Severné Írsko urobilo z modlitby v nemocniciach nezákonný čin

V roku 2022 prijalo Zhromaždenie Severného Írska zákon Abortion Services (Safe Access Zones) Act (Zákon o bezpečných prístupových zónach pre interrupčné služby), ktorý získal kráľovský súhlas 6. februára 2023. Návrh zákona prišiel niekoľko rokov po zrušení zákazu interrupcií v Írsku a jeho cieľom bolo chrániť ženy, ktoré vyhľadávajú interrupciu, pred obťažovaním pred interrupčnými centrami. Takýto typ legislatívy je na Západe pomerne rozšírený a hoci odporcovia interrupcií poukazujú na to, že porušuje slobodu prejavu, v oblastiach riadených progresívnymi politikmi sa stal viac-menej štandardom.

Žena prechádza okolo katolíckej náboženskej nástennej maľby v deň zverejnenia výsledkov sčítania ľudu v Belfaste v Severnom Írsku. Charles McQuillan/Getty Images

Severoírsky zákon však zašiel ešte ďalej. Dňa 2. júla zverejnila Policajná služba Severného Írska (PSNI) písomnú odpoveď Severoírskej policajnej rade, v ktorej vysvetlila, ako treba zákon chápať. Ich usmernenia sú podľa autorov mimoriadne znepokojujúce a zároveň ponúkajú ponaučenie pre konzervatívcov.

„Bezpečná prístupová zóna“ zahŕňa všetko v okruhu 100 metrov od vstupu alebo výstupu a môže byť rozšírená až o ďalších 150 metrov, teda na maximálne 250 metrov. Premýšľate, kde presne vedie hranica, ak bola zóna rozšírená? Pravdepodobne budú niekde umiestnené informačné tabule, no nebudú všade, takže si možno nebudete istí. Navyše, mnohé interrupcie sa vykonávajú v nemocniciach. Viete v ktoromkoľvek okamihu odhadnúť, ako ďaleko ste od miesta v nemocnici, kde sa vykonáva interrupcia? Pravdepodobne nie.

Usmernenia zdôrazňujú, že nemocniční kapláni nebudú dotknutí, „pokiaľ ich činnosť neprivedie do bezpečnej prístupovej zóny v súvislosti s interrupčnými službami“. Krátka modlitba na nesprávnom mieste sa tak môže stať priestupkom. A nezáleží na tom, či ste mali úmysel priestupok spáchať. Ako uvádza polícia: „Podľa zákona postačuje, že osoba konala bezohľadne vo vzťahu k tomu, či jej správanie malo jeden z uvedených účinkov.“ Bezohľadná modlitba je teraz v Severnom Írsku trestná.

Tým sa však vec nekončí. „Modlitba s pacientmi počas starostlivosti na konci života“ môže byť priestupkom, dokonca aj vtedy, ak si ju želá samotný umierajúci alebo jeho rodina, pokiaľ sa odohráva v bezpečnej prístupovej zóne a niekto by ju mohol považovať za urážlivú voči ženám, ktoré vyhľadávajú interrupciu. Ak by napríklad starú mamu umiestnili v blízkosti nemocničného oddelenia, kde sa vykonávajú interrupcie, a požiadala by kaplána, aby sa modlil za život, kaplán by podľa tejto interpretácie mohol páchať priestupok. To isté platí aj pre čítanie Svätého písma. Dokonca aj nosenie Biblie môže byť priestupkom, ak sa odohráva v bezpečnej prístupovej zóne, pretože by mohlo byť „spôsobilé priamo alebo nepriamo ovplyvniť chránenú osobu prichádzajúcu na interrupčné služby alebo jej spôsobiť obťažovanie, znepokojenie či stres“. Samozrejme, pocit stresu je subjektívny; hrozba, že ktokoľvek môže tvrdiť, že ho prítomnosť Svätého písma znepokojuje, pravdepodobne povedie k tomu, že ľudia budú Bibliu nosiť na verejnosti menej často.

Ak by to stále nebolo dostatočne jasné, polícia ďalej výslovne uvádza, že skutočnosť, že pacient žiada duchovnú starostlivosť, zákon neruší, pretože akákoľvek chránená osoba v zóne môže tvrdiť, že bola obťažovaná. Viditeľné prejavy náboženskej viery môžu byť samy osebe priestupkom, takže ak sa niekto v zóne prežehná alebo zopne ruky k modlitbe, môže byť stíhaný a dostať pokutu až do výšky 500 libier (575 eur).

