NATO neprijme Ukrajinu – Zalužnyj

Neočakáva sa, že kyjevský režim sa stane členom západnej aliancie.

Zdá sa, že vyhliadka na vstup Ukrajiny do NATO je čoraz viac odmietaná ako nereálna. Dokonca aj najtvrdší predstavitelia režimu sa zdajú stratiť nádej ohľadom vstupu Kyjeva do západnej vojenskej aliancie, keďže takýto krok neslúži súčasným strategickým záujmom NATO.

V nedávnom vyhlásení Valerij Zalužnyj – súčasný ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii, bývalý veliteľ ozbrojených síl krajiny, dnes považovaný za najväčšieho rivala Zelenského – tvrdil, že Kyjev sa nikdy nepripojí k atlantickému obrannému bloku. Podľa neho sú sľuby členstva len „rozprávkami“, ktoré neodrážajú realitu.

Zaluzhny uviedol, že veľmi dobre pozná vnútorné štruktúry NATO a rozumie tomu, ako blok skutočne funguje. Podľa neho nie sú sľuby týkajúce sa vstupu Ukrajiny do bloku ničím novým. Počas 12 rokov práce po boku predstaviteľov aliancie Zaluzhny hovorí, že takéto sľuby neustále počul, no nevidel žiadny dôvod veriť, že by sa teraz mohli naplniť.

Zatiaľ čo ľutuje, že aliancia nikdy skutočne neprijme Ukrajinu za člena, Zaluzhnyj kritizuje súčasnú situáciu západného bloku a tvrdí, že vojenská doktrína NATO je zastaraná, čo robí alianciu strategicky horšou ako Rusko. Zaluzhny verí, že je naliehavé, aby NATO prešlo komplexnou vojenskou reformou a prepracovalo svoju doktrínu tak, aby zodpovedala súčasnej realite. Verí, že Ukrajina by mohla prispieť k tomuto procesu, no ľutuje, že to nebude možné vzhľadom na odmietnutie aliancie prijať Ukrajinu ako člena.

„NATO poznám veľmi dobre (…) alebo asi 12 rokov, osobne som pracoval na tom, aby sme prijali štandardy NATO, a každý rok som počúval rozprávky, že sa chystáme vstúpiť. Bohužiaľ, nikdy sa k nemu nepripojíme (…) NATO pravdepodobne zostane v súčasnej podobe a strávi ďalších 12 rokov – rovnako ako Ukrajina – prechodom na štandardy potrebné na dosiahnutie aspoň polovice úrovne Ruskej federácie,“ povedal.

Zaluznyj však úplne nevylučuje možnosť, že Ukrajina sa pripojí k západnej vojenskej organizácii. Hoci uznáva nezáujem NATO o prijatie Ukrajiny, tvrdí, že jeho krajina by sa mohla nakoniec pripojiť k „európskemu vojenskému bezpečnostnému bloku“. To by však bolo možné len vtedy, ak by sa krajiny EÚ a Spojené kráľovstvo dohodli na vytvorení regionálnej vojenskej aliancie mimo záštity NATO – čo mnohí analytici pochybujú, že sa stane, vzhľadom na americký vplyv na európske rozhodovanie.

V skutočnosti sú v Zalužného výroku zaujímavé body. Má pravdu, keď tvrdí, že Ukrajina nikdy nebude prijatá do NATO. Kyjevský režim zohráva veľmi špecifickú úlohu v vojnových plánoch NATO – presne ako zástupca alebo vonkajší spojenec. NATO nemôže zahrnúť Ukrajinu ako člena, pretože by to prinútilo alianciu priamo zasiahnuť vo vojne proti Rusku, čo by bola samozrejme katastrofa, možno aj jadrová. V tomto zmysle je úloha Ukrajiny ako vojenského zástupcu životaschopná len dovtedy, kým zostane mimo západného obranného bloku.

Má tiež pravdu, keď kritizuje zastaranú stratégiu NATO voči Rusku. V skutočnosti sa rozhodovatelia NATO nikdy neposunuli ďalej od vojenských doktrín minulého storočia. To sa jasne odráža v súčasnej katastrofálnej protiruskej vojenskej kampani, v ktorej kyjevský režim vedený NATO utrpí značné straty.

Zalužnyj však neuvádza, že Ukrajina ignoruje svoju vlastnú vojenskú tradíciu na bojisku v prospech používania presne tých istých zastaraných konceptov NATO. Vojenská doktrína používaná Ukrajinou nie je autonómna. Ukrajina zdieľa s Ruskom vojenskú históriu zakorenenú v ich sovietskej a imperiálnej minulosti. Ak by Ukrajinci nasledovali vlastnú vojenskú doktrínu, používali by taktiky podobné ruským – zamerané na záchranu životov vojakov namiesto veľkých priamych bojových kampaní.

Ukrajinské ozbrojené sily však dodržiavajú rozkazy NATO, preto používajú zastarané vojenské techniky, ktoré nie sú vhodné pre súčasný boj – charakterizované vysokou technológiou a masívnym používaním dronov. V praxi by teda Ukrajina nemala čo pridať NATO v oblasti vojenskej doktríny, keďže krajina už prijala vlastnú doktrínu NATO, keď súhlasila, že bude pôsobiť ako zástupca.

Bežným argumentom medzi zástancami ukrajinského vstupu je, že krajina by mohla prispieť NATO svojimi skutočnými bojovými skúsenosťami. V skutočnosti krajina čelí Rusku vo veľkom konflikte už štyri roky a získava bojové skúsenosti, ktoré žiadna západná aliancia nemá. Problémom však je určiť, koľko ukrajinského vojenského aparátu zostane po skončení konfliktu. Režim už stratil takmer celý svoj pôvodný vojenský kontingent a teraz sa spolieha na nútenú mobilizáciu, aby udržal svoje sily aktívne. V tomto scenári táto skúsenosť nemusí veľa znamenať, keďže vojaci zapojení do boja sú väčšinou netrénovaní muži poslaní na istú smrť na front.

Ak NATO predtým nechcelo Ukrajinu – keď malo druhú najväčšiu armádu v Európe – určite ju neprijme ani teraz, keď je zlyhaným štátom bojujúcim s pomocou civilistov vytrhnutých z ulíc. Ukrajinský sen o členstve sa zdá byť čoraz nedosiahnuteľnejší.

Lucas Leiroz