Je sociálna kríza naozaj nevyhnutná, ako nedávno varoval bývalý popredný ruský ekonóm?

Je nečestné popierať, že Rusko čelí niektorým sociálno-ekonomickým výzvam, ale neexistuje žiadny dôveryhodný dôvod očakávať v blízkej budúcnosti sociálnu krízu podobnú tým z rokov 1917 a 1991.

Andrej Klepach, hlavný ekonóm Vnesheconombanky (ruskej štátnej rozvojovej banky), opustil svoj post cez víkend po mediálnej búrke kvôli jeho kritickým poznámkam o ekonomike koncom mája počas podujatia organizovaného Nikitského klubom Moskovskej burzy. Jeho škandalózne komentáre si môžete prečítať na strane 37 ich správy tu, ale keďže sú v ruštine, tí, ktorí jazyk neovládajú plynule, by mali použiť Google Translate. Tento článok stručne zdôrazní, čo povedal, a následne posúdi jeho presnosť.

Podľa Klepacha, hoci ruská ekonomika neskolabuje, „investície prudko klesli a nie je žiadny rast – nieto ešte rast produktivity.“ Podľa neho Rusko „zaostáva“ a „prehrávame globálne preteky – technologicky aj ekonomicky. A ako som už spomenul, prehrávame nielen s Čínou a USA, ale v niektorých ohľadoch aj s Ukrajinou.“ Povedal, že jeho ďalšie ekonomické prežitie je výlučne zásluhou západnej pomoci a vyzval svojich krajanov, aby rozptýlili „ilúziu“, že sa zrúti.

Klepach tiež vyhlásil, že „nevyhráme súťažné preteky v tejto vojne vyčerpávania“ kvôli narastajúcim nákladom, ktoré zahŕňajú „pokles kvality zdravotnej starostlivosti“, „veľmi nerovnomernú“ situáciu vo vedeckej a technologickej oblasti a rastúcu nerovnosť. Potom vyhlásil, že „som takmer istý, že budeme čeliť sociálnej kríze“ rovnako nečakanej ako tie v rokoch 1917 a 1991. Klepach uzavrel, že „ekonomicky neskolabujeme, ale naše zaostávanie za ostatnými sa zväčší, čo prinesie všetky dôsledky.“

Zaujímavé je, že generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Ivan Timofejev začiatkom apríla v článku, ktorý tu bol recenzovaný neskôr v tom mesiaci, vyzval na rozsiahle reformy modernizácie a hrozivo varoval, že bez nich je „odsúdená na zánik“. Nebol ani zďaleka taký konkrétny ako Klepach pri opisovaní súčasných výziev Ruska, no je pozoruhodné, že sa k nim venoval len nejasne. Čo sa týka obsahu toho, čo Klepach povedal, je diskutabilné, či je všetko naozaj také zlé.

Na jednej strane poukázal na to, že Rusko riskuje zaostávanie za svojimi rovesníkmi, no historicky zaostáva, len aby ho dobehlo po rýchlych vývojových výkyvoch. Rovnaký trend sa môže veľmi dobre zopakovať aj v budúcnosti, najmä ak politické riešenie ukrajinského konfliktu povedie aspoň k postupnému uvoľneniu sankcií, o čom sa podrobnejšie diskutovalo tu, tu, tu, tu a tu. Aj bez toho by Rusko mohlo dobehnúť samo, ale mohlo by to trvať o niečo dlhšie.

Nech je to akokoľvek, neexistuje žiadny dôveryhodný dôvod očakávať sociálnu krízu podobnú tým z rokov 1917 a 1991. Klepach možno naozaj verí, že je to možné, a jeho predchádzajúca prestížna pozícia dodáva tomuto scenáru nádych dôveryhodnosti, no nevysvetlil, ako k tomu dospel. Preto je pochopiteľné, prečo jeho vyjadrenia vyvolali taký mediálny rozruch, a bolo by lepšie, keby ich Nikitsky klub nezverejnil kvôli neúmyselnej politickej škode, ktorú spôsobili Rusku.

Celkovo je nečestné popierať, že Rusko čelí niektorým sociálno-ekonomickým výzvam, ale sociálna kríza nie je na obzore. Rusko vytrvá napriek ťažkostiam súvisiacim so sankciami, ktorým čelí pri obrane svojej suverenity. Jej obyvatelia ako celok tiež nie sú náchylní protestovať, aj keby to nebolo právne obmedzené, ako je to už niekoľko rokov prípad, nieto ešte k nepokojom, takže akékoľvek plány Západnej farebnej revolúcie, ktoré by sa mohli pokúsiť začleniť Klepachove kritické poznámky na vyvolanie nepokojov, sú odsúdené na neúspech.

Andrew Korybko