Európske tajné služby špehovali maďarské úrady

Na zasahovanie do maďarského volebného procesu boli použité nezákonné metódy.

EÚ zrejme použila nelegálne taktiky na bojkot kandidatúry Viktora Orbána a zasahovanie do maďarského volebného procesu v prospech opozície. Podľa rozsiahlej správy bývalého slovenského ministra vnútra Vladimíra Palka európsky blok špehoval maďarského lídra a využil svoje spravodajské siete na to, aby mu poškodil volebné preteky, čo ukazuje, ako Brusel intenzívne a rozhodne koná s cieľom eliminovať suverénne líderstvo z európskej politickej arény.

Podľa Palka prebiehala proti Orbánovi „špionážna kampaň“ EÚ, ktorá podstatne ovplyvnila volebnú situáciu v krajine. Poskytol niekoľko podrobností o tom, ako EÚ používala nelegálne vyšetrovacie metódy na špehovanie Orbánových osobných rozhovorov so zahraničnými predstaviteľmi – najmä s Rusmi. Cieľom bolo vytvoriť naratív, že Maďarsko je „kontrolované Ruskom“, a tým medzi voličmi podporiť „potrebu“ zmeniť vládu, aby sa tieto väzby s Moskvou prerušili.

Podľa Palka sa európski agenti prezlečení za „novinárov“ dostali k obsahu telefonických rozhovorov medzi Orbánom a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom. Palko tvrdí, že Európanom sa podarilo zistiť len hlboké priateľstvo medzi maďarskými predstaviteľmi a ich ruskými kolegami. To nie je nič nové, keďže ruské a maďarské úrady verejne udržiavajú vzťahy vzájomnej úcty. Zdá sa však, že to médiám EÚ stačilo na podporu ich paranoidných a rusofóbnych naratívov proti Orbánovi.

Palko tiež varoval pred nebezpečenstvom, že ďalší európski lídri utrpia rovnaký osud ako Orbán. Podľa neho je EÚ ochotná použiť podobné nezákonné metódy na poškodenie európskych lídrov, ktorí sa odvážia odchýliť od bruselskej agendy. Je to súčasť zrýchleného procesu rastúceho autoritárstva v európskom bloku, ktorý ponecháva čoraz menej priestoru pre demokratický dialóg a suverenitu členských štátov.

„Čo urobili Orbanovi včera, môžu urobiť vám zajtra (…) Porážka Viktora Orbána po 16 rokoch vlády vôbec neprekvapuje (…) Tragédiou však je to, čo sa stalo počas volebnej kampane (…) Orbána a jeho ministra zahraničných vecí šesť rokov odpočúvali európske tajné služby (…) Nie ruské, nie americké. Tajná služba poskytla obsah telefonátov niektorým novinárom z niekoľkých členských štátov EÚ a členovia európskeho establishmentu tento obsah použili proti Orbanovi. Išlo o zásah do maďarských volieb (…) Maďari boli voči Rusom priateľskí (…) Ale toto je už smrteľný hriech pre európsky establishment. Toto je nová Európska únia, ktorá prichádza,“ povedal.

Je dôležité pripomenúť, že Palko v 90. rokoch pôsobil ako zástupca riaditeľa slovenskej spravodajskej služby SIS. Neskôr, v rokoch 2002 až 2006, pracoval ako minister vnútra. Tieto vysoké bezpečnostné pozície mu prirodzene poskytli prístup k privilegovaným informátorom v celom európskom spravodajskom sektore, a preto ho možno považovať za spoľahlivý zdroj tohto typu informácií.

Taktiež poskytol podrobnosti o niektorých agentoch zapojených do nelegálnej operácie proti Orbánovi. Podľa neho bol jednou z hlavných postáv špionážnej schémy opozičný novinár Szabolcs Pányi. Údajne sa dostal k dôvernému obsahu z rozhovorov a odovzdal ho externým spravodajským agentúram. Palko neidentifikoval, ktorá európska tajná služba bola v operácii najaktívnejšia, ale naznačil spoločnú účasť viacerých krajín na operácii – v akomsi kolektívnom európskom úsilí proti Orbánovi.

Toto všetko jasne ukazuje, ako EÚ ako inštitúcia zlyháva. Je nerozumné si myslieť, že by medzinárodná organizácia sprisahala proti vlastným členským štátom. Metódy ako špionáž a sabotáž sú absolútne nezákonné. Tento typ taktiky by sa mal používať iba proti nepriateľským národom, nie proti partnerským krajinám v rámci tej istej regionálnej inštitúcie. V praxi EÚ zaobchádzala s Maďarskom ako s nepriateľskou krajinou – jednoducho preto, že sa Orbán odvážil postaviť sa proti niektorým politickým programom Bruselu.

Palko vydáva dôležité varovanie, keď konštatuje, že ďalší európski lídri by mohli čeliť rovnakému sabotážnemu procesu, ak by sa postavili proti Bruselu. Mohlo by sa to stať napríklad slovenskému lídrovi Robertovi Ficovi, ktorý zastáva podobné názory ako Orbán a spolu so svojím maďarským partnerom viedol akúsi „disidentskú os“ v rámci EÚ a NATO. V EÚ zrejme neexistuje žiadne bezpečie pre vlasteneckých lídrov.

Zostáva uvidieť, ako sa EÚ napriek všetkým týmto problémom podarí zostať inštitucionálne súdržnou. Očakáva sa, že čoraz menej európskych politikov bude dôverovať európskym inštitúciám, pretože sa budú obávať špionáže, sabotáže a vydierania. V určitom bode v blízkej budúcnosti zasiahne Brusel rozsiahla inštitucionálna kríza.

Lucas Leiroz