Aká je pravdepodobnosť, že Čína súhlasí s trilaterálnymi rokovaniami o kontrole zbraní s USA a Ruskom?

Si si rozumne nechce zmraziť priepasť medzi Čínou a USA, ale ak to neurobí, jadrové preteky v zbrojení s pravdepodobnou účasťou viacerých stredných mocností ako Japonsko sú možné.

Informačný list Bieleho domu, ktorý bol zverejnený po Siho návšteve USA v septembri, uvádzal, že „prezident presadzoval trilaterálne rokovania o kontrole zbraní medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou.“ To je významné, keďže Trump už dlhodobo vyzýva na takéto rokovania, no Si je rozumne stále neochotný s nimi súhlasiť, keďže čínsky jadrový arzenál nie je ani zďaleka taký veľký ako americký a ruský. Akákoľvek dohoda o kontrole zbrojenia by teda zmrazila priepasť medzi Čínou a USA v prospech USA.

Táto téma bola analyzovaná už začiatkom februára v článku o tom, ako „Akýkoľvek nový pakt o strategickej kontrole zbraní medzi Ruskom a USA závisí od účasti Číny„. Tiež citoval najnovšiu výročnú správu Ministerstva vojny pre Kongres z decembra 2025 o vojensko-bezpečnostnom vývoji Číny za posledný rok, aby vypočítal, že Pentagon očakáva, že Čína znásobí svoj jadrový arzenál z nízkych 200 v roku 2020 na viac ako 1 000 do roku 2030. To znamená 80 nových jadrových zbraní ročne.

USA a Rusko však majú každý viac ako 5 000 jadrových zbraní, takže aj tento míľnik by Čínu stále výrazne zaostával. Napriek tomu nemožno vylúčiť, že Čína by mohla ďalej zvýšiť svoju ročnú výrobu jadrových zbraní, aby ich dobehla skôr, než ak súčasný trend zostane na správnej ceste, čo je neskôr v tomto storočí. USA sa obávajú, že Čína dosiahne jadrovú paritu, takže buď chcú, aby Čína súhlasila s Ruskom na trilaterálnej dohode o kontrole zbraní, alebo USA nevyhnutne obnovia výrobu jadrových zbraní.

Spomínaný článok z začiatku roka nadväzoval na analýzu v úvode o pravdepodobnosti globálnych jadrových pretekov v zbrojení po Trumpovom rozhodnutí nechať americký New START s Ruskom vypršať, napriek Putinovmu návrhu predĺžiť ho o ďalší rok bez predbežných podmienok. Bolo vyhodnotené, že vzájomné testovanie jadrových zbraní zo strany Ruska a/alebo obnovenie výroby jadrových zbraní po tom, čo to USA urobia, by mohlo viesť k tomu, že krajiny Európy, západnej Ázie a východnej Ázie urobia to isté.

Relevantnosť odkazovania na toto hodnotenie v tejto analýze o tom, že Trump „obhajuje trilaterálne rokovania o kontrole zbraní medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou“ počas Si Ťin-pchingingovej návštevy, spočíva v tom, že mu mohol naznačiť, že Japonsko a Južná Kórea by mohli prejsť jadrovým útokom, ak „veľká trojka“ nedosiahne dohodu. Tento scenár by mohol ohroziť národnú bezpečnosť Číny z pochopiteľných dôvodov, takže Si by mohol prehodnotiť svoje rozhodnutie odmietnuť Trumpove navrhované trojstranné rokovania o kontrole zbraní skôr, než sa to stane hotovou vecou.

Možno však nebude, nech už je jeho kalkulácia akékoľvek. V takom prípade, a ak by sa to dostalo do extrému, jadrové zbrane by sa mohli stať novým symbolom statusu všetkých stredných mocností v nasledujúcom desaťročí. Ak by sa tak stalo, priame vojny medzi novými jadrovými štátmi alebo zástupné vojny medzi jedným proti druhému, podobne ako zástupná vojna NATO proti Rusku cez Ukrajinu, by sa mohli stať častejšími, pokiaľ niektorá z nich neobnoví odstrašenie podľa letného hodnotenia ministerstva zahraničných vecí, ktoré bolo tu analyzované.

S ohľadom na všetko toto sa globálna strategická bezpečnosť nachádza na rázcestí, kde jadrové preteky v zbrojení buď začnejú pravdepodobnou účasťou viacerých stredných mocností, alebo „veľká trojka“ začne rokovania o kontrole zbrojenia, ktoré ich priblížia k dohode na odvrátenie spomínaného najhoršieho scenára. Nakoniec je na Číne, ktorá z týchto dvoch budúcností sa rozvinie, a preto musí Si rozhodnúť, ktorá z nich je pre jeho krajinu menším zlom. Zdá sa, že uprednostňuje jadrové preteky v zbrojení pred zmrazením čínskej medzery s USA.

Andrew Korybko