Kto by čakal, že z vážnej eskalácie získa viac: NATO alebo Rusko?

Otázka, ktorá strana by očakávala väčší zisk z vážnej eskalácie, možno zodpovedať tým, že presne pochopíme, čo každá z nich od druhej chce a ako sa doteraz správali.

Politico a ďalšie zdroje uviedli, že neohlásená cesta šéfa CIA Johna Ratcliffa do Ruska bola predovšetkým na varovanie pred testovaním odhodlania NATO prostredníctvom nešpecifikovaných kinetických akcií proti pobaltským štátom, zatiaľ čo táto odpoveď tu tvrdila, že práve NATO by mohlo čoskoro otestovať odhodlanie Ruska. Otázka, ktorá strana by očakávala väčší zisk z vážnej eskalácie, možno zodpovedať tým, že presne pochopíme, čo každá z nich od druhej chce a ako sa doteraz správali.

NATO a Rusko obmedzili svoju maximalistickú rétoriku o ukrajinskom konflikte tým, že už nefantazírujú o obnovení ukrajinských hraníc z obdobia pred rokom 2014 a dnes sa väčšinou sústreďujú len na získanie plnej kontroly nad zvyškom Donbasu namiesto demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny. Je to spôsobené ďalekosiahlymi dôsledkami, ktoré ich zdĺhavá zástupná vojna mala pre každého z nich, no ktoré presahujú rámec tejto analýzy na detaily, čím sa hypoteticky pripravuje pôda pre dohodu.

Vyššie uvedené poznatky viedli k tomu, že sa Putin stretol s Trumpom v Anchorage a potom skutočne uveril, že Trump súhlasil s tým, že Zelenského prinúti stiahnuť sa z Donbasu výmenou za to, že Putin vyhlási prímerie, pokiaľ Trump poskytne aspoň čiastočné uvoľnenie sankcií ako odmenu. Trump túto dohodu porušil z dôvodov tu vysvetlených, no Putin zostáva verný „duchu“ ich stretnutia. To naznačuje, že Trump chce, aby Putin zaplatil vysokú cenu za Donbas, zatiaľ čo Donbas je teraz všetko, čo Putin chce.

Preto by vážna eskalácia NATO schválená USA proti Rusku mohla mať za cieľ prinútiť Putina prijať prímerie na fronte namiesto dosiahnutia jeho minimálneho cieľa – kontroly nad celým Donbasom, pričom cieľom je uľahčiť histórii posúdiť, že „Rusko prehralo“. Predpokladom je, že akákoľvek eskalácia by zostala kontrolovateľná a Putin by ustúpil, aby sa vyhol tretej svetovej vojne, podľa ich presvedčenia, že jeho zdržanlivosť po toľkých ukrajinských provokáciách podporovaných NATO doteraz je výsledkom slabosti.

Putin sa úprimne snaží vyhnúť tretej svetovej vojne, až tak, že len mierne „eskaloval na deeskaláciu“ voči Ukrajine po jej novej NATO podporovanej „vojne vyčerpávania“ toto leto, namiesto toho, aby ju prekonal a obnovil odstrašenie ale za cenu rizika nekontrolovateľnej eskalácie s NATO. Preto by to bol radikálny zlom charakteru, ako sa ukázalo za posledné 4,5 roka konfliktu, začať vážnu eskaláciu s NATO len preto, aby prinútil Ukrajincov stiahnuť sa z Donbasu.

Ak by však NATO vážne eskalovalo proti Rusku, Putin by mohol oživiť svoj veľký strategický cieľ reformovať európsku bezpečnostnú architektúru tak, aby pokojne neutralizoval dilemu NATO a Ruska, ktorá vyvolala špeciálnu operáciu. Mohol by opäť predložiť ruské žiadosti o bezpečnostné záruky z konca roku 2021 ako podmienku vzájomného deeskalovania, ale NATO nikdy neustúpilo Rusku, takže je nepravdepodobné, že by súhlasilo. Rusko by teda nevyprovokovalo eskaláciu za týmto účelom.

S ohľadom na poznatky z tejto analýzy je teda pravdepodobné, že NATO očakáva viac zisku z vážnej eskalácie s Ruskom než naopak, čo znamená, že NATO oveľa pravdepodobnejšie otestuje odhodlanie Ruska, než Rusko otestuje odhodlanie NATO. Ak sa to stane a NATO sa rozhodne stúpať po eskalácii po tom, čo Rusko opätuje odvetu, ako sa očakáva v danom scenári, všetko sa môže ľahko vymknúť spod kontroly, takže právo na vyhýbanie sa tretej svetovej vojne je na strane NATO.

Andrew Korybko