Kauza Rozuzlenie stála na dôkazných výparoch

Kauza Rozuzlenie mala pôvodne prispieť k pompéznemu odhaleniu rozsiahleho sprisahania proti chrabrým čurillám a vznešeným morálnym kompasom. Po zrážke s realitou sa Rozuzlenie premenilo na zauzlenie čriev bossa Čurillu a jeho komplicov.

Moje komplikované vzťahy s Vladimírom Pčolinským a Perom Koščom vylučujú akékoľvek podozrenie z pozitívnej zaujatosti k ich osobám. Nech som mal v minulosti proti nim akékoľvek výhrady, povinnosť dokumentaristu je odosobniť sa a kriticky skúmať materiálnu realitu. Videné touto optikou som nútený konštatovať, že kauza Rozuzlenie bola pomstou Koščovi, Pčolinskému a ďalším ľuďom za príspevok k odhaleniu protispoločenskej činnosti čuríll a spolupáchateľov.

Od Oblúku k Rozuzleniu

Kauza Rozuzlenie bola jedným z mnohých pokusov zmariť odhaľovanie a dokumentovanie závažnej protispoločenskej činnosti čuríll. Pointou bolo stvorenie fiktívnej zločineckej skupiny, na čele ktorej mala stáť sivá eminencia menom Peter Košč. Členmi kriminálneho spolku údajne boli aj dvaja po sebe idúci riaditelia SIS Vladimír Pčolinský a Michal Aláč, operatívny pracovník NAKA Ján Káľavský a príslušník spravodajskej služby Martin Ciriak.

Obvinenie menovaných osôb v kauze Rozuzlenie zo založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, marenia spravodlivosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa je výsmechom nielen spravodlivosti a zákonnosti, ale aj zdravému rozumu a elementárnym zásadám logiky. Nestačí len konštatovať, že čo iné sa dalo čakať od spolku zdivených čuríll, je aj nutné zvýrazniť, že zosnovanie Rozuzlenia malo požehnanie Lipšicovho gestapa známeho aj pod málo priliehavým označením špeciálna prokuratúra.

Analógiou kauzy Rozuzlenie je neúspešné úsilie o kriminalizovanie vyšetrovateľky inšpekcie Diany Santusovej, vedúcej pracovnej skupiny Oblúk, zameranej na dokumentovanie trestnej činnosti dôvodene podozrivých čuríll a niekoľkých kajúcnikov v procese manipulovania trestných konaní. Keď čurilly zistili, že Santusová im je na stope, narýchlo od stola zosnovali úradné záznamy a realizačný návrh, založené na kompletne vymyslenom a fiktívnom podozrení, že vyšetrovateľka inšpekcie sa podujala diskreditovať team Očistec s vidinou získania nenáležitej výhody. Fiktívnosť skutočností, uvádzaných v úradných záznamoch a realizačnom návrhu, spočíva v tom, že podkladom spracovania písomností neboli organické zistenia, vyplývajúce z operatívno-pátracej činnosť v teréne. Naopak, boli vytvorené na základe umelých myšlienkových konštruktov vrchnej čurilly a jeho chápadiel v kanceláriách na treťom poschodí policajného prezídia.

Popísaný pokus o odstavenie Diany Santusovej nie je výmyslom autora ani neprevereným tvrdením osamelého svedka. Materiálne dôkazy o vymýšľaní úradných dokumentov sú zachytené na zvukových záznamoch z čurillých kancelárií. Nahrávky v spojení s fabrikovanými písomnosťami tvoria nepopierateľný a neodškriepiteľný súbor vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov o závažnom protispoločenskom konaní čuríll.

Fantómová zločinecká skupina

Čurilly skonštruovali kauzu Rozuzlenie použitím veľmi podobnej metódy. Vedeli, že podnetmi na začatie trestného stíhania vo veci podozrení smerujúcich k ich osobám boli predovšetkým úradný záznam vtedajšieho riaditeľa NAKA Branislava Zuriana, výpoveď Jána Káľavského a informácie, ktoré inšpekcii odstúpila SIS. Preto potrebovali navodiť dojem, že existuje zločinecká skupina, cieľom ktorej je okrem iného diskreditovať čurilly so zámerom spochybniť výsledky vyšetrovania káuz s označením Očistec, Božie mlyny a podobne.

