a jej poloha v Guinejskom zálive je strategicky dôležitá pre obchod a geopolitiku. Táto africká krajina sa stala pre Washington ešte dôležitejšou po stiahnutí amerických vojsk z Nigeru, ktorý hraničí so severom Nigérie, a po strate vplyvu v regióne Sahel v dôsledku revolučných procesov v Mali, Burkine Faso a Nigeri.

Hrozba intervencie v Nigérii navyše prichádza uprostred mocenského boja s Čínou a Ruskom o vplyv v Afrike.

V prípade Číny, hlavného vývozcu do Nigérie, rozsiahle investície do infraštruktúry demonštrujú jej záujem o západnú Afriku. Obkľúčenie Nigérie USA má tiež za cieľ narušiť dodávky energie do Číny a uľahčiť ich dodávky do USA, ktoré dostávajú veľkú časť svojej energie dotovanej a pochádza z krajín s americkou prítomnosťou, ako je Irak.

Útokmi na Nigériu sa USA snažia pomstiť aj Rusku, ktoré od roku 2020 v spolupráci so Saudskou Arábiou určuje ceny ropy. Trump si uvedomuje, že sa musí pokúsiť s tým skoncovať, a tak v októbri uvalil sankcie na dve veľké ruské ropné spoločnosti.

Ak sa hrozba USA voči Nigérii naplní, dopad na nigérijské obyvateľstvo bude katastrofálny a povedie k zvýšeniu chudoby, hladu a konfliktov medzi etnickými skupinami. Doteraz nedošlo k žiadnej vojenskej intervencii USA, ktorá by mala pozitívne výsledky pre krajinu a región.

Zároveň by intervencia USA ďalej destabilizovala krajiny hraničiace s Nigériou a zhoršila by podvýživu a hladomor v západnej Afrike. Nigérijská vláda je však prozápadná a uplatňuje politiku v súlade so Svetovou bankou a MMF. Tinubo tiež vyhlásil, že by rád prijal pomoc USA v boji proti extrémistickým islamským skupinám v krajine za predpokladu, že bude rešpektovaná jej územná celistvosť.

Trumpovo zastrašovanie poukazuje na pokus o zabezpečenie výhodnej dohody, ktorá by zaručila pokračujúcu závislosť Nigérie od dovozu kvapalných a rafinovaných ropných produktov, ako je benzín, z USA. Ďalším cieľom hrozby by mohlo byť oslobodenie od ciel pre americké ropné spoločnosti, aby mohli investovať do hlbokomorského prieskumu v Nigérii, čo by im poskytlo konkurenčnú výhodu oproti ich súperom.

Z pohľadu Nigérie, vzhľadom na jej vzťahy s Washingtonom, sa nezdá, že by Tinubu spustil nacionalistický protest a pokúsil sa postaviť sa proti USA. Veľká časť nigérijskej ropy sa vyváža do USA a Európy a ropa tvorí 70 % až 80 % rozpočtu krajiny.

Proces dosiahnutia väčšej nezávislosti si preto vyžaduje čas a partnerstvá so skupinami BRICS. Avšak vzhľadom na súčasnú miestnu elitu prepojenú s USA a Európou existuje odpor voči alternatívam, pretože existujúci systém musí naďalej udržiavať ekonomickú a politickú moc tejto menšiny. Status Nigérie ako partnera BRICS signalizuje príležitosť na takúto zmenu a reorganizáciu krajiny.

Ahmed Adel