STARMER PADOL, ALE ZOSTÁVA….

Británia, ktorá upadá po každej stránke, vrátane bezpečnostnej situácie v krajine a najhoršieho zdravotníctva na celom kontinente, zaevidovala dlho očakávanú rezignáciu neobľúbeného premiéra Starmera. Bude sa nejaký čas čakať, kto sa zhostí úlohy šéfa labouristov, kým Starmer zostane naďalej sedieť na Downing street č. 10, hecovať Európu proti Putinovi a plánovať ako bude pokračovať v súkromí ako ten najstarostlivejší manžel a otec keď konečne odíde a stratí sa definitívne z očí a z parády. Aspoň, že tam majú Stone Henge a mohli si rituálne zaoslavovať letný slnovrat.

Britániu už nespasí nič – tá pochmúrna ostrovná krajina, plná hlbokých protirečení, sa totiž stala odstrašujúcim príkladom ako sa potápať ďalej bez ohľadu na to, kto tam vládne. Beda ti ak tam ochorieš, lebo lepšie by si dopadol v miestnej nemocnici kdesi v Albánsku alebo v Moldavsku než v Londýne. V Južnej Kórei už okrem bývalého prezidenta sedí vo väzení aj polovica predchádzajúcej vlády vrátane expremiéra. V Taliansku Meloniová, do ktorej sme my, národne orientovaní, vkladali toľko márnych nádejí, odkazuje svetu, že nielen ona ale celá krajina, podobajúca sa na ozrutnú čižmu, nikdy o nič nežobre.

V susednom Maďarsku sa so súhlasom Bruselu porátali s expremiérom Orbánom tak, že tam toho nešťastného prezidenta donútili podpísať šialený zákon, zakazujúci tomu istému človeku stať sa predsedom vlády tri razy, a ten chudák prezident to podpísal lebo musel, pretože do Maďarska sa vraj vracia demokracia. V Indii sympatický premiér Módí potichu buduje najväčšiu veľmoc na svete, hneď vedľa veľkej komunistickej Číny, ktorá vyzerá ako krajina z 22. storočia lebo pod vedením komunistickej strany tam národ ukázal, ako sa to do psej matere robí aj bez pluralitného politického systému. No a na Slovensku, kde sa indický premiér zastavil na kus reči so svojím slovenským kolegom a priateľom, je mnohonásobný premiér Robert Fico naďalej neizolovaný, aj keby ho aj s celým Úradom vlády omotali a oblepili hermeticky zhora nadol až po strechu izolačnými páskami. Izrael si ďalej robí čo chce, lebo čo tam po nejakých Trumpových dohodách s Iránon ak treba bombardovať južný Libanon. Hormúz prepúšťa asi pätinu obvyklej dávky ropných tankerov lebo Irán potichu porazil oranžového Trumpa tak, že ten o tom ani nevie lebo teraz sleduje majstrovstvá sveta vo futbale.

Potrebuje toto všetko ešte nejaký osobitný komentár? U nás sa na začiatku uhorkovej sezóny rozpriadla nečakane nervózna a miestami až hysterická debata o nevinnom pracovnom stretnutí alternatívnych médií a skutočne nezávislých novinárov, ktorí od nikoho, tým skôr od vlády, nič na svoju národne orientovanú činnosť nedostávajú, lebo nie sú tí vyvolení. Oni totiž nie sú len národne orientovaní a nikdy s panovačnou americkou ambasádou ani za čias mäsiarky Albrightovej nič nemali, to by bolo to najmenej. Oni sú, vždy boli a vždy budú, predovšetkým proštátni, na rozdiel od tých progresivistických, ktorých premiér Fico na svojich tlačovkách aj mimo nich správne označil za protištátne médiá, ale nič sa s tým vo vládnej stratégii sebazáchovy nerobí lebo psia mater sa medzičasom kamsi záhadne stratila, nik ju už dávno nevidel a bohvie, či sa ešte niekedy vráti.

Toľko z mojej strany, kým napíšem zajtra jeden mimoriadne vážny osobný komentár na margo celej tejto prefíkane aranžovanej a dezinterpretovanej pseudoaféry okolo statočných alternatívcov, ktorí, ak aby žili v polovici devätnásteho storočia, boli by do nohy, vrátane mňa, súčasťou Štúrovej družiny. A to tu niekoho sakramentsky štve.

Michal Zoldy