NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE(282) NETREBA MAŤ ILÚZIE O POLITIKOCH

Som ďaleko od toho, aby som komukoľvek v čomkoľvek radil čo a ako má alebo nemá ako dospelý robiť, čo si o niekom myslieť alebo nemyslieť, či čomu alebo komu dôverovať a podobne. Nemám žiadne influencerské ambície, moja stránka na sociálnej sieti obsahuje už dlhší čas články, ktoré sprístupňujem na čítanie iba pre okruh priateľov. Zatiaľ je medzi nimi aj zopár mien, ktoré mojimi skutočnými priateľmi rozhodne nie sú, práve naopak, ale dostali sa na ten relatívne úzky zoznam mojich priateľov v minulosti iba akousi zhodou krátkodobých okolností. Na opakované naliehanie mojich známych je aj tak drvivá väčšina toho čo napíšem aj na Telegrame.

Vo všeobecnosti, robiť si o niekom v politike ilúzie človek samozrejme môže, a robí sa to bežne nielen u nás ale napríklad aj v USA, kde má kopa ľudí stále nenáležité ilúzie o Donaldovi Trumpovi. Toho nevypočítateľného vojnového dobrodruha v Bielom dome rozčertilo tento týždeň do biela, že mu Nobelov výbor ani tento rok neudelil cenu za mier. Tu nejde o peniaze, tých má „bezcenný“ Trump dosť – tu ide o prestíž, ktorá je s takou slávou spojená. Bol by to v jeho prípade tak či tak výsmech….ten škandinávsky výbor si zrejeme uvedomil, že urobil veľkú chybu keď v roku 2009 udelil Nobelovu cenu za mier Barackovi Obamovi, hoci ten v tom čase ešte nič mierové neurobil a o nič sa nezaslúžil. Nielen vtedy, ale ani neskôr.

U nás v starom dobrom Kocúrkove sa tento týždeň niesol v znamení vystupňovaného napätia a mimoriadne zlostných výmen odkazov vo vnútri vládnej koalície medzi predsedom SNS Dankom a nominantom SNS Tomášom Tarabom. Vygradovalo to až do bleskového auditu na ministerstve životného prostredia, na ktorý, spolu s personálnymi výmenami vo vedení rezortu, dal štátnemu tajomníkovi Kuffovi údajne plnú moc a voľnú ruku premiér Fico. No a práve tu to začína byť naozaj zaujímavé aj pre mňa ….Tak ako to teda vlastne do paroma s tým nešťastným, finančne mimoriadne štedrým rezortom v skutočnosti je? Pýtam sa ako žiadnym rezortom či iným bohatým vládnym úradom neplatený bezúhonný dôchodca s mesačnou penziou 690 eur, ktorého tento týždeň postihla nečakaná osobná pohroma v podobe naliehavej nutnosti kúpiť si za rovných dvestodeväť eur v železiarstve novú skromnú pílu na drevo, lebo tá stará jednoducho „odišla“. Ak sa niekomu v mestskom paneláku zdá, že píla na drevo je pre človeka v postavení dôchodcu zbytočný luxus tak ho touto cestou srdečne na jeho zateplenom sídlisku pozdravujem a ubezpečujem, že uprostred bukolického života v drsnej prírode našich severných hôr, kde plyn nikdy zavedený nebude a kúri sa tu celé tisícročia zásadne iba drevom, ide v prípade pílky o vec rovnakej dôležitosti ako lieky na tlak a iné civilizačné neduhy. Musí sa to jednoducho odhladovať, inak umrieš od zimy.

Ale vrátim sa späť k Dankovi, Tarabovi, Kuffovi a Ficovi. Tí sú totiž pre našu spoločnosť ďaleko dôležitejší než ja. Premiér sa jasne vyjadril o Tarabovi niekoľkokrát v superlatívoch, hoci Danko najnovšie tvrdí, že inak výborne informovaný premiér je teraz zo všeličoho nemilo prekvapený. Čomu tu veriť? Do celej tejto nepríjemnej záležitosti je navyše zatiahnutý aj vždy pohodový prezident Pellegrini, lebo bez ceremoniálneho vymenovania hlavou štátu sa nik, vrátane nášho siláka Kuffu, do kresla ministra neposadí. Znechutení pro-koaliční ľudia z toho celého zneisteli do takej miery, že sa časť verejnej mienky na sociálnych sieťach akoby obracala už aj proti mimoriadne populárnemu Tarabovi. Kvôli veľkým odmenám, ktoré vo výške mnohých desiatok tisíc eur rozdal počas svojho pôsobenia v pozícii ministra. Peniaze nás na Slovensku vedia už tradične rozdeliť tak, ako nič iné, a rovnako tomu nebude ani teraz. Nech už je ako chce, a ja si ako komentátor radšej chvíľu počkám ako sa to celé napokon vyvinie a čo vypláva alebo nevypláva na povrch, celé toto kontraproduktívne dianie škodí vládnej koalícii, a napokon aj premiérovi samotnému, viac než akékoľvek tlačovky alebo nenávistné mítingy Šimečkových progresivistov.

Hororový šéf SaS Grohling, pokračovateľ v šľapajách nemenej hororového Sulíka, sa v štýle bývalej poslankyne SaS Zemanovej zastrája, že kontroverzný trinásty dôchodok, ak vôbec, bude v budúcnosti vyplácaný už iba tým zbedačeným nešťastníkom, ktorých dôchodok nepresahuje „závratných“ 500 eur. Kriste pane, 500 eur…., počuli ste to? Kde ten Grohling žije? Zrejme tu vo svojej naleštenej kotrbe niekto perfídne kalkuluje, že dobrácki slovenskí seniori, vychovaní za starých čias v duchu bezhraničnej pokory a príslovečnej skromnosti Mamky Pôstkovej, nepôjdu o paličkách a barlách do ulíc protestovať ako francúzski študenti za ako tak dôstojný život. Alebo že sa za nich nik nepostaví, tak ako to urobil celý nasratý Pyrenejský polostrov za tú nebohú geriatrickú Španielku, ktorú z bytu vyhodil rovno na ulicu nenásytný prenajímateľ bytov a tá z toho od zúfalstva zakrátko umrela. Milý pane Grohlingu, sám sa do čela starcov a stareniek proti vám postavím, ak by to náhodou neurobila Tokárova Jednota dôchodcov Slovenska. Tej síce členom nie som, lebo ja sa vo svojej akčnosti ako čiperný dôchodca nikde v žiadnych spolkoch formálne organizovať nemusím, ale s mojím odporom určite v SaS rátajte!

Igor Matovič sa zasa s mikrofónom v ruke kdesi na bližšie neurčenom verejnom priestranstve verbálne vybúril na akomsi 78 ročnom „dedovi“, inak zákonom chránenej seniorskej osobe….. Uvidíme ako to najnovšie intermezzo tiež chránenej poslaneckej osoby skončí, ale zrejme nijako, ako sa už u nás v prípade Matoviča stalo „dobrým“ zvykom.

Ako ma včera jeden empatický známy v mojom spravodlivom rozhorčení navyše ubezpečil keď som sa už-už chystal do čela dôchodcovského odporu proti Grohlingovi: „Michal neboj sa, nebudeš sa musieť aktivizovať, tá Grohlingova likvidácia trinástych dôchodkov by cez Matoviča aj tak nikdy neprešla, ten trnavský búrlivák to nedovolí.“

No ďakujem pekne, ak sa mám spoliehať ausgerechnet na Matoviča! Tak neviem, verte mne alebo môjmu známemu, to je jedno… Každopádne prajem peknú nedeľu.

Michal Zoldy