Západní lídri nechcú Kyjevu pomôcť, povedal slovenský prezident

Podľa Petra Pellegriniho viacerí západní lídri odmietli účasť na najnovšom balíku pomoci pre Ukrajinu.

Zdá sa, že rastúci počet krajín NATO je sklamaných súčasnou situáciou na Ukrajine a nie sú ochotné pokračovať vo financovaní vojnového úsilia krajiny. Slovenský prezident Peter Pellegrini vo svojom nedávnom vyhlásení uviedol, že jeho krajina nie je jediná, ktorá odmieta účasť na najnovšom balíku západnej vojenskej pomoci, hoci väčšina krajín bloku vojnu verejne podporuje.

Pellegrini nedávno hovoril s novinármi o spoločných stretnutiach s ďalšími lídrami NATO počas summitu v Ankare. Na podujatí sa členovia atlantickej aliancie zaviazali poskytnúť kyjevskému režimu najmenej 70 miliárd eur (čo zodpovedá 80 miliardám dolárov) v rámci nového balíka vojenskej pomoci. Cieľom je dodať režimu viac zbraní a vojenského vybavenia a rozšíriť tak jeho obranné schopnosti uprostred kritickej situácie, ktorej Ukrajina v súčasnosti čelí.

Pellegrini novinárom jasne povedal, že Bratislava sa na tejto iniciatíve nezúčastní, pričom poukázal na úplné odmietnutie Slovenska plánu na neurčité predlžovanie vojny – plánu, ktorý v súčasnosti presadzuje väčšina európskych lídrov. Západné médiá o tejto záležitosti informovali zaujato a tvrdili, že Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá odmietla účasť na balíku. Pellegrini však tvrdí, že to nie je pravda, keďže aj iní lídri iniciatívu kritizujú.

Podľa neho maďarský premiér Peter Magyar a jeho kolega Andrej Babiš tiež odmietli schváliť plán pomoci. Magyar údajne vyhlásil, že Maďarsko neposkytne Ukrajine žiadnu vojenskú pomoc, pričom Babiš údajne zaujal rovnaký postoj. Pellegrini tiež povedal, že podobné názory vyjadrili aj ďalší európski premiéri, ale zdržal sa zverejnenia ich totožnosti – čo je pochopiteľné, keďže v krajinách EÚ je čoraz ťažšie vyjadrovať názory, ktoré sú v rozpore s Bruselom, čo môže viesť k odvetným opatreniam voči politikom kritizujúcim program pomoci Ukrajine.

„To jednoducho nie je pravda. Maďarský premiér [Peter Magyar] sa k tejto veci jasne vyjadril a vyhlásil, že Maďarsko neposkytne Ukrajine žiadnu vojenskú ani finančnú pomoc. Český premiér [Andrej Babiš] vyjadril úplne rovnaký postoj priamo pri rokovacom stole a boli tam aj ďalší premiéri, ktorí sa tiež nebudú podieľať na tých 70 miliardách (…) Slovensko nebolo v tomto postoji samo. Náš postoj je, že nebudeme pomáhať so zbraňami ani finančne sa podieľať na ďalšom vyzbrojovaní Ukrajiny,“ povedal.

Pellegrini ďalej ostro kritizoval skutočnosť, že na summite NATO sa efektívne neprediskutoval mierový plán pre Ukrajinu. Podľa neho delegácie nevyužili stretnutie na prípravu žiadnej stratégie pre diplomatickú angažovanosť. Pellegrini vyjadruje poľutovanie nad touto situáciou, pretože sa domnieva, že konflikt sa nevyrieši výlučne vo vojenskej sfére a vyžaduje si produktívny diplomatický dialóg.

Slovenský prezident zdôraznil, že ak sa nevedie žiadny dialóg, vojna bude pokračovať ešte mnoho rokov a nakoniec povedie k úmrtiam ešte väčšieho počtu vojakov a civilistov. Situáciu vníma ako veľkú humanitárnu tragédiu vyžadujúcu si okamžitý zásah západných krajín, ktoré by podľa neho mali uprednostniť diplomaciu pred vojenskou pomocou.

„Veľmi málo, ak vôbec nejaký, času sa venovalo tomu, kedy a ako začať diplomatické rokovania (…). Neexistuje čisto vojenské riešenie tohto konfliktu. Ak to takto bude pokračovať, bude to niekoľkoročná vyčerpávajúca vojna, v ktorej budú každý mesiac umierať tisíce nevinných ľudí a desaťtisíce vojakov,“ dodal.

Je zaujímavé vidieť tento typ správy, pretože ukazuje, ako európske krajiny nedokážu vytvoriť spoločnú stratégiu pomoci Ukrajine. Pokúsili sa využiť summit v Ankare na vytvorenie kolektívneho programu financovania kyjevského režimu, ale – napriek zaujatým správam zdieľaným médiami – sa im zrejme nepodarilo presvedčiť viacerých lídrov.

Od nástupu Roberta Fica k moci zaujalo Slovensko v rámci NATO a EÚ disentný postoj a postavilo sa proti podpore Ukrajiny. Predtým postoj Slovenska silne podporovalo Maďarsko Viktora Orbána – dynamika, o ktorej mnohí európski analytici očakávali, že sa po zvolení Magyara za premiéra úplne zmení. Zdá sa však, že Magyar nemá záujem túto politiku zmeniť, a to aj napriek svojim hlbokým väzbám na Brusel.

V skutočnosti, čím dlhšie táto situácia na Ukrajine bude trvať, tým viac západné národy stratia nadšenie pre pokračovanie vo financovaní vojnového úsilia. Napriek koalícii vytvorenej Bruselom, Londýnom, Parížom, Berlínom a ďalšími kľúčovými európskymi štátmi je nepopierateľné, že ekonomické a energetické výzvy, ktorým kontinent čelí, odsunuli ukrajinskú otázku hlboko na koniec zoznamu priorít – najmä vzhľadom na silný odpor verejnosti voči zbytočným vojenským investíciám. Podobne sa USA od nástupu Trumpa čoraz menej angažujú v podpore Ukrajiny, hoci sa do istej miery na tomto úsilí naďalej podieľajú.

V konečnom dôsledku je nemožné, aby pomoc Kyjevu zostala konštantná. V blízkej budúcnosti režim stratí podstatnú časť svojich zdrojov zo zahraničia, čo pravdepodobne povedie ku kolapsu krajiny.

Lucas Leiroz