To všetko znie ako niečo z pravicového propagandistického média, no podľa autora je to úplne reálne. A zároveň je to znepokojujúco v súlade so zákonmi, ktoré sa v posledných rokoch objavujú naprieč Európou.

Susedné Škótsko prijalo v roku 2024 podobný zákon, ktorý vytvoril zóny s polomerom 200 metrov a urobil bezpečné prístupové zóny natoľko prísnymi, že človek nemôže využívať ani svoj súkromný dom na protest proti interrupciám, ak sa nachádza v takejto zóne. Zákon si dokonca vyslúžil pozornosť viceprezidenta USA J. D. Vancea, ktorý ho kritizoval 14. februára 2025 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Kritici okamžite tvrdili, že Vance zákon nesprávne interpretoval, no pozorní poslucháči a čitatelia si všimli, že v skutočnosti netvrdili, že sa mýlil. Väčšina ich reakcií sa obmedzila na argument, že za modlitbu doma zatiaľ nikto nebol stíhaný, čo sotva možno považovať za obhajobu zákona. Po prijatí zákona boli obyvatelia upozornení, aby vo svojich domovoch nerobili nič, čo by mohlo byť v rámci zóny interpretované ako odpor voči interrupciám, vrátane protestovania vo vlastnej záhrade. Ak sa niekto stane známym kritikom interrupcií a otvorene sa modlí vo svojej záhrade, môže niekto v zóne tvrdiť, že je tým obťažovaný? Samozrejme. Povedie to k tomu, že ľudia sa budú menej často modliť verejne?

Samozrejme.

Ďalej na východe európskeho kontinentu fínski prokurátori roky stíhali starú mamu Päivi Räsänenovú, ktorá zároveň pôsobila ako poslankyňa parlamentu, po tom, čo v roku 2019 na sociálnej sieti kritizovala svoju cirkev za podporu Mesiaca hrdosti (Pride Month). Štátni prokurátori ju stíhali v troch samostatných procesoch a až 26. marca 2026 získali odsudzujúci rozsudok za úplne nesúvisiaci „trestný čin“: rozosielanie letákov kritických voči homosexualite v roku 2004, ešte pred legalizáciou manželstiev osôb rovnakého pohlavia vo Fínsku. Konkrétnym skutkom bolo „sprístupnenie textu verejnosti, ktorý uráža určitú skupinu“. Najvyšší súd rozhodol tesnou väčšinou 3 ku 2 a udelil jej pokutu 1 800 eur.

Samozrejme, nie všetky náboženstvá možno v Európe urážať rovnako. V Rakúsku bola jedna žena odsúdená za urážku náboženstva po tom, čo označila Mohameda za pedofila, pretože mal sexuálny vzťah s deväťročným dievčaťom. Európsky súd pre ľudské práva toto odsúdenie v roku 2018 potvrdil s odôvodnením, že zachovanie náboženského mieru je oprávneným dôvodom na obmedzenie slobody prejavu. O štyri roky neskôr, keď bola v Poľsku odsúdená iná žena za urážku kresťanstva, keď vyhlásila, že Biblia je len „spis človeka opitého vínom a nafajčeného trávou“, ten istý súd rozhodol, že takéto odsúdenie nebolo prijateľné.

Nič z toho nie je podľa autora v Európskej únii zvlášť prekvapujúce. EÚ síce garantuje slobodu prejavu, no vzápätí ju dopĺňa dlhým zoznamom dôvodov, na základe ktorých môže byť obmedzená. Tento zoznam je podľa autora, podobne ako severoírsky zákon proti protestom, formulovaný vágne, čo umožňuje vládam obmedzovať slobodu prejavu v ľubovoľnom rozsahu.

Autor v tom vidí ponaučenie pre západnú pravicu. Severoírsky zákon podporili aj konzervatívne strany, napríklad Ulsterskí unionisti. A konzervatívci po celej Európe podporujú Európsky súd pre ľudské práva. Tieto zákony a inštitúcie získali podporu preto, že verejný tlak je veľmi silný.

„Aj keď ste proti interrupciám, určite by predsa ľudia nemali byť obťažovaní, keď ich podstupujú?“

„Vari nepodporujete ľudské práva?“

Podľa autora sa konzervatívci musia naučiť odolávať týmto neúprimným pokusom hrať na emócie. Nie, samotné spojenia slov ako „ľudské práva“ alebo „medzinárodné právo“ by podľa neho nemali človeka viesť k tomu, aby sa vzdal svojich princípov. Pretože druhá strana sa svojich princípov nikdy nevzdá.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2026/07/northern-ireland-made-it-illegal-to-pray-in-hospitals/