FUJTO!

Všeličo v tejto hrozivo vyhrotenej a mimoriadne dramatickej epoche, keď sa celý svet po skončení takzvanej studenej vojny nebezpečne zosúva ako podmáčaný svah po šikmej ploche, hoci po dobrákom „Gorbim“ zinscenovanom páde „železnej opony“ sa vývoj mohol a mal uberať presne opačným smerom, si právom zaslúži ono známe expresívne psíčkárske citoslovce „fujto!“, aj s výkričníkom.

Veď si len všimnite celé to morbídne dianie nielen u nás doma ale aj vo svete, ktoré sa prieči zdravému sedliackemu rozumu kresťansky založenej spoločnosti nášho regiónu do takej obludnej miery, že dobre vychovaný slušný človek klasických mravných hodnôt zostáva nad tým neraz stáť s pocitom až fyzického odporu a hnusu. Pokiaľ ide o nás, čiže konkrétne o nám dôverne známu „túto krajinu“, lebo svet asi nezmeníme, to zhnusené citoslovce nad nepozbieranými a voľne sa povaľujúcimi zapáchajúcimi „exkrementmi“ v tráve je absolútne priliehavé a plne na mieste prakticky pre celé škandalózne obdobie medzi voľbami vo februári 2020 a voľbami v septembri 2023. Vtedy načal dielo kultúrnej, obsahovej a napokon aj hodnotovej skazy v praktickej politike najprv Igor Matovič a potom, oblúkom cez Hegera, ho dokončil Ľudovít Ódor.

Normálny politický diskurz vyspelého civilizovaného štátu sa tu za to obdobie zásluhou nielen Matoviča ale aj pár podobných hulvátskych indivíduí zvrhol a eskaloval v obludnej miere až tak, že sme sa proti svojej vôli ocitli v čomsi ako krčma piatej cenovej skupiny, kde to už-už, dokonca aj v parlamente, vyzerá na masovú bitku čímkoľvek čo je po ruke – od fliaš a pivných kríglov, až po stoličky a ďalšie zariadenie a inventár lokálu. Mládež, ktorá je v tomto prípade bohužiaľ na jej aj našu škodu až príliš učenlivá, to samozrejme vidí a pod vplyvom zlého príkladu občas aktívne prikladá ruku k „dielu“. Tak, že si napríklad v relatívne miernejšej forme naaranžuje a odfotí slovenský dvojkríž, zapichnutý do konečníka holého zadku, a prezentuje to hrdo ako moderné umenie, až po školské útoky nožom na spolužiakov a učiteľky. Odrazu, kde sa vzalo tu sa vzalo, do popredia sa dostáva donedávna neznáme zúfalé slovo deeskalácia….

Treba to tu čo najskôr DEESKALOVAŤ, volajú viacerí, inak sa ako spoločnosť načisto zbláznime. Lenže ako, keď sa príliš mnohí podujali eskalovať aj to, čo sa eskalovať ani nedalo, a ešte si z toho urobia spôsob života a dokonca aj progresivistický politický program v štýle čím horšie, tým lepšie. Vyvolávanie a eskalovanie ostrých verbálnych šarvátok sa stalo súčasťou televíznej kultúry ešte aj v dramaturgii nedeľných politických debát. Na spôsob, akým napríklad moderovala Kalorolína Lacová včerajšiu reláciu Na Telo s ministrom Takáčom a šéfom PS Šimečkom, kde nenechala Takáča vyjadriť súvislú odpoveď na žiadnu z jej otázok, mám jediný výraz – „fuj to!“

Lenže „fuj to“ je bohužiaľ priliehavé označenie aj na mnohé z toho, čo od záchranárskych volieb 2023 až doteraz povystrájali, a zrejme ešte povystrájajú, aj niektoré kontroverzné politické postavy, či skôr figúrky, implantované do tela vládnej koalície. Robert Fico vo svojich otcovsky ladených videách používa na časť opozície zmierlivejší výraz deti, respektíve decká……mohol by už ale niečo podobné vymyslieť, zaviesť do praxe a používať aj na endemických škodcov, vyskytujúcich sa v radoch vládnej koalície, ktorú vedie. Vôbec by to pritom nemuselo byť v zmierlivom tóne. Lebo nielen opozičné „decká“, ale aj niektorí iní, „ubytovaní“ bohužiaľ vo vlastnom koaličnom dome, mu permanentne žerú nervy. Nielen jemu, on je za to aspoň platený, ale spolu s ním žiaľ aj mnohým z nás – a to spôsobom, ktorý nás pomaly oprávňuje domáhať sa zaslúženého odškodnenia. Ak nie finančného, tak aspoň morálneho.

Z môjho objemného novinársko-komentátorského archívu, ktorý obsahuje tisícky článkov, komentárov, zamyslení, glos, prednášok a zaujímavej dobovej korešpondencie za uplynulých 36 rokov, pripravujem výber mojich autorských textov pre čosi ako komentovaný prierezový zborník, ktorý by som chcel vydať ako sumarizačný samizdat.

Veľa z toho, o čom som v živote písal, čo som komentoval a čo som dokonca aj na svojej koži zažil, si zaslúži výraz „fuj to“.

Takže takto si tu teraz žijeme, až kým nepomrieme…..

Michal Zoldy