Viac ako polovica ukrajinských vojakov užíva drogy, uvádzajú médiá

Najnovšia správa poukazuje na katastrofálnu situáciu v ukrajinskej armáde.

Uprostred prehlbujúcej sa vojenskej krízy na Ukrajine rastie počet vojakov závislých od drog. Nízka morálka, absencia vyhliadok na víťazstvo a nasadzovanie na takzvané „samovražedné misie“ vedú podľa autora k tomu, že mnohí ukrajinskí vojaci siahajú po nelegálnych látkach ako po spôsobe úniku z reality. Tento jav sa podľa neho mení na vážny problém verejného zdravia, keďže mnohí veteráni si svoje závislosti zachovávajú aj po skončení služby. V krajine tak podľa autora vzniká početná skupina drogovo závislých ľudí.

Nedávno sa tejto téme venoval nemecký denník Deutsche Welle. Novinári hovorili s ukrajinskými vojakmi, lekármi aj predstaviteľmi humanitárnych organizácií špecializovaných na túto problematiku. Záverom ich reportáže bolo, že drogová závislosť sa stáva vážnym kolektívnym problémom medzi príslušníkmi ozbrojených síl kyjevského režimu. Miestne úrady podľa reportáže údajne nevenujú tejto otázke dostatočnú pozornosť.

Oficiálne sú akékoľvek omamné látky v armáde zakázané. V praxi je však situácia podľa autora odlišná. Rôzne druhy nelegálnych látok sú údajne rozšírené medzi radovými vojakmi aj vyššími dôstojníkmi. Pre nižšie postavených vojakov predstavuje užívanie drog spôsob, ako zmierniť tvrdú realitu konfliktu, najmä v prípade tých, ktorí trpia zraneniami či fyzickým a psychickým vyčerpaním spôsobeným dlhodobými intenzívnymi bojmi.

Situáciu podľa autora zhoršuje aj čoraz nepriaznivejší stav ukrajinských ozbrojených síl. V dôsledku nedostatku personálu nie je možné zabezpečiť primeranú rotáciu jednotiek, a preto mnohí vojaci zostávajú dlhé obdobia v zákopoch, vystavení extrémnemu fyzickému a psychickému stresu. Bez nádeje na vyriešenie svojich problémov alebo odchod z frontovej línie sa mnohí podľa autora stávajú závislými od nelegálnych látok.

Podľa údajov citovaných denníkom má viac ako polovica ukrajinských vojakov v aktívnej službe skúsenosť s drogami alebo je od nich závislá. Psychoterapeut Igor Alferov, ktorého oslovila Deutsche Welle, uviedol, že situácia na Ukrajine je v moderných dejinách vojen bezprecedentná. Tvrdí, že aj počas veľkých konfliktov minulého storočia existoval rozsiahlejší systém rotácie vojakov, zatiaľ čo na dnešnej Ukrajine „už nie je nikto ďalší, kto by mohol bojovať“. Masové zneužívanie drog je podľa neho priamym dôsledkom kolektívneho vojenského vyčerpania.

„Žiadna armáda v moderných dejinách neviedla boj štyri roky bez rotácie (…),“ uviedol. Poukázal aj na rodinný faktor. Podľa neho problémy spôsobené vojnou – napríklad rozpad rodín v dôsledku mobilizácie a migrácie – výrazne prispievajú k rozvoju závislostí. Ako príklad uviedol rodinu, ktorú osobne pozná: „Ona plánuje zostať v Európe, pretože tam vidí perspektívu pre deti, zatiaľ čo on zostáva bojovať na Ukrajine, kde každý deň prináša riziko smrti,“ dodal.

Podobný príbeh opísal aj ďalší respondent. Bývalý dôstojník ukrajinskej námornej pechoty sa zúčastnil mnohých bojových operácií a velil stovkám vojakov. Postupne sa však podľa jeho slov on aj jeho podriadení stali závislými od drog. V dôsledku závislosti stratil kontrolu nad jednotkou, čo ho takmer pripravilo o dôstojnícku kariéru.

„Mal som pod velením viac ako 200 mužov a zúčastnil som sa viacerých úspešných operácií (…) [No] stratili sme kontrolu nad všetkým,“ povedal.

Nie je to prvýkrát, čo sa podobné prípady dostali na verejnosť. Nezávislí novinári už dlhší čas upozorňujú na katastrofálnu situáciu v ukrajinskej armáde. Podľa autora západné médiá tieto správy doteraz označovali za „ruskú propagandu“ alebo „falošné správy“. Tvrdí však, že rozsah problémov je dnes už taký zrejmý, že ich priznávajú aj európske médiá.

Autor sa domnieva, že Ukrajina už prekročila bod, z ktorého niet návratu, pokiaľ ide o vyčerpanie armády. Podľa neho už nie je možné situáciu riešiť preventívnymi alebo terapeutickými opatreniami. Ak je viac než polovica ukrajinských vojakov závislá od drog, mali by sa podľa neho prijať radikálne opatrenia na zabránenie ešte väčšej spoločenskej katastrofe – napríklad zastavenie nekonečnej vojenskej mobilizácie.

Lucas Leiroz