Británia zajala tanker v Lamanšskom prielive a Trump sa pochválil, že ukradol v Hormuze 50 tankerov

Anglosasi sa vracajú ku svojim privateers a buccaneers koreňom? Teda k pirátstvu?

Korunu tomu celé dal kto iný, ako britský kráľ a Trump na spoločnej večeri, kde sa Trump rozdrapoval, že bez USA by Anličania hovorili po nemecky a Karol III. mu zakontroval, že bez Angličanov by Američania teraz hovorili po francúzsky.

Obaja sa hrajú na moralizátorov a záchrancov, pričom im obom išlo o veľmocenské záujmy. Vtedy a rovnako tak aj dnes.

Toto ide presne v britskom nastavení „Priateľov predáme a nepriateľov si kúpime“. Nepravidelná armáda privateers a buccaneers bola užitočná. A keď prestala byť, bola hodená cez palubu, bola lovená a vešaná.

Je tam ešte jedna nie veľmi pekná paralela s minulosťou. Vtedy mali privateers, z ktorých sa neskôr stali piráti, dnes majú (akože demokratickú) opozíciu, z ktorej neskôr spravia teroristov. Viď Afganistan a mnohé ďalšie štáty, kde najprv financovali prevrat, aby neskôr bojovali proti tým, ktorých sami pomáhali vycvičiť.

Blbé na týchto anglosaských aktivitách je, že collateral damage sa týka celej planéty, kvôli čomu je vo svete nestabilita, vyššie ceny všetkého a najrôznejšie krízy. K tomu všetkému treba isto pripočítať aj skutočný collateral – milióny zavraždených a zabitých ľudí naprieč minulosťou a žiaľ aj dneškom.

The very British way…

Keď hovoríme o anglosasoch, o iných národoch alebo politikoch, skúsme sa občas pozrieť aj na seba, čo si robíme my sami, jeden druhému

Obyčajné a sprosté zlomyseľnosti. Po uliciach sa pohybujem všetkými dopravnými prostriedkami: autom, bicyklom, motorkou, pešo aj verejnou dopravou. Nepríjemných zážitkov mám dostatok, nech už som na ceste akýmkoľvek spôsobom. Ako cyklista občas dostanete voňavku – ostriekajú vás ostrekovačmi. Lepičov už ani nepočítam.

Ako vodič auta pomerne často zažijem, že šofér alebo šoférka predo mnou myslí len na seba a zaradí sa tak, že autá za ňou, ktoré chcú odbočiť, sa nezmestia, kým sa im cteným neuráči odísť.

A minule, keď som stál s motorkou na jednej križovatke, vodič starej dízlovej Octavie mi pustil na voľnobehu plný plyn, nech sa dobre nadýcham čerstvého vzduchu.

Tak už chápete, prečo sa odvtedy radím na križovatke dopredu. Nielen preto. Tým, že nesedím v aute, šetrím čas aj vám, pretože vďaka mne stojíte v rade o jedno auto skôr a možno vďaka tomu stihnete zelenú. Veľká časť ale vidí len to, že som sa predbehol.

Toto všetko a ešte omnoho viac si robíme každučký deň. Kopu malých zlomyseľností, z ktorých je tu potom blbá nálada.

Prestaňte s tým a bude vám lepšie. A bude lepšie aj všetkým okolo.

Majte pekný deň

Svetonázor