Každý z nich naivne predpokladal, že Ukrajina obmedzí protipoľské prejavy svojej národnej formy nacizmu z vďačnosti Poľsku za darovanie celého svojho arzenálu na použitie proti Rusku a za ďalšie formy pomoci, ktoré poskytlo bez akýchkoľvek podmienok na presadzovanie svojich veľkých geopolitických cieľov.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová predniesla krátky, ale silný postreh, keď pripomenula Poliakom, že ich vláda vyzbrojuje nasledovníkov vrahov ich predkov na Volyni. Bezprostredný kontext sa týkal odtajnenia dokumentu FSB o tom, ako NVKD zlikvidovalo jedného z organizátorov genocídy na Volyni, ale širší kontext sa týka vyhroteného poľsko-ukrajinského sporu spôsobeného Zelenského štátnou oslavou vinníkov z OUN-UPA na Volyni.
Bystrých pozorovateľov jeho konanie neprekvapilo, keďže Ukrajina oslavuje tieto skupiny už krátko po prevrate „EuroMaidanu“ začiatkom roku 2014, s ktorým Poľsko súhlasilo, hoci bolo jedným z garantov novo uzavretej dohody o politickej deeskalácii doslova len deň predtým. Napriek tomu bola táto informácia v poľskom diskurze prísne potláčaná a akákoľvek zmienka o nej viedla k očierňovaniu človeka ako „ruského propagandistu“ a neskôr ako „ruského švindliara“ („ruska onuca“).
Poľská vláda, jej západní spojenci a „mimovládne organizácie“ sa približne desať rokov spolčili, aby zakryli celonárodné oslavovanie vinníkov volynskej genocídy OUN-UPA na Ukrajine po „Maidane“, ktoré sa prejavilo revíziou historických učebníc, premenovaním ulíc a námestí a výstavbou nových pamätníkov. Obe polovice poľského vládnuceho duopolu – liberálna „Občianska platforma“ (PO, teraz premenovaná na „Občianska koalícia“ alebo KO) a konzervatívna strana „Právo a spravodlivosť“ (PiS), KOPiS – sú vinné z uvádzania svojich občanov do omylu o Ukrajine.
Dohodu s diablom uzavreli spojením s rovnakými ideologickými silami zodpovednými za genocídu vlastného ľudu počas druhej svetovej vojny, pretože „nenávidia Rusko viac ako milujú Poľsko“, ako to vyslovil nezabudnuteľným spôsobom Roman Dmowski, krstný otec poľského nacionalizmu. Poslanec Konfederácie Krzysztof Tudoj parafrázoval túto kritiku svojich kolegov politikov v máji 2022 žartom, že „niektorí ľudia milujú Ukrajinu viac ako Poľsko“, ako neskôr dokázala vládnuca dvojica.
Obe časti KOPiS boli ukrajinofilské, až kým verejná mienka nepredstavovala politickú samovraždu, ale konzervatívna polovica bola poháňaná protiruskými náladami a liberálna pronemeckými. Nech to bolo akokoľvek, každá naivne predpokladala, že Ukrajina obmedzí protipoľské prejavy svojej národnej formy nacizmu z vďačnosti Poľsku za darovanie celého svojho arzenálu na použitie proti Rusku a za ďalšie formy pomoci, ktoré poskytlo bez akýchkoľvek záväzkov. To bol epický omyl.
Boli opití nostalgiou za Spoločenstvom národov, napriek tomu, že Ukrajinci dvakrát genocídovali Poliakov počas Chmelnického povstania v polovici 17. storočia a potom o storočie neskôr počas „Koliszczyzny“. Je možné, že po skončení konfliktu dokonca uvažovali o obnovení „Republiky oboch národov“, ako sa Spoločenstvo národov nazývalo, v modernej podobe s Ukrajinou. Niektorí mohli vnímať ukrajinský konflikt aj ako modernú poľsko-boľševickú vojnu, a preto všetko dali Kyjevu.
Vysvetlenia nie sú výhovorky a nič neospravedlňuje KOPiS za zavádzanie Poliakov o Ukrajine, aby nezastavili svoju vládu v vyzbrojovaní nasledovníkov vrahov ich predkov. Očakáva sa, že odtajnenie zoznamu ukrajinských darov zbraní Poľskom uprostred škandálu s údajne tajným transferom rakiet Patriot zhorší protivládne nálady pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027. Ďalší Poliaci by mohli tiež požadovať úplné odrezanie Ukrajiny ako najrýchlejší spôsob jej denacifikácie.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.



Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.