Opakuje sa ten istý vzorec ako v prípade pokusu o likvidáciu Diany Santusovej: Každý, kto sa opovažuje spochybňovať naše praktiky, koná so zločinným úmyslom, preto je nutné všetkých opovážlivcov stíhať a posadiť do väzby. Za týmto účelom bola aj skonštruovaná zločinecká skupina na čele s Petrom Koščom. Lenže spôsob, akým to urobili, bol klasicky čurillovský, teda tupý, ak nechceme použiť slovo debilný.

Ak máme správne pochopiť nezmyselnosť obvinenia v kauze Rozuzlenie, musíme si vysvetliť, na akých dôkazných výparoch bolo postavené. Podľa čuríll zločinecká skupina, dopúšťajúca sa marenia spravodlivosti a zneužívania právomoci verejného činiteľa, v zložení Košč, Pčolinský, Aláč, Káľavský a Ciriak mala vzniknúť „najneskôr“ v roku 2016 a mala byť činná „minimálne do mesiaca september roku 2021“. Ide o nezmysel ako voda v koši z dôvodov časových aj personálnych.

Po prvé, Košč a Pčolinský sa síce v roku 2016 poznali, ale žiaden z nich sa v uvedenom období nepoznal so zvyškom domnelej zločineckej skupiny. Keďže zločinecká skupina môže podľa Trestného zákona existovať len za podmienky, ak má najmenej troch členov, je vylúčené, aby „najneskôr“ od roku 2016 existovalo v zmysle práva, ale aj z pohľadu materiálnej reality dvojčlenné nebezpečné zoskupenie.

Po druhé, Košč nebol medzi rokmi 2016 – 2021 verejným činiteľom, preto sa ani nikdy nemohol dopustiť trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Pčolinský nebol medzi 1. januárom 2016 a aprílom 2020, keď bol vymenovaný za riaditeľa SIS, verejným činiteľom. To znamená, že väčšinu času údajnej existencie zločineckej skupiny sa takisto nemohol dopustiť spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Aláč bol do vymenovania za námestníka riaditeľa SIS radovým právnikom spravodajskej služby, Káľavský a Ciriak boli zase radovými policajtmi a vôbec sa nepoznali.

Po tretie, Košč sa neskôr spoznal s Káľavským, podľa dostupných informácií robil prvý druhému informátora. Pčolinský, Aláč a Ciriak sa nepoznali s Káľavským. Pčolinský sa zoznámil s Aláčom až potom, čo sa stal riaditeľom SIS, a neskôr si ho vybral za námestníka. Pčolinský s Ciriakom prišli podľa výpovedí zadokumentovaných v spise Rozuzlenie do kontaktu raz, možno dvakrát.

Po štvrté, podľa architektov kauzy Rozuzlenie mala byť fantómová zločinecká skupina najaktívnejšia v čase, keď bol Pčolinský medzi 11. marcom 2021 a 31. augustom 2021 na samotke v kolúznej väzbe v inej nesúvisiacej trestnej veci. Zároveň, v tom istom období, sa Košč upratal do exilu najprv kdesi na Balkán a potom za oceán do Kanady. Z toho vyplýva že podľa čuríll asi v tomto období riadil zločineckú skupinu nový riaditeľ SIS Aláč, ktorý sa však s podriadeným Ciriakom stretol maximálne dvakrát a s Káľavským nikdy.

Po piate, ak aj boli Pčolinský, Aláč, Káľavský a Ciriak v určitom čase v postavení verejných činiteľov, nikdy nevykonávali žiadnu právomoc, ktorá by im umožňovala zasahovať do trestných konaní, akou bol napríklad Očistec. Preto sa ani nemohli v danej súvislosti dopustiť trestných činov marenia spravodlivosti alebo zneužitia právomoci verejného činiteľa. O Koščovi v tejto súvislosti škoda strácať čas, pretože v priebehu celej údajnej existencie zločineckej skupiny nebol verejným činiteľom.

Právny a slovný guláš

Napriek všetkým logickým nezmyslom sa čurillám s podporu špeciálnej prokuratúry podarilo ucapkať kauzu Rozuzlenie. Samozrejme, nemohli to vyšetrovať priamo, lebo by išlo neprehliadnuteľný konflikt záujmov. Jedným dychom je potrebné dodať, že čurilly, pôsobiace na druhom oddelení vyšetrovania odboru Bratislava NAKA, boli pôvodcami informácií o údajnej existencii zločineckej skupiny a posúvali ich spriazneným vyšetrovateľom prvého oddelenia vyšetrovania, ktorí následne začali vo veci aj konať.

