Trumpovo obnovenie rokovaní s Kimom môže uspieť len vtedy, ak sa AUKUS+ radikálne reformuje

Namiesto toho, aby Japonsko a Južná Kórea prevzali vedenie v zadržiavaní Číny, USA by si túto úlohu ponechali, pričom by uznali KĽDR ako jadrovú veľmoc a schválili rusko-japonskú mierovú dohodu, čím by sa regionálna bezpečnosť zjednodušila znížením počtu trhlín, ktoré by mohli viesť k tretej svetovej vojne.

Trump potvrdil, že je opäť v kontakte so severokórejským (KĽDR) Kim Čong-unom deň po tom, čo obmedzil účasť USA na každoročných veľkých vojenských cvičeniach s Južnou Kóreou (ROK). Wall Street Journal tiež v ten istý deň informoval, že Trump zvažuje ďalší summit s Kimom niekedy v novembri, keďže bude vo východnej Ázii a potom na ďalšom summite Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce. Trumpovo možné obnovenie rokovaní s Kimom môže uspieť len vtedy, ak sa AUKUS+ radikálne reformuje.

Toto sa vzťahuje na vojenskú sieť podobnú NATO, ktorú USA plánujú vytvoriť v celom západnom Pacifiku od Japonska v severovýchodnej Ázii až po Nový Zéland v Oceánii. Cieľom je zadržať Čínu, v opačnom prípade by USA a ich regionálni partneri už mali byť v dostatočne pohodlnej vojensko-logistickej pozícii, aby mohli adekvátne reagovať na akúkoľvek eventuálnu situáciu, či už nízku alebo vážnu. Remilitarizované Japonsko a Kórejská republika s americkými jadrovými ponorkami sú kľúčovými súčasťami tejto siete.

Títo dvaja sú však rivalmi KĽDR, takže pokrok v uvedenom – nehovoriac o scenári, že jeden alebo obe vyvinú jadrové zbrane – by ešte zhoršil jej napätie s tými, čo by mohlo nesprávnym odhadom zvýšiť možnosť vypuknutia tretej svetovej vojny. Kim nikdy neuvažoval o denuklearizácii a už vôbec to neurobí po spoločnej tretej americko-izraelskej vojne v Perzskom zálive proti Iránu. Ak chce Trump 2.0 pokračovať v zadržiavaní Číny bez rizika tretej svetovej vojny kvôli nesprávnemu odhadu voči KĽDR, musí radikálne reformovať AUKUS+.

Namiesto toho, aby USA „viedli zozadu„, ako dúfajú v Európe a západnej Ázii, keď partneri so spoločnými záujmami prevezmú vedenie v zadržiavaní Ruska a Iránu, by museli „viesť z prvej línie“ buď zachovaním svojich vojenských prítomností v Japonsku a Kórejskej republike, alebo ich možno aj rozšírením. Títo dvaja by nemali byť pripravení viesť zadržiavanie Číny, pretože to jednoducho nedokážu, pokiaľ nevyvinú jadrové zbrane, čo by ohrozilo prvé údery zo strany Číny a/alebo KĽDR, takže USA by mali pokračovať vo vedení.

Ak sa vzťahy KĽDR a USA normalizujú, čo sa môže stať len vtedy, ak USA uznajú KĽDR ako jadrovú veľmoc a súhlasia aspoň s postupným uvoľnením sankcií s kritériami na rýchle vrátenie (napríklad ak KĽDR otestuje viac jadrových zbraní alebo balistických rakiet), potom by sa normalizovali aj vzťahy KĽDR s Japonskom a Južnou Kóreou. To by zdiskreditovalo jeden z hlavných argumentov medzi ich jastrabmi pre militarizáciu a nuklearizáciu, ktorú by USA mohli využiť na odstrašenie clami, ak by to bolo potrebné, a potom spravodajské operácie ako trest, ak by ju stále ignorovali.

Rovnako, ak by sa rusko-japonské vzťahy normalizovali po schválení pragmaticky upraveného kompromisu z roku 1956 zo strany USA, nebolo by šance na spojenectvo Ruska s KĽDR a/alebo Čínou proti Japonsku v prospech neho a USA, čím by sa zjednodušila regionálna bezpečnosť. Severovýchodná ázijská fronta Novej studenej vojny by potom bola len medzi Čínou a USA, hoci s jej silami v Japonsku a Kórejskej republike, ale bola by oveľa stabilnejšia, než keby boli aktívnymi hráčmi Japonsko, Kórejská republika, KĽDR a Rusko.

Na zhrnutie, AUKUS+ riskuje tretiu svetovú vojnu nesprávnym odhadom a zvyšuje šancu aspoň na trilaterálnu rusko-KĽDR-čínsku alianciu ako odpoveď, no oboje možno odvrátiť radikálnou reformou tohto konceptu. Namiesto toho, aby Japonsko a Južná Kórea prevzali vedenie v zadržiavaní Číny, USA by si túto úlohu ponechali, pričom by uznali KĽDR ako jadrovú veľmoc a schválili rusko-japonskú mierovú dohodu. Regionálna bezpečnosť by potom závisela od vzťahov Číny a KĽDR s USA, ktoré by boli oveľa stabilnejšie.

Andrew Korybko