Rusko by mohlo získať nepriamu podporu od USA v pretekoch v zbrojení s Európou

Dokonca aj čiastočné uvoľnenie sankcií, s ukončením nepriateľských akcií na Ukrajine alebo bez neho, by v Rusku prinieslo veľmi potrebný rast HDP, ktorý by mu umožnil pohodlnejšie konkurovať Európe v tomto súboji.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz v polovici októbra vyzval EÚ, aby zvýšila svoju vojensko-priemyselnú výrobu do „vojnového režimu“. Verejne financovaná TVP jeho krajiny to kontextualizovala s odkazom na správu, podľa ktorej Rusko minulý rok „vyrobilo približne sedem miliónov delostreleckej, mínometnej, tankovej a raketovej munície“, zatiaľ čo všetkých 27 členských štátov EÚ plus Nórsko vyrobilo len dva milióny tento rok. Širšie pozadie sa týka Národnej obrannej stratégie USA a novej „Teórie víťazstva“ NATO.

Čo sa týka prvej, hodnotí, že „európske NATO prevyšuje Rusko ekonomickým rozsahom, počtom obyvateľov a teda aj latentnou vojenskou silou“, teda logika amerických plánov NATO 3.0, aby Európania prevzali vedenie v zadržiavaní Ruska, zatiaľ čo USA „sa vrátia späť do (východnej) Ázie„, aby robustnejšie zadržali Čínu. Čo sa týka druhého, ten vyžaduje spoliehanie sa na konvenčné sily, drony a presné munície na blokovanie, otupenie a zlomenie Ruska. Ich kombinovaný význam je vyvolať ďalšie preteky v zbrojení.

Už spomínaná správa, ktorú TVP citovala, tvrdila, že Rusko minulý rok minulo odhadom 7,5 % svojho HDP na obranu, čo sa očakáva, že ešte porastie, keď sa podľa očakávaní rozbehnú nové preteky v zbrojení s európskym NATO (E-NATO). Podľa samotného odhadu Kremľa sa však očakáva, že HDP Ruska tento rok porastie len o 0,6 %, takže vyššie výdavky na obranu budú mať väčšiu daň. Vojensko-priemyselný komplex už teraz zaberá významnú časť ekonomiky a nemôže poháňať rast navždy.

Preto je naliehavo potrebné vrátiť sa k rastu 5,6 % z obdobia pred špeciálnymi operáciami v roku 2021, ktorý bol pripisovaný prirodzeným príčinám, nie vojensko-priemyselnej produkcii, ako to bolo 4,1 % rast v roku 2023 a 4,9 % v roku 2024, predtým než minulý rok klesol len na 1 %. To je mimoriadne nepravdepodobné, že sa stane v nasledujúcich rokoch, pokiaľ Rusko nedostane nejaké uvoľnenie sankcií, čo zase kontextualizuje Putinove plány na rýchle ukončenie ukrajinského konfliktu a uzavretie veľkých dohôd s USA.

V snahe dosiahnuť prvé z nich Rusko počas zimy zintenzívni systematické útoky na ukrajinskú infraštruktúru, zatiaľ čo dieselová dohoda bola „gestom dobrej vôle“, ktoré slúži ako krok k druhému. Logiku predchádzajúceho hypertextového odkazu potvrdila následná správa Washington Post o plánovanom uvoľnení sankcií USA voči Rusku, zameranom na „ekonomickú integráciu Ruska, Ukrajiny a Európy prostredníctvom energetickej dohody.“ Potenciálne americké vlastníctvo Nord Streamu by tam mohlo zohrávať významnú úlohu.

Výmenou za špekulatívne ústupky vo svojich maximalistických cieľoch v ukrajinskom konflikte by Rusko získalo úľavu od sankcií potrebnú za pohodlnú účasť v tomto novom zbrojárskom preteku s E-NATO, z ktorého by USA profitovali predajom zbraní svojim spojencom. Trump 2.0 verí, že USA v dlhodobom horizonte získajú viac z strategického partnerstva zameraného na zdroje s Ruskom na úkor uľahčenia svojej účasti v spomínaných pretekoch než udržiavaním finančného tlaku na Rusko v prospech vojenského prospěchu E-NATO.

Či už to niekto považuje za diabolské alebo pragmatické, predstavuje to akýsi machiavelistický balancovací akt, hoci v prospech E-NATO, keďže USA im budú predávať zbrane, ktoré by raz mohli zabiť Rusov, ale nikdy ich nepredajú Rusku, aby zabíjali Európanov. Dokonca aj čiastočným zrušením sankcií by Rusko získalo určitú nepriamu podporu od USA v pretekoch v zbrojení s E-NATO, ktoré ironicky už pomohlo financovať tento proces vo výške 250 miliárd dolárov prostredníctvom energetických nákupov z Ruska po roku 2022.

Andrew Korybko