Aj v tomto ohľade je rukopis takmer do bodky zhodný s postupom čuríll vo vzťahu k teamu Oblúk a jeho vedúcej Diane Santusovej. O niečo neskôr, aby ešte viac pozametali stopy, prehodili vyšetrovanie Rozuzlenia ľuďom blízkym čurillám na odbor východ NAKA. Popísaným spôsobom získali čurilly plnú kontrolu nad priebehom vyšetrovania vo veci Rozuzlenie a ich spojky na východe republiky predstierali, že v prípade uskutočňujú procesné úkony nezaujaté orgány činné v trestnom konaní.

Uznesenie o začatí trestného stíhania v kauze Rozuzlenie je plné čarokrásnych nezmyslov na úrovni kreslenia hranatého kruhu, čo je jedným z neodmysliteľných znakov rukopisu tvrdého jadra čuríll. Okrem vyššie spomenutých vecných a logických defektov je namieste citovať časť uznesenia, ktorá hovorí o podstate činnosti fantómovej zločineckej skupiny:

„…členovia skupiny a iné osoby činné a podporujúce túto skupinu pripravovali diskreditáciu osôb s postavením OČTK, ako aj na iných pozíciách v štátnych orgánoch, a to spôsobom vytvárania, zabezpečovania značne skreslených alebo celkom vymyslených informácií, ktoré následne koordinovane zhromažďovali, následne časť takto vytvorených a zhromaždených informácií odstúpili ‚oprávneným príjemcom‘ ako výsledok služobnej činnosti SIS, aby aj zneužitím svojho postavenia vytvorili podmienky spôsobilé navodiť dojem páchania trestnej alebo inej protiprávnej činnosti osobami, ktoré boli cieľom diskreditácie členmi skupiny, s úmyslom iniciovať voči týmto osobám rôzne trestnoprávne alebo iné konania s personálnym dosahom tak, aby zabránili týmto osobám vykonávať služobné a iné úkony v neprospech členov skupiny.“

Čo v preklade znamená tento slovný guláš?

Približne toto: Zločinecká skupina chcela zmanipulovanými spravodajskými informáciami, odstupovanými Slovenskou informačnou službou orgánom Úradu inšpekčnej služby MV SR, zdiskreditovať čurilly, iniciovať proti nim trestné konanie, prípadne odobratie bezpečnostných previerok (konania s personálnym dosahom), aby statočným morálnym kompasom zamedzili vyšetrovať trestnú činnosť Petra Košča a spol.

Na počiatku bol Káľavský

Znie to síce pôsobivo, ba dokonca možno až hrozivo, avšak ak preskúmame materiálne dôkazy a porovnáme ich so znením uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci Rozuzlenie, nezostane zo skutkových tvrdení uznesenia kameň na kameni. Inšpekčný team Oblúk totiž nezačal trestné konanie smerujúce proti čurillám na základe žiadnych skreslených alebo zmanipulovaných informácií odstúpených spravodajskou službou. Príspevok SIS bol v tomto ohľade síce významný, ale nie najdôležitejší. Z informácií, zadokumentovaných v spise Rozuzlenie, vyplýva niečo úplne iné. Sled udalostí sa dá popísať v niekoľkých obrazoch:

Obraz prvý: Na počiatku sa Ján Káľavský zveril Petrovi Koščovi s tým, že čurillie nezákonné metódy prekročili prah jeho tolerancie. Košč o tom informoval riaditeľa NAKA Branislava Zuriana, ktorý mu položil logickú otázku, prečo ho v danej veci nekontaktoval Káľavský. Následne sa Zurian dvakrát stretol s Káľavským, ktorý mu popísal nezákonné praktiky kolegov. Zurian si rozhovory nahral. V priebehu druhého stretnutia Káľavský odstúpil Zurianovi dôležitú písomnosť. Bola to osnova výpovede kajúcnika Csabu Dömötöra. Dokument spracoval Čurilla a Káľavského poveril, aby na základe predlohy naučil Dömötöra jeho výpoveď. Išlo o dôkaz podporujúci vážne podozrenia, že nebezpečné zoskupenie čuríll manipulujú trestné konania a inštruujú kajúcnikov.

Obraz druhý: Zurian oboznámil s obsahom rozhovorov s Káľavským zvyšok vedenia NAKA. Všetci sa zhodli, že je nevyhnutné, aby o zisteniach spísal úradný záznam. Po spracovaní dokumentu odstúpil záznam Krajskej prokuratúre v Bratislave. Odtiaľ písomnosť putovala na Úrad inšpekčnej služby MV SR. Následne bol k veci vypočutý nielen Zurian, ale aj Káľavský. Druhý menovaný vypovedal o všetkom, čo je mu známe a potom súhlasil s tým, že sa stane agentom inšpekcie.

