Na hlbšie zamyslenie k aktuálnej téme dňa…

 ČAS na kratšiu prestávku. Na hlbšie zamyslenie k aktuálnej téme dňa

LEBO prišiel ČAS, kedy je so všetkou vážnosťou a dôstojnosťou pripomínať si s čiernou stuhou na rukáve smutné 8 – ročné celonárodné výročie dejinného bodu zlomu. Upadnutia Slovenska do morálnej KÓMY. Pre jeho napadnutie vírusom, s preukázaným „laboratórnym pôvodom“. Bodom, od kedy sa na Slovensku, na križovatke doby začali diať veci nevídané, neslýchané..

Výročný čas, oveľa, oveľa dôležitejší, ako ten, s ktorým kóma na Slovensko prišla. Ktorý nám sa nám podsúva už 8 rokov ako falošný kľúč od dverí do/za „SLUŠNÉ Slovensko..“

Majúc ma mysli čas, kedy sa na Slovensku prejavili počiatočné príznaky jeho ochrnutia na jednu polovicu. Čas, kedy bolo napadnuté jeho riadiace mozgové centrum. Kedy začali na jednu nohu krívať  vitálne funkcie orgánov štátu a spoločnosti – prejavujúce sa jej zvýšeným (krvným) tlakom, zvýšenou (politickou) teplotou, strácaním (právneho) vedomia, silnejúcou (srdcovou) arytmiou už celej spoločenskej komunity.

Čas, kedy prestali fungovať hranice dovoleného. Kedy bol do prevádzky spustený politický výťah na horné poschodia moci pre viacerých dnešných amorálnych kazateľov včerajšieho chápania slušnosti.. 

A na konci dňa, po voľbách v roku 2020, čas straty súdnosti, ktorá, po neskoršom prepriahnutí záprahu, s 2-mi novými „koňmi“ na čele – prešla do straty svojprávnosti. Do stavu, v ktorom už vzali opraty do rúk noví „opatrovníci“. Nie v roli legitímnych „zákonných zástupcov“ (ľudu), ako to v porovnateľnom občianskom práve štandardne chodí. Ale v roli „súdom“ určených (slúžnych) zástupcov pochádzajúcich stamodtiaľ..   

ČAS, kedy nadobro zdražela v spoločnosti morálka, dôvera, viera, ľudskosť. Čas legitimizovania a normalizovania všetkých prejavov zla – verejne ŠKODIŤ, verejne nálepkovať, verejne ostrakizovať, verejne slovne aj fyzicky útočiť na ľudí s iným názorom, beztrestne vulgarizovať verejný priestor – a na konci tejto reťazovej reakcie – obludy s týmto slovníkom škandalózne ešte aj heroizovať..          

Aby sme sa tak prehupli ako zdraví nemocní, či skôr už ako chorí nemocní na koniec rampy. Miesta, odkiaľ sa nedá vrátiť späť. Ale ani ísť dopredu. Skrz jedno ničotné, osudové krédo. Osudové tým, že ono je koreňom dnešného marazmu. Jeho príčinou i dôsledkom.

ONO krédo je skazonosnou optikou súčasného videnia, hodnotenia aj súdenia vecí, udalostí a javov na verejnosti. Dívanie sa na ne, a na ich hodnotenie a súdenie cez účelové okno – cez prvoradé :

• KTO to povedal, KTO to urobil – a nie ČO povedal, ČO urobil..

Lebo práve táto „metodika“ je kľúčovým marketérskym nástrojom na ovplyvňovania verejnej mienky. Presnejšie na jej manipulovanie – výberom zápaliek, hodiacim sa im na podpálenie a neskoršie udržovania ohňa (napätia v spoločnosti). Upriamením pozornosti ľudí práve ne..

A dnešné výročie smrti Kuciaka je toho do neba volajúcim príkladom. Hyenistickým príkladom, kde sa 8 rokov živí v spoločnosti naratív – KTO je zodpovedný za jeho smrť – bez toho, aby sa na verejnosti povedalo od počiatku ČO – ten KTO – na tento účel urobil..

I.

