Prokurátor stopol vstup do telefónov čurillovcov

Inšpekcia chcela skúmať mobily čurillovcov. Prokurátor podnet označil za nedostatočný.

Pavol Ďurka a Ján Čurilla

Prokurátor Dalibor Považan z Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici odmietol podnet Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) na vstup do mobilných telefónov obvinených v kauze Kajúcnik. Podľa jeho názoru nebol dostatočne odôvodnený a nepreukazoval nevyhnutnosť zásahu do súkromia. Prípad sa tak nedostal ani do štádia posudzovania, či by vstup do zaistených telefónov mal alebo nemal súd  povoliť.

Dozorový prokurátor v kauze Kajúcnik z Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici. Dalibora Považana ešte v polovici júna rozhodol o vybavení  podnetu vyšetrovateľa inšpekcie, ktorým žiadal o vstup do zaistených mobilných telefónov obvinených policajtov známych ako čurillovci a prokurátora Michala Šúreka za účelom ich znaleckého skúmania.

Po tom, ako  vyšetrovateľ ÚIS na začiatku  marci vzniesol obvinenie, predložil  vtedajšiemu dozorovému prokurátorovi  Michalovi Žeňuchovi návrh, aby požiadal súd o súhlas na vstup do ich mobilných telefónov a ich znalecké preskúmanie. Keď generálny prokurátor Maroš Žilinka presunul dozor nad prípadom na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici, vyšetrovateľ svoj návrh ešte doplnil.

KONTEXT: V prípade Kajúcnik vyšetrovateľ inšpšekcie obvinil príslušníkov z bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Róberta Magulu, Branislava Dunčka, Romana Staša, Jána Kaľavského a prokurátora Michala Šúreka Vyšetrovateľ inšpškcie tvrdí, že v rokoch 2019 až 2020 mali koordinovane postupovať pri vybraných trestných kauzách, manipulovať s výpoveďami spolupracujúcich obvinených -kajúcnikov a ovplyvňovať trestné konania.

Generálny prokurátor Žilinka prípad odňal pôvodnému prokurátorovi z Krajskej prokuratúre v Trnave  Žeňuchovi a pridelil ho Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici.  Stalo sa tak po tom, ako senát Krajského súdu v Bratislave potvrdil rozhodnutie sudcu Tomáša Hajduka z Mestského súdu Bratislava 1 o nevzatí do väzby Jána Čurillu a Pavla Ďurku. Prokurátor ho podal  na nepríslušný súd. Táto procesná chyba vyvolala otázky o zákonnosti postupu v prípravnom konaní.

Na banskobystrickej krajskej prokuratúre prípad pridelili prokurátorovi Daliborov Považanovi. Poškodení z prípadu Kajúcnik bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a aj údajný takáčovec Patrik Vidašič  namietali jeho zaujosť, no úspeční neboli.

Šúrekovi volal Čurilla

Vyšetrovateľ inšpekcie žiadal, aby  prokurátor podal na súd návrh na vydanie príkazu na vstup do mobilných telefónov obvinených a podozrivých osôb. Tvrdil, že v telefónoch sa môžu nachádzať komunikácie medzi obvinenými, komunikácie s ďalšími osobami, digitálne dôkazy o služobnej činnosti, údaje dokazujúce fungovanie údajnej organizovanej skupiny, dôkazy o prípadnom kolúznom správaní a mazaní dát.

Argumentoval, že počas vyšetrovania sa objavili nové skutočnosti, ktoré podľa neho odôvodňujú preskúmanie zaistených mobilných telefónov. Pri zadržaní prokurátora Šúreka 3. marca 2026 mu polícia zaistila telefón, ktorý krátko nato zazvonil. Na displeji sa ako volajúci zobrazilo meno: Čurilla NAKA. Inšpekcia zároveň získala operatívnu informáciu, podľa ktorej sa mal Šúrek po akcii  snažiť vymazať údaje zo zaisteného telefónu a z cloudového úložiska a  mohlo ísť o dáta významné pre vyšetrovanie.

Poukázal aj na možný únik informácií do médií. Portál Aktuality.sk totiž 3. marca 2026 o 9.00 hodine zverejnil článok o akcii proti čurillovcom a medzi zadržanými spomenul aj  policajtku Alžbetu Farkašovú. Podľa vyšetrovateľa inšpšekcie bola však Farkašová zadržaná až o 9.03 hodine teda tri minúty po zverejnení článku, čo podľa neho vyvoláva otázky.