Obraz tretí: SIS dlhodobo spravodajsky rozpracovávala Petra Petrova alias Tigra v súvislosti s podozreniami z páchania ekonomickej trestnej činnosti. Služba na základe súhlasu sudcu umiestnila odpočúvacie zariadenie do jeho motorového vozidla a odpočúvala mu aj telefón. Informácie, získané použitím informačno-technických prostriedkov, sa dotýkali nielen ekonomických aktivít Petra Petrova, ale aj jeho kontaktov s príslušníkmi NAKA. Informácie o stykoch a komunikácii Tigra s ľuďmi z NAKA odstúpila SIS orgánom inšpekcie.

Obraz štvrtý: Na podklade vyššie popísaných skutočností začala inšpekcia viesť trestné konanie proti čurillám. Team Oblúk získal na základe rozhodnutia súdu aj povolenie na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov v kanceláriách čuríll na treťom poschodí policajného prezídia. Nasadenie týchto informačno-technických prostriedkov neskôr viedlo k získaniu množstva inkriminujúcich dôkazov proti čurillám. Povolenie súdu sa vzťahovalo aj na nahrávanie zvuku a obrazu pomocou mikrofónu a kamery, skrytých v oblečení Jána Káľavského, vystupujúceho v postavení agenta inšpekcie.

Nahrávky SIS a nahrávky inšpekcie

Z uvedeného prehľadu faktov a udalostí je zrejmé, že poznatky SIS ani zďaleka neboli jedinou alebo najpodstatnejšou skutočnosťou, odôvodňujúcou začatie trestného konania vedeného proti čurillám. Úradný záznam Branislava Zuriana, jeho výpoveď, ako aj svedectvo Jána Káľavského boli z procesného hľadiska oveľa dôležitejšie než podklady spravodajskej služby.

Na tomto mieste je vhodné vyrovnať sa aj s opakujúcou sa námietkou, že SIS odstúpila inšpekcii skreslené informácie či podklady. V tomto ohľade je potrebné rozlišovať dve rozdielne veci. Prvou sú niektoré nahrávky z auta Petra Petrova, ktoré sa objavili vo verejnom priestore a aj na tlačovkách politických strán. Je možné, že tieto zvukové záznamy boli z nejakého dôvodu redigované alebo pozmenené či orezané tak, aby vyhovovali určitému účelu. Tiež je možné, že SIS neodstúpila inšpekcii úplne všetky nahrávky z Tigrovho auta, a preto mohli pôsobiť niektoré záznamy účelovo, prípadne zámerne boli vynechané také nahraté rozhovory, ktoré by mohli vyznieť v prospech Petra Petrova.

Druhou stranou tej mince je však fakt, že SIS odstúpila inšpekcii nahrávky bez toho, aby ich akokoľvek hodnotila. Právne posúdenie záznamov mohli urobiť len vyšetrovateľka Diana Santusová, dozor konajúci prokurátor a neskôr aj súd, ktorý rozhodoval o nasadení procesných odposluchov do kancelárií čuríll. Spravodajská služba nemá žiadne oprávnenie vykonávať právne hodnotenie v trestnom konaní. Je teda potrebné prísne rozlišovať medzi spravodajskými nahrávkami produkovanými SIS z auta a telefónu Petra Petrova a medzi informačno-technickými prostriedkami, nasadenými inšpekciou v kanceláriách čuríll procesným spôsobom v rámci trestného konania.

Spravodajské informácie a nahrávky odstúpené službou nikdy neboli dôkazmi použitými v trestnom konaní proti čurillám. Jednak preto nie, lebo spravodajská informácia nemôže byť v zmysle Trestného poriadku procesným dôkazom. Môže byť len orientačnou informáciou a orgány činné v trestnom konaní musia takto získaný poznatok preveriť procesne konformným spôsobom. A jednak preto, lebo všetky zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy, ktoré boli použité ako dôkazy v trestnom konaní, boli získané na základe povolenia súdu až potom, čo inšpekcia získala informácie od SIS, Zuriana a Káľavského.

