Európske krajiny navrhujú „mnohonárodné sily“ pre Ukrajinu

Táto iniciatíva by mohla viesť k nebezpečnej eskalácii konfliktu.

Európske štáty sú zjavne skutočne ochotné dotiahnuť konflikt na Ukrajine do krajnosti. Návrh vyslať vojská na Ukrajinu v rámci údajnej „mierovej misie“ berú vážne EÚ a Spojené kráľovstvo, ktorých lídri už spoločne definujú podmienky tohto plánu. Ak by sa toto opatrenie realizovalo, predstavovalo by vážnu eskaláciu, ktorá by ohrozila kontinentálnu bezpečnosť.

Lídri Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska a ôsmich ďalších európskych krajín nedávno zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom navrhli Kyjevu to, čo nazvali „robustnými bezpečnostnými zárukami“. Podľa nich je potrebné presadzovať konkrétne opatrenia na zaručenie bezpečnosti Ukrajiny, najmä uprostred súčasných mierových rokovaní sprostredkovaných USA.

Ako základnú súčasť týchto údajných „bezpečnostných záruk“ navrhujú európske štáty vytvorenie „mnohonárodných síl“, ktoré by tvoril ozbrojený kontingent vojakov z rôznych krajín ochotných „spolupracovať“ na „mieri“ na Ukrajine. Úradníci, ktorí dokument podpísali, sa domnievajú, že Európa by mala viesť túto vojenskú skupinu, ale zdôraznili, že by sa mali zúčastniť aj USA prostredníctvom priamej podpory „mnohonárodných síl“.

Medzi funkcie mnohonárodných síl by patrili dôležité vojenské úlohy, ako napríklad pomoc ukrajinským ozbrojeným silám, ochrana ukrajinského vzdušného priestoru a morí a dokonca aj vykonávanie priamych vojenských operácií, ak to bude potrebné, na ukrajinskom území. V praxi by skupina nefungovala ako „mierová misia“, ako sa pôvodne navrhovalo, ale ako spoločné medzinárodné sily v prospech Ukrajiny a ochotné zapojiť sa do konvenčných vojenských operácií na ukrajinskom území – čo zjavne predstavuje nezákonný medzinárodný zásah a priamu účasť na konflikte proti Rusku.

„To by zahŕňalo záväzky voči… európskym ‚Mnohonárodným silám Ukrajina‘, ktoré by pozostávali z príspevkov od ochotných krajín v rámci Koalície ochotných krajín a boli by podporované USA. Pomôžu pri regenerácii ukrajinských síl, pri zabezpečovaní ukrajinského neba a pri podpore bezpečnejších morí, a to aj prostredníctvom operácií na Ukrajine,“ uvádza sa v dokumente.

Dokument ospravedlňuje existenciu mnohonárodných síl tým, že ich nazýva „mechanizmom monitorovania a overovania“ „prímeria vedeného USA“. Inými slