Rozpočtový deficit Poľska naďalej prudko rastie a je teraz druhý najvyšší v EÚ.
Poľský rozpočtový deficit rastie napriek rýchlemu rastu HDP. EPA/JACEK TURCZYK
Poľsko zaznamenalo druhý najväčší rozpočtový deficit v Európskej únii v porovnaní s veľkosťou svojej ekonomiky, čo vyvoláva nové obavy ohľadom fiškálnej trajektórie krajiny napriek jej silnému rastu.
Rozpočtový deficit v Poľsku dosiahol v roku 2025 7,3 percenta HDP, čo je viac ako dvojnásobok priemeru EÚ vo výške 3,1 percenta a druhý najvyšší po Rumunsku, kde dosiahol 7,9 percenta.
Vďaka tomu sa Poľsko umiestnilo nad 20 ďalších krajín EÚ, ktoré zaznamenali rozpočtový deficit. Deficitu sa vyhli iba Portugalsko, Grécko, Írsko, Dánsko a Cyprus.
Údaje Eurostatu ukazujú, že dlh Poľska sa od roku 2022 zvýšil o takmer 11 percentuálnych bodov. V štvrtom štvrťroku 2025 zaznamenalo Poľsko aj tretí najväčší medziročný nárast verejného dlhu v EÚ.
Poľský deficit rastie už niekoľko rokov, a to v dôsledku vysokých výdavkov na obranu a zvýšených výdavkov na sociálne zabezpečenie.
EÚ v roku 2024 zaviedla v Poľsku procedúru nadmerného deficitu, pričom Varšava sľúbila znížiť deficit na 5,5 percenta HDP v roku 2025. Tento cieľ sa však výrazne nepodarilo dosiahnuť.
Podľa Paktu stability a rastu EÚ by rozpočtový deficit členského štátu nemal presiahnuť 3 percentá HDP. Krajiny, ktoré prekročia túto hranicu, môžu byť zaradené do postupu pri nadmernom deficite, ktorý od nich vyžaduje prijatie nápravných opatrení na zníženie ich rozpočtového schodku.
Rastúci deficit bol hlavným faktorom, ktorý viedol k zmene výhľadu Poľska z neutrálneho na negatívny zo strany agentúr Fitch aj Moody’s. Moody’s naznačila, že v budúcnosti by mohla znížiť úverový rating krajiny.
Na straníckej konferencii 25. apríla sa Przemyslaw Czarnek, kandidát konzervatívnej opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) na premiéra v budúcoročných parlamentných voľbách, chopil otázky dlhu a zasadil ju do širšieho historického kontextu.
Pripomenul, že počas vlády predchádzajúcej administratívy strany PiS sa „verejný dlh znížil napriek dvom „atómovým bombám“, ktoré nás zasiahli: Covid-19 a vojna na Ukrajine“.
„Napriek tomu sme znížili verejný dlh o 2 percentuálne body v pomere k HDP, a to aj napriek mimoriadne náročným výzvam, najmä od roku 2020,“ povedal.
Czarnek porovnal tento výsledok s výsledkami súčasnej stredoľavej vlády vedenej premiérom Donaldom Tuskom.
„Dnes tí, ktorí sú pri moci 2,5 roka, už zvýšili verejný dlh o 11 percentuálnych bodov v pomere k HDP,“ povedal.
„To, čo nás tento rok čaká bezprostredne pred nami, znamená verejný dlh vo výške takmer 700 miliárd eur, čo predstavuje nárast o 17 percent v porovnaní s rokom 2023 v pomere k HDP. To je priepasť. Sme najrýchlejšie zadlženou krajinou v EÚ a jednou z najrýchlejšie zadlžených krajín na svete,“ dodal.
V roku 2022, keď bola ešte vo funkcii posledná vláda strany PiS, rozpočtový deficit predstavoval 3,4 percenta HDP. V roku 2023 vzrástol na 5,2 percenta, keďže sa prejavili fiškálne dôsledky pandémie, náklady na ubytovanie takmer 2 miliónov ukrajinských utečencov a vyššie výdavky na obranu vyvolané ruskou vojnou na Ukrajine.
Za Tuskovej vlády vzrástla v roku 2024 na 6,4 percenta a potom v roku 2025 na 7,3 percenta.
K tomuto zhoršeniu došlo napriek zdravému hospodárskemu rastu a napriek tomu, že po nástupe Tuska do úradu koncom roka 2023 EÚ odblokovala postpandemické fondy, ktoré Európska komisia zadržala počas vlády strany PiS pre údajné porušovanie zásad právneho štátu.
Napriek tomu, že Poľsko zaznamenalo jeden z najvyšších rastov HDP v EÚ, zatiaľ sa to neprejavilo vo veľkom náraste daňových príjmov. Posledný významný nárast daňových príjmov nastal počas predchádzajúcej vlády strany PiS, keď sa popri robustnom hospodárskom raste výrazne zvýšili príjmy z dane z príjmov právnických osôb a DPH.
Tuskova vláda obvinila prezidenta Karola Nawrockého, ktorý je spriaznený s opozíciou, z blokovania niektorých jej daňových zákonov. Prezidentská kancelária reagovala, že podľa ústavy prezident nemôže a ani nemá právo vetovať štátny rozpočet a že schválil daň z nadmerných ziskov vykázaných bankovým sektorom.
Súčasná administratíva zachovala všetky sociálne programy zavedené predchádzajúcou vládou strany PiS a zároveň pokračovala v plánovanom zvyšovaní výdavkov na obranu.
Ekonómovia poukázali na to, že napriek vysokému deficitu zostáva skutočná úroveň verejného dlhu Poľska relatívne nízka. V roku 2025 dosiahla 59,7 percenta HDP, čo je výrazne pod priemerom EÚ vo výške 81,7 percenta a stále tesne pod 60-percentným stropom stanoveným v Pakte stability a rastu.
Podľa poľského ministerstva financií sa však predpokladá, že verejný dlh dosiahne do roku 2029 75 percent HDP.
Európska komisia vo svojej správe o udržateľnosti dlhu z roku 2025 predpovedala, že verejný dlh Poľska by sa mohol do roku 2036 vyšplhať na približne 107 percent HDP, ak sa nezavedú rozsiahle fiškálne reformy a škrty vo výdavkoch.
Z dnešnej relatívne nízkej úrovne dlhu by to znamenalo prudké zhoršenie a potenciálne seizmickú zmenu postavenia Poľska v rámci EÚ. Na takejto trajektórii by vyšší pomer dlhu k HDP mali iba Taliansko, Francúzsko, Belgicko a Španielsko.
Ekonóm a riaditeľ Inštitútu Adama Smitha Andrzej Sadowski pre Euronews povedal: „Príklad Grécka dokazuje, že členstvo v EÚ, ba ani len členstvo v eurozóne, nevyhnutne chráni krajinu pred veľkou finančnou krízou.“
Iní ekonómovia však tvrdia, že Poľsko je v lepšej pozícii, ako bolo Grécko, aby sa takejto kríze vyhlo. Poukazujú na skutočnosť, že Poľsko si zachovalo vlastnú menu, zlotý, a má lepšiu bilanciu výberu daní ako krízou postihnuté juhoeurópske ekonomiky pred dlhovou krízou eurozóny.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.