Agent provokatér

Z predloženého vysvetlenia procesnej a skutkovej situácie jednoznačne vyplýva, že na trestné konanie vedené proti čurillám nemohla mať vplyv žiadna zločinecká skupina, pretože Košč, Pčolinský, Aláč, Káľavský a Ciriak neboli ani orgánmi činnými v trestnom konaní, ani sudcami. Aj keby sa akokoľvek sprisahali a chceli privodiť ujmu chrabrým kompasom z tretieho poschodia, nedisponovali žiadnou právomocou, ktorú by mohli zneužiť na ovplyvnenie trestného konania v neprospech čuríll. Košč bol civilnou osobou. Aláč, Pčolinský a Ciriak boli príslušníkmi SIS, čiže nemali postavenie orgánov činných v trestnom konaní. Káľavský bol operatívnym pracovníkom polície, teda kriminalistom. Operatívec nie je vyšetrovateľ, preto nevykonáva procesné úkony orgánu činného v trestnom konaní.

Navyše Káľavský vo vzťahu k čurillám neuskutočňoval ani žiadne operatívne úkony, ale bol v postavení agenta, čo je mimoriadne dôležitá okolnosť. Podľa platnej právnej úpravy je možné, aby agent pôsobil v záujmovom prostredí aj ako provokatér. To znamená, že smie navodzovať slovami alebo konaním také situácie, ktoré umožnia orgánom činným v trestnom konaní prichytiť podozrivých pri páchaní trestnej činnosti. Ján Káľavský v tomto zmysle aj viedol rozhovory s viacerými čurillami. Keďže vystupoval v postavení policajného agenta na príkaz prokurátora, neskôr potvrdeného aj zákonným sudcom, plnenie týchto úloh v zmysle § 30 Trestného zákona vylučuje protiprávnosť. Použitie agenta nespôsobuje ohrozenie zákonom chránených záujmov spoločnosti, ale presne naopak vedie k ich ochrane.

Bez jediného dôkazu

Naznačené súvislosti nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť vyvracajú existenciu zločineckej skupiny, snujúcej úklady proti chrabrým čurillám a morálnym kompasom. Napriek tomu sa bossovi Čurillovi a jeho miništrantom darilo roky naťahovať vykonštruovanú kauzu Rozuzlenie a prostredníctvom progresívnych orgánov šírenia agitácie a propagandy držať pri živote hoax o zločinnom sprisahaní. Fakt, že čurilly boli schopné úctyhodne dlho živiť kauzu Rozuzlenie, je o to významnejší, že v celom vyšetrovacom spise nebol produkovaný jediný dôkaz o existencii zločineckej skupiny Košč a spol. 

Dokonca aj z výpovedí bossa Čurillu, jeho poskoka Ďurku a ďalších čuríll s kompasom jednoznačne vyplýva, že nevedeli uviesť žiaden hmatateľný dôkaz o existencii a pôsobení zločineckej skupiny. Buď sa odvolávali na to, že informácie o zneužití SIS na diskreditáciu pracovnej skupiny poskytovali ľudia, čo o tom len počuli, alebo odmietli uviesť zdroje svojich informácií, pretože podľa ich názoru nie je na Slovensku garantovaný právny štát. Okolnosť, že práve oni sa spolu s lipšicovcami a vybranými sudcami Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu SR najviac podieľali na demontáži právneho štátu, im pritom akosi unikla. Možno teda zhrnúť, že čurilly zakladali tvrdenia o existencii zločineckej skupiny len na klebetách, chodbových rečiach a na informáciách z počutia.

V spise Rozuzlenie figuruje aj istý utajený svedok. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o príslušníka alebo bývalého príslušníka SIS. Farbisto popisuje fungovanie zločineckej skupiny Košč a spol., avšak na otázku, či bol priamo prítomný pri udalostiach, ktoré uvádza, teda či vnímal aktivity nebezpečného zoskupenia vlastnými zmyslami, odpovedal záporne. Všetko, čo hovoril, mal len z počutia. To znamená, povedal, že niekto iný povedal, že voľakto ďalší povedal a tak ďalej a tak podobne.

Jediný, kto sa aspoň približne podobal na priameho svedka existencie zločineckej skupiny, bol bývalý Pčolinského námestník a celoživotný zločinec Boris Beňa. Tvrdil, že kým bol Vladimír Pčolinský riaditeľom SIS, často ho na centrále služby navštevoval Peter Košč. Rozhovory, ktorých sa zúčastňoval aj Beňa, sa uskutočňovali v takzvanom cigarovom salóniku na prízemí. V priebehu diskusií mal Košč hovoriť Pčolinskému, že ako riaditeľ má pod palcom celú SIS, tak by sa mal posnažiť získať čo najviac informácií o tom, akým prípadom sa venujú čurilly na treťom poschodí policajného prezídia. Avšak ak dostal priamu otázku, či má vedomosť o existencii zločineckej skupiny, usilujúcej sa o diskreditáciu pracovnej skupiny Očistec, aj Beňa odpovedal záporne.

