TÝŽDEŇ V ZNAMENÍ TOMÁŠA TARABU

Ešte nie je ani koniec kalendárneho týždňa, ani len toho pracovného, ale stalo sa toho už toľko, že by to vystačilo aj na celý mesiac.

Najviac sa v uplynulých dňoch písalo, hovorilo a hore-dolu tlačovkovalo o očakávanom odchode Tomáša Tarabu z ministerstva životného prostredia. Nie, že by sám chcel, to určite nie, ale bude jednoducho z kresla ministra odídený. Lebo si to želá Andrej Danko, a to je obávaný líder koaličnej strany SNS, ktorej ten rezort bohužiaľ patrí. Trochu mi ten Danko svojím správaním už dlhší čas pripomína nepríjemného koaličného sršňa. Neustále znepríjemňuje život predsedu vlády a čoraz väčšej časti verejnosti, teda tej časti, ktorá v najlepšej viere volila koaličné strany, lebo tá druhá časť z toho naopak môže mať, a aj má, len a len radosť.

Samorozkladanie koalície zvnútra, čo si opozícia môže rok pred voľbami ešte priať? Niektorí „starosmeráci“, tým myslím dlhoročných vyhranených voličov a sympatizantov Smeru, aktívnych na dennej báze na sociálnych sieťach, sa vo vzniknutej komplikovanej politickej mele pustili nielen do Danka, ktorý si to zaslúži, ale na prekvapenie aj do Tarabu, ktorému pripomínajú všeličo z jeho minulosti. Každý má predsa na Slovensku nejakú minulosť, no nie? Potom však prišla pamätná “japonská“ tlačovka ustarosteného premiéra na Úrade vlády, počas ktorej niekoľkokrát povedal, že tomu rozhodnutiu o odvolaní Tarabu nerozumie a naopak, podpredsedovi vlády je on osobne vďačný za skvelú robotu a mrzí ho to. „Starosmeráci“ by teraz mohli dať aspoň nejaké základné orientačné noty, či sa stotožňujú s Ficovým jednoznačne pozitívnym názorom na Tarabu, ale budú naďalej hádzať do Tarabu jedovaté verbálne kamene. Nie, že by som tie noty osobne potreboval, lebo ja si svoj názor zásadne utváram vždy sám a nepotrebujem, aby mi do toho kibicovali všelijakí komentároví entuziasti z ľudu, alebo nejakí rýchlokvasení influenceri skaderuka-skadenoha. Apropó, „starosmeráci“….. keď sa to tak vezme, veď aj ja som predsa dlhoročný volič strany Smer (až do „odvolania“) a nemám problém to tu verejne priznať aj bez mučenia. Určite nie som nejaký oportunistický „novosmerák“, ktorý by roky aktívne buntošil proti Ficovi, volil a velebil Kisku, Čaputovú a SAS, teda čokoľvek, čo brojilo proti lídrovi Smeru, alebo dokonca chodil s nenávistným davom skandovať pod byt predsedu Fica, že ho už bolo dosť a nech odíde! A potom zrazu zázračne precitol a stal sa z neho cez noc „novosmerák“. To nie je môj prípad, taká elektronická stopa za mnou neexistuje.

Ešte k tým sršňom v politike. Bohužiaľ, je ich dosť a stále pribúdajú. V minulosti ich bolo v parlamente iba zopár a rozhodne neboli nikdy ani zďaleka tak agresívni, a tak početní, ako tí dnešní. Bez ohľadu na rod, či pohlavie, či ako sa to má správne hovoriť. Pozrite sa čo vystrájali vo vestibule našej jubilujúcej Národnej rady iba pár sekúnd po skončení prejavu prezidenta Pellegriniho o stave republiky. Takmer tam došlo aj k fyzickej inzultácii šéfa poslaneckého klubu Smeru, Jána Richtera. Podľa Eduarda Chmelára, ktorý sa v politike určite vyzná, už dlhší čas na Slovensku prebieha, a ja si myslím, že sa ďalej stupňuje, studená občianska vojna.

Pozor občania, aj keď ste niektorí ako seniori pred zákonom chránenou osobou, ak by ste ale nejakému chronicky provokujúcemu poslancovi parlamentu náhodou, ako to bolo na záberoch čo obleteli predvčerom sociálne siete vidieť, už-už chceli jednu na ulici vylepiť, nerobte to. Len na to čaká, iba preto chodí provokovať von, a ten gauner vám potom za tie problémy nestojí. On je totiž, na rozdiel od vás, bežných smrteľníkov, ústavným činiteľom. Áno, predstavte si, jeho chránenosť je vyššia ako tá vaša, aj keby ste mali 80 rokov. Ešte dobre, že toho spravodlivo rozhorčené pána v seniorskom veku brala jeho manželka rýchle preč. Lebo ak by tam došlo k nejakej facke, bol by z toho pro-opozičnými médiami amplifikovaný rozruch násobne väčší, než bol po Cintulovom atentáte na predsedu vlády v Handlovej. No a tomu ústavnému činiteľovi presne o to ide.

Také časy tu teraz žijeme, tak sa všetci opatrujme a hlavne nestrácajme nervy. Ešte sa nám zídu.

Je mi ľúto toho 67-ročného dôchodcu v Košiciach, ktorého na miestnom cintoríne dobodali sršne do tváre a krku tak, že sa mu ani po 45-minútovej úpornej snahe lekárov nepodarilo zachrániť život. Nebol pritom vôbec alergický, ale tie sršne tam boli v presile a útočili mu na hlavu a na krk. Lekári takto ratovali v Bratislave až tri deti a v susedných Čechách, ktoré majú raz toľko obyvateľov ako my, bolo až sedem prípadov zásahu rýchlej lekárskej pomoci po bodnutí sršňom, z toho jeden tiež smrteľný.

Horšie je, že sa Robert Fico reálne obáva eskalácie napätia vo svete s následkom vojny, po možnej aktivácii zlovestného článku 5. Určite vie o čom hovorí keď odmieta zatiahnutie Slovenska do akejkoľvek vojny a opakuje slovo mier. S obavami preto odlieta na Ukrajinu, ktorá vyzerá na definitívny kolosálny krach po každej stránke, len ten nešťastný Brusel sa ďalej tvári, že o tom nemá ani potuchy a oznamuje nám, že sa má k EÚ pridružiť Kanada….. Všetci vieme, že to nie je nič iné ako trucpodnik proti Trumpovi, lebo to sa potom môže k EÚ pridružiť hoci aj Japonsko a Čína a nakoniec, ako sa spieva v známej piesni, „všetci sa zídeme, raz v jednej posteli….“, ak ešte vôbec budeme.

Michal Zoldy