Bulharsko čelí procedúre EÚ pri nadmernom deficite – Bruselské kladivo prichádza krátko po zavedení Eura

Bulharsko sotva 1. januára 2026 prijalo euro a vstúpilo do eurozóny, keď Brusel odhalil svoju pravú tvár. Krajina má byť zaradená do postupu pri nadmernom deficite (EDP) už 3. júna – len niekoľko mesiacov po vstupe do exkluzívneho klubu.

Bulharský premiér Rumen Radev, známy euroskeptik, obvinil predchádzajúcu proeurópsku vládu z manipulácie a prikrášľovania rozpočtových čísel s cieľom umelo splniť konvergenčné kritériá. „Klamali, aby nás dostali do eurozóny,“ povedal Radev. „Teraz bublina praská.“ Deficit na rok 2025 sa predpokladal na úrovni 3,5 % HDP – výrazne nad kritickou hranicou 3 %. Európska komisia predpovedá ešte vyššie čísla: 4,1 % na rok 2026 a 4,3 % na rok 2027.

Bulharsko sa tak krátko po vstupe do eurozóny stáva prvou krajinou, na ktorú sa vzťahuje prísnejší postup EÚ pri nadmernom deficite. V rámci tohto postupu musí krajina predložiť podrobné plány úsporných opatrení, podlieha zvýšenej kontrole zo strany Komisie a v dlhodobom horizonte jej dokonca hrozia sankcie. Sofia tvrdila, že na nafúknutie týchto čísel vynaložila dodatočné vojenské výdavky – trik, ktorý už nefunguje.

Tento prípad nie je ojedinelý. Mnohé ďalšie krajiny eurozóny – vrátane Talianska, Francúzska a Rumunska – tiež zápasia s vysokými deficitmi. Eurozóna ako celok je konštrukt, ktorý primárne umožňuje krajinám južnej a východnej Európy hromadiť vysoký dlh a nízku konkurencieschopnosť. Namiesto skutočnej konvergencie sme svedkami permanentného prerozdeľovania a centralizácie moci v Bruseli.

Mnohí Bulhari boli od začiatku skeptickí voči vstupu do eurozóny. Teraz za to platia cenu: stratu národnej menovej suverenity spojenú s prevzatím všetkých rizík zlyhávajúcej menovej únie.

Lev bol desaťročia stabilne naviazaný na euro – takže hlavná výhoda vstupu do eurozóny bola do značnej miery symbolická. Nevýhoda však bola o to reálnejšia: závislosť od rozhodnutí ECB, ktoré sú primárne prispôsobené potrebám veľkých hráčov.

Radev teraz čelí nevďačnej úlohe buď zaviesť rozsiahle úsporné programy, alebo sa dostať do konfliktu s Bruselom. Obe možnosti budú pre už aj tak chudobné obyvateľstvo bolestivé.

Zároveň tento prípad opäť ukazuje, aké krehké sú konvergenčné kritériá v praxi: Politická vôľa a kreatívne účtovníctvo zdanlivo stačia na prijatie do Euroklubu – realita vás však rýchlo dobehne.

Zavedenie eura v Bulharsku bolo od začiatku skôr projektom politickej prestíže než ekonomickou nevyhnutnosťou. Teraz sa to opäť ukazuje ako jasné: EÚ sľubuje stabilitu, no namiesto toho prináša kontrolu, byrokraciu a nové závislosti. Pre občanov východnej Európy by mohlo byť sklamanie ešte väčšie, než sa obávalo.

Zdroj: https://tkp.at/2026/06/02/bulgarien-unter-eu-defizitverfahren-kaum-im-euro-kommt-die-keule-aus-bruessel/