NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE (275) O VYŠŠEJ MOCI, HORÚČAVÁCH A ETIKE V POLITIKE

Občas sa vo voľných chvíľach zamýšľam nad všeličím, boli by ste prekvapení, niekedy dokonca aj sám nad sebou. Napríklad, či by som bol dobrým kazateľom a či by ma bavilo pripravovať si a prednášať v kostole svoje tematické homílie. Nie som kňaz ako Karol Lovaš, všetka česť jeho bravúrnym zamysleniam. Darmo, je profík skrz naskrz a je v tom dobrý.

Konštatujem, že okrem písania homílií by ma určite bavilo dávať dobe mienené užitočné rady všetkým hriešnikom a osobám, klesajúcim na duchu, ktoré by o moje úprimné rady stáli. Načo chodiť k závistlivej ukecanej susede na klebety v kuchyni, alebo s chlapmi v krčme riešiť všetky možné pracovné a súkromné vzťahové problémy pri pive, rezanom vodkou, alebo sa nejakej falošnej kamarátke zverovať v bistre pri káve s rodinnými útrapami – ženy s mužmi a muži so ženami – lebo o tom je prevažná väčšina medziľudských problémov a interpersonálnych kolízií.

Samozrejme, ak nepočítam politiku, lebo tá nás deň čo deň bez rozdielu pohlavia zavaľuje proti našej vôli takými absurdnými problémami, že niektorí rýchlo-kvasení blogeri, influenceri a glosátori z ľudu, posadnutí samými sebou, už prešli vo svojich jedovatých komentároch aj k tým najvulgárnejším výrazom a nadávkam. Dokonca sa poniektorí už pustili aj jeden proti druhému. Sledujem to spoza “záclony“, ale už sa ani nedivím. Lebo egá nepustia. Chudák Ľudovít Šúr, ktorý to so slovenčinou určite v polovici devätnásteho storočia myslel dobre, netušil ako zvrhlá sa jedného dňa môže stať výrazová výbava niektorých autoritatívnych jedincov v ére moderných sociálnych sietí. No nič, ak máte nejaký problém, zverte sa s ním radšej Zoldymu, ten má toho za sebou toľko, že ho už v medziľudských vzťahoch a vo všelijakých zlomyseľných podrazoch nič neprekvapí. No, máš ho vidieť…. Dokonca čím je starší, tým viac si toho užíva aj na vlastnej koži hoci si myslel, že ak zalezie kamsi do hôr a zašije sa tam ako jediný slovenský vnútroštátny emigrant, bude mať od všetkého svätý pokoj. Omyl, ono sa predsa len nejaká chorobne ctižiadostivá kariéristická soplindička nájde aj pre taký neškodný ľudomilný examplár, akým je Zoldy.

Vyššia moc….. tento týždeň sa to v hromadných oznamovacích prostriedkoch, určených na permanentné ničenie už bez tak oslabenej nervovej sústavy národa, len tak hemžilo výrazom „vyššia moc“, na jednej zo zaujímavých tlačoviek ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (toho si priatelia vážte, ten dal úväzok aj nepoľnohospodárke Šramovej). Dávno som výraz „vyššia moc“ v éteroch nepočul, akosi sa stratil z obehu, ale odkedy sa na nás vrhli horúčavy a sucho, horšie ako v Gottwaldovskom štyridsiatomsiedmom, ten výraz má plné opodstatnenie. Takže naši obetaví poľnohospodári a všelijakí väčší či menší slovenskí farmári (nemám ten výraz rád, lebo smrdí Amerikou) teraz budú mať celkom mimoriadne rôzne finančné úľavy, benefity a kompenzácie kvôli nezvratným škodám, ktoré na ich úrode a chove dobytka napáchalo vražedné sucho. Plne súhlasím. „Vyššie moc“….. teraz im treba pomôcť. Naši slovenskí sociálni demokrati, vedení od nepamäti legendárnym stoickým šéfom Smeru Ficom, dokážu nájsť vždy nejakú tú zázračnú spásonosnú korunu v prasiatku, aby pomohli ľuďom, postihnutým zemetrasením, požiarom, povodňou s krúpobitím a teraz aj suchom.

Asi teraz pomôže aj Únia, však na kieho anciáša sme inak v nej? Ak by sa v tejto situácii na nás vykašľala, hneď by sa naša impulzívna separatistická nátura prebrala opäť k životu. Opýtajte sa maringotkového Martina Šimečku, otca lídra PS a najväčšieho „znalca“ našej mentality, ktorou tak roztomilo opovrhuje.

Mňa zatiaľ sucho chvalabohu nezasiahlo. Nachytal som si v máji a v júni do štyroch plastových nádrží 4 000 litrov vody, pričom búrky mi ich postupne znovu dopĺňali vodou, takže mám aj v tejto chvíli ešte stále nejakých 1800 litrov vody k dispozícii na dopolievanie mojej peknej zeleninovej úrody v druhej polovici augusta. U mňa je priatelia stále zeleno, nenadarmo sa volám Zoldy 🙂

Ešte krátko k tej (absentujúcej) etike v politike. Pre Boha živého, nehľadajte ju tam, dávno sa kamsi stratila, ak tu kedysi dávno vôbec bola. Na Slovensku to totiž funguje inak. Ak nie si niečí človek, nejaká rodina alebo telesný pusipajtáš, nie si bratku nič. Vyhoď si sám seba z hlavy! Mohol by si byť aj múdry a charakterný génius ako Einstein, tu ťa zašľapú do zeme s plezírom sebe vlastným všelijakí agresívni neschopáci, akých je medzi nami spústa.

Michal Zoldy