Ak je reč o Beňovi, je potrebné zvýrazniť, že začal vypovedať proti svojmu bývalému kamarátovi a nadriadenému Vladimírovi Pčolinskému až potom, čo bol obvinený vo veci vydierania s najprísnejšou právnou kvalifikáciu, takže mu podľa vtedy platnej úpravy hrozil trest v sadzbe 20 – 25 rokov až doživotie. Väzobne stíhaný Beňa si zvolil za advokáta istého Daniela Lipšica, čo znamenalo, že klienta veľmi rýchlo konvertoval na kajúcnika a vďaka družným vzťahom s čurillami aj Úradom špeciálnej prokuratúry mu vybavil mimoriadne priaznivú dohodu o vine a treste. Z vydierania bolo odrazu prijímanie úplatku a podmienečný trest so skúšobnou dobou na päť rokov. Ak má byť hodnotenie Beňovej výpovede objektívne a najmä dostatočne kritické, je nevyhnutné vnímať jeho svedectvo práve optikou luxusnej dohody o vine a treste, vybavenej zlým duchom právneho podsvetia Lipšicom.

Košč a Pčolinský

Na záver je potrebné položiť si otázku. Nie je naivné domnievať sa, že prinajmenšom tandem Peter Košč – Vladimír Pčolinský nevyužívali postavenie riaditeľa SIS druhého menovaného a vzťah prvého menovaného s príslušníkom NAKA Jánom Káľavským na dosahovanie osobných cieľov?

Na takto položenú otázku začnime odpovedať zopakovaním faktu, že Ján Káľavský informoval najprv Petra Košča o nekalých a protispoločenských praktikách čuríll. Až neskôr išiel za riaditeľom NAKA Branislavom Zurianom. Naozaj je to netradičný postup, pretože formálne Košč bol Káľavského informátorom. Košč mal informovať Káľavského, nie naopak. Z toho je možné vyvodiť, že v ich vzťahu mal hlavné slovo Košč. Zároveň je možné s rozumnou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že Košč poznatky získané od Káľavského posunul nielen Zurianovi, ale aj riaditeľovi SIS Pčolinskému, ktorý následne spustil internú mašinériu v spravodajskej službe nielen preto, aby zhromaždil informácie o nezákonnej činnosti čuríll, ale aj pomohol sebe samému.

Jednoducho povedané zištný motív konania Košča a Pčolinského nie je možné vylúčiť. Avšak aj keby bol potvrdený, to ešte nezakladá dôvod tvrdiť, že obaja stáli na čele zločineckej skupiny. Od prípadného zištného konania k založeniu, zosnovaniu a podporovaniu nebezpečného zoskupenia v zmysle trestného práva je poriadne ďaleko. Nehovoriac o tom, že v súvislosti so spravodajskou činnosťou, zameranou na dokumentovanie protispoločenského konania čuríll, neboli zistené žiadne porušenia zákonných a podzákonných predpisov. Všetko, čo produkovala SIS ohľadom manipulovania trestných konaní čurillami, prebehlo v súlade so zákonom.

Výstupy spravodajskej služby prešli dokonca aj súdnym prieskumom a to hneď v dvoch smeroch. Po prvé, sudca, ktorý vydal povolenie na nasadenie odpočúvania auta a telefónu Petra Petrova, dostával v pravidelných časových intervaloch vyhodnotenia operácie. Ani raz nekonštatoval, že by nasadenie informačno-technických prostriedkov nespĺňalo zákonom predpokladaný účel. Po druhé, spravodajské výstupy SIS boli jedným z podkladov, na základe ktorých iný sudca schválil nasadenie odpočúvania do kancelárií čuríll. Z toho vyplýva, že predchádzajúci postup spravodajskej služby ani druhý súd nevyhodnotil ako nezákonný.

Páni Košč a Pčolinský mohli mať v priebehu rokov mnoho kšeftov. Nedá sa to vylúčiť. Je však nepochybne isté, že v prípade dokumentovania protispoločenskej činnosti čuríll spolu s ďalšími osobami nepôsobili ako zločinecká skupina, ale, naopak, prispeli k odhaleniu brutálneho porušovania práva iným a najmä veľmi reálnym nebezpečným zoskupením.

Peter Tóth