Podľa lídrov v tomto odvetví a tvorcov politík zle udržiavané cesty stoja Európu miliardy, zvyšujú emisie a ohrozujú životy.
Politici to zvyčajne neriešia. (Foto: Finnbarr Webster/Getty Images)
Európska asociácia pre asfaltové vozovky (EAPA) a Európske fórum pre údržbu ciest (ERMF) na to 9. apríla varovali politikov na svojom podujatí Road Maintenance Matters.
Zdôraznili, že len na obnovu nemeckých mestských ciest je potrebných 53 miliárd eur.
Takáto medzera vo financovaní nie je ojedinelá.
Dánske rozpočty na údržbu sa od roku 2017 znížili o 35 percent, čo spôsobilo nahromadenie viac ako 500 miliónov eur.
Francúzsko čelí ešte väčšej výzve, keďže na obnovu starnúcej cestnej siete je potrebných odhadom 2,8 bilióna eur, no na preventívnu údržbu sa ročne vynakladá iba 14 miliárd eur.
Politici boli kritizovaní za to, že nechcú investovať do ciest.
„Údržba ciest je vždy prvou vecou, ktorá sa zníži v rozpočte, ale je to posledná vec, ktorú by sme mali zanedbávať,“ povedal Jakob Swan, výkonný riaditeľ Dánskeho združenia asfaltového priemyslu.
Nedávny prieskum jeho organizácie ukázal, že dánski voliči považujú bezpečnosť cestnej premávky a infraštruktúru za najvyššiu prioritu, dokonca pred zdravotnou starostlivosťou a vzdelávaním, no politici ich naďalej nedostatočne financujú.
Hlavným zameraním podujatia bola priama súvislosť medzi kvalitou ciest a emisiami CO₂.
Drsný a nerovný povrch núti vozidlá spaľovať viac paliva, čo zvyšuje emisie.
Juan José Poti, zakladateľ Medzinárodného dňa údržby ciest, prezentoval údaje zo španielskej diaľnice M50, kde investícia 22 miliónov eur do obnovy povrchu vozovky ušetrila za jeden rok viac energie, ako projekt stál.
„Kladnejšie cesty znamenajú menej paliva, menej CO₂. Toto je najrýchlejší spôsob, ako znížiť emisie z dopravy, nie sú potrebné žiadne nové technológie, len lepšia údržba,“ uviedol Poti.
Agata Duda z Európskej cyklistickej federácie varovala, že keďže viac ako polovica Dánov hlási nebezpečné podmienky pre cyklistov kvôli výmoľom a nerovnému povrchu, zlá kvalita ciest odrádza od cyklistiky, a to aj napriek tomu, že je to kľúčový cieľ Európskej únie v oblasti dopravy.
„Ak chceme, aby ľudia bicyklovali namiesto toho, aby šoférovali, potrebujeme bezpečné a hladké cesty. Momentálne sa mnohí cyklisti necítia chránení,“ povedala.
Odborníci zdôraznili umelú inteligenciu, prepojené vozidlá a monitorovanie v reálnom čase ako prelomové faktory v oblasti údržby ciest.
David de Lope z Univerzity v Palerme predviedol, ako môžu prediktívne systémy údržby znížiť náklady o 30 percent a predĺžiť životnosť ciest.
„Už nemusíme čakať na objavenie sa výmoľov. Senzory a dáta nám hovoria, kde sa problémy vyskytnú skôr, ako sa vôbec objavia,“ povedal de Lope.
Účastníci vyzvali Európu, aby prestala považovať údržbu ciest za jednorazovú záležitosť.
Zdôrazňovalo sa, že každá oneskorená oprava len zvyšuje budúce náklady a z malých opráv sa stávajú generálne opravy, ktoré zničia rozpočet.
Súčasťou riešenia bolo podľa nich prijatie digitálnych nástrojov – umelej inteligencie, monitorovania v reálnom čase a plánovania na základe údajov – aby sa pracovalo inteligentnejšie, nie ťažšie, a aby sa každé euro predĺžilo a zároveň udržali cesty v perfektnom stave.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.