A poturčení slovenskí Goebbelsovia – po počiatočných organizovaných „odznačkovaných“ masových protestoch, do ktorých sa (nenáhodne) zapojilo všetko, čo malo špinavé ústa a krivé nohy, podržte sa – už vtedy aj s dobovým slovenským richellieu bez sutany, Mikloškom z KDH za chrbtom, už vtedy za systematickej (verejnej) podpory verejnoprávnej TV – zvolávaním/oznamovaním času a miesta plánovaných protivládnych protestov –   doviedli túto nehoráznu „metodiku“ k „malému Majdanu“, k nedokončenému protivládnemu prevratu, vedúcemu :

• na počiatku – k rekonštrukcii vlády, pričom k jej naplánovanému pádu nedošlo iba skrz Kiskovu brzdu, vediac, že jeho nová politická strana bola v tom čase iba v plienkach, preto bolo treba ešte chvíľu počkať..

• a po (neočakávane) nevydarených parlamentných voľbách sa s rovnakou metodikou pristúpilo k reparátu – ku „konečnému riešeniu“. K protivládnemu prevratu. Už so skúsenosťami, s „ťažšími zbraňami“, s vylepšeným „strelivom“, s lepšou organizačnou, technickou a materiálnou podporou.

A čo je pre podobné útoku potrebné – bola k tomu vytvorená aj príhodná, živná pôda, UA, exemplárny (proti-ruský) faktor, ako olej, ktorý lepšie a účinnejšie podpaľuje oheň (spoločenského) napätia ..

Aby sme boli v tomto novom čase, s touto novou živnou pôdou pod nohami – priamymi svedkami už priameho „útoku na Bastilu“ pod egidou známych, exponovaných politických mimovládok, tejto dnes (ne)regulárnej (neregistrovanej) politickej sily v štáte (štátu v štáte).

V súčasnosti – na rozdiel od čias spred 8-mich rokov – sily, ktorá to už rozbalila na verejnosti neskryto, natvrdo, násilne – súc poučení, aký význam má synergia, spoločne organizovaný a financovaný – už v kooperácií so spriaznenými zložkami („legionármi“) – vyextrahovanou kultúrnou úderkou, akademickou obcou a stavovskými organizáciami po boku (pamätáte si ešte to nepríčetné vystúpenie vedenia psychiatrov..?).

Vrátane KRESŤANSKO-DEMOKRATICKÉHO hnutia, ešte raz, vraj kresťanského, a ešte raz vraj aj demokratického spolku – v roli „spolu-financa“ protivládnych protestov. Hnutia, ktoré má, ešte raz pripomeňme – „POKOJ A DOBRO“ vo svojom kresťanskom ERBE. Hnutie, ktoré bolo ešte VČERA v úlohe mŕtveho chrobáka – a „DNES, ako na psychiatrii, káže o právnom štáte, o morálke, o slušnosti. Namiesto toho – ako mu prikazujú nielen svetské mravné zákony, ale už 2000 rokov aj tá vzhliadaná božia „legislatíva“ – aby robili „mediátora“ – robia zo seba spoločenských pyromanov, s farizejskou čiapkou na hlave.

S aktuálnym pripomenutím, že (ako sa naplnila ozaj len prv avizovaná intuícia..) po už verejne priznanom chystaní prepriahania čela vedenia hnutia sa nielen, že nič nezmení, ale súdiac podľa  eskalovaného slovníka novo exponovaného predsedu – sa ani nič nezmení (k lepšiemu..)

A vo vyššie uvedenom kontexte je strašnou vizitkou pre polovicu národa, toho napoly ochrnutého, že tomuto účelovo vyvolanému – cieľa-vedomému zámeru robia 8 rokov bezprizornú pouličnú štafáž „obyčajní ľudskí trúdi“, ktorých spojilo na ulici iba jedno lepidlo. Červené súkno. Ktorým stačí, prepáčte nejde napísať inak, iba „obrok“.

Nepýtajúc sa, ako Descartes káže, na jeho zloženie, na tie zlé ÉČKA, na jeho dobu spotreby. Hlavné je, že je dobre, pekne a lákavo zabalený. A že je lacný..

Treba ešte dopovedať nedopovedané..?      

Laco Kopál