Do mobilov mohli vstúpiť skôr

Prokurátor však  podnet neakceptoval a odmietol podať návrh sudcovi na vydanie súhlasu na vstup do mobilných telefónov.   Vyplýva to z rozhodnutia, ktoré mám k dispozícii.

Uviedol, že ak mala inšpekcia skutočne podozrenie, že obvinení počas zadržiavania ovplyvňujú vyšetrovanie alebo sa snažia mariť dôkazy, mohla v naliehavej situácii vstúpiť do ich mobilných telefónov aj bez predchádzajúceho súhlasu súdu a ten si vyžiadať dodatočne. Takýto postup by však prichádzal do úvahy len bezprostredne po zadržaní, keď hrozilo, že dôkazy budú zničené alebo stratené.

Keď však vyšetrovateľ požiadal o súhlas na preskúmanie telefónov až 9. marca  a návrh doplnil dokonca až 26. marca 2026, podľa prokurátora už nešlo o naliehavú situáciu. Dôvod na mimoriadny zásah bez predchádzajúceho súhlasu súdu tak odpadol a argumentácia založená na bezodkladnosti stratila opodstatnenie.

Prečo všetky dáta?

Podľa prokurátora vyšetrovateľ  inšpekcie nepreukázal konkrétnu súvislosť jednotlivých telefónov s vyšetrovaným skutkom, prečo nemožno cieľ dosiahnuť menej invazívnymi prostriedkami, aké konkrétne údaje majú byť získané,  prečo je zásah do súkromia nevyhnutný.

Prokurátor konštatoval, že vyšetrovateľ od znalca požadoval extrahovať všetky dáta bez presného vymedzenia.  „Pokiaľ ide o rozsah skúmania mobilných telefónov je nevyhnutné, aby znalec analyzoval a extrahoval všetky dáta uložené v zariadeniach, “  žiadal vyšetrovateľ v podnete.

Na to prokurátor reagoval, že to „oprávnene vzbudzuje otázku, či tu nejde o akési plošné vyhľadávanie dôkazov mimo rozsahu tohto trestného konania.“  Z pohľadu ochrany súkromia  tak ide o jednu z najzásadnejších výhrad. Prokurátor  tiež vytkol vyšetrovateľovi inšpekcie, že „nevyužil zákonné nástroje na získanie komunikácie bez otvorenia celého obsahu telefónov.“

 „Vyšetrovateľ taktiež nevyužil za účelom preverenia existencie komunikácie … možnosť zisťovania a oznamovania takýchto údajov postupom podľa paragrafu 116 Trestného poriadku…, “  uviedol prokurátor s tým, že  „uvedené potom spochybňuje nevyhnutnosť a opodstatnenosť takéhoto zásahu do práva na súkromie a ochranu osobných údajov dotknutých osôb.“

KONTEXT: § 116 Trestného poriadku umožňuje polícii a prokurátorovi získať od mobilných operátorov údaje o telefonickej a elektronickej komunikácii, ak je to potrebné pre trestné konanie. Nejde o obsah správ alebo telefonátov, ale napríklad o to, kto s kým komunikoval, kedy komunikoval, ako dlho hovor trval alebo kde sa telefón v danom čase nachádzal. Na získanie týchto údajov je potrebný príkaz sudcu pre prípravné konanie alebo predsedu senátu.

Už majú komunikáciu z Apačov

Prokurátor tiež spomína , že samotné uznesenie o vznesení obvinenia sa opiera o komunikáciu zo skupiny WhatsApp Apači, ktorú už vyšetrovateľ mal k dispozícii, táto komunikácia bola znaleckým skúmaním vyextrahovaná z mobilného telefónu bývalého šéfa bratislavských operatívcov NAKA  Jána Kaľavského, ktorý ešte v roku 2021 začal spolupracovať s Úradom inšpekčnej služby,. Inými slovami, časť údajov, pre ktoré sa mali telefóny skúmať, už v spise existovala.

Telefóny mladšie než skutok

Skutok podľa uznesenia o vznesení obvinenia mal prebiehať najneskôr od októbra 2019 a počas roku 2020. Prokurátor však zistil, že  dva mobilné telefóny boli na trh uvedené v septembri 2024 a tretí až marci 2025.  „…organizovaná skupina tak, ako je jej činnosť opísaná v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 2.marca 2026 fungovať a v podstate ani existovať nemohla.“  argument proti tvrdeniu, že práve tieto zariadenia mohli obsahovať komunikáciu z obdobia skutku.

Upozornil , že inšpekcia  vyšetrovala súvisiace skutky už dlhšie, ale potreba zaistiť telefóny vznikla až po vznesení obvinenia a mohol teda mobily zaistiť už skôr.

Rozsudok Európskeho dvora

Vyšetrovateľ inšpekcie v podaní  tvrdil, že obvinení mohli mazať obsah telefónov.  „V prípade, že bol zvolený správny a znalcami odporúčaný postup pri zaisťovaní mobilných telefónov, tak k samotnému vymazaniu obsahu zaistených mobilných telefónov zásahom „zvonku“ dôjsť nemohlo, “  spochybnil prokurátor  argumenty vyšetrovateľa. Prokurátor sa v rozhodnutí oprel o rozsudok Súdneho dvora z októbra 2024 ( SDEÚ C-548/21 PPU)

KONTEXT: Rozsudok riešil otázku, za akých podmienok môže polícia získať prístup k údajom uloženým v mobilnom telefóne osoby podozrivej z trestnej činnosti. Prípad vznikol v Rakúsku, kde polícia zaistila mobilný telefón pri vyšetrovaní drogovej trestnej činnosti a pokúsila sa získať prístup k jeho obsahu bez predchádzajúceho súhlasu súdu alebo prokuratúry. Súdny dvor EÚ rozhodol, že prístup k obsahu mobilného telefónu predstavuje závažný zásah do práva na súkromie a ochranu osobných údajov, preto musí byť takýto zásah upravený zákonom, primeraný sledovanému cieľu a spravidla podliehať predchádzajúcej kontrole súdom alebo iným nezávislým orgánom. Zároveň zdôraznil, že orgány nemôžu pristupovať k údajom v telefóne bez jasného odôvodnenia a bez posúdenia, či je takýto zásah skutočne nevyhnutný.

Argumenty  Kočnera

V kauzách Mariana Kočnera sa jeho obhajca Marek Para, opakovane snažili spochybniť zákonnosť použitia dát získaných z mobilných telefónov, ktoré do konania v prípade vraždy Jána Kuciaka vydal jeho spolupracovník bývalý novinár a príslušník spravodajskej služby Peter Tóth, najmä komunikácie z aplikácie Threema.

Advokát Para navrhoval, aby sa Špecializovaný trestný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa prípustnosti dôkazov získaných z Kočnerových telefónov. Tvrdil, že po rozsudku SDEÚ C-548/21 Súdneho dvora EÚ existujú pochybnosti o zákonnosti získania a použitia dát z mobilov.  Teda v návrhoch sa opieral o to isté ako rozhodnutie, ako Považan. Súd návrh Paru  v kauze Kočnera odmietol. Téme sa analyticky venoval aj portál Aktuality.sk v tomto článku.

Argumentácia obhajoby Kočnera a argumentácia prokurátora Považana v kauze čurillovcov sa v jednej časti prekrývajú. Obe vychádzajú z myšlienky, že obsah mobilného telefónu predstavuje mimoriadne citlivý zásah do súkromia a zásah musí byť nevyhnutný a primeraný, Rozdiel je v tom, že Para sa snažil dosiahnuť vylúčenie už získaných dôkazov z Threemy, zatiaľ čo prokurátor Považan odmietol podať už návrh na vstup do telefónov na súd.

Zaistené mobily vrátia

Obvineným policajtom zo skupiny čurillovcov a prokurátorovi Šúrekovi zaistené mobilné telefóny musia vrátiť.

Aj novinár Adam Valček, ktorý je má ako jeden z mála novinárov pomerne kritický postoj k postupom čurillovcov a bývalej špeciálnej prokuratúry ku konaniu čurillovcvov v exponovaných kauzách,  ešte v marci v rozhovore pre portál 360-tka kritizoval  postup inšpekcie  pri získavaní dôkazov voči čurillovcom a upozornil na riziko dvojitého metra pri hodnotení zásahov do súkromia a komunikácie osôb.

KONTEXT: Keď v decembri 2024 iný vyšetrovateľ inšpekcie obvinili okrem takáčovca Mateja Zemana aj policajtov Magulu a Dunčka, tiež im zaistil mobily a dal preskúmať znalcovi. Obvinenie napokon zrušil prokurátor.

Zdroj: https://slupou.sk/2026/06/21/prokurator-stopol-vstup-do-telefonov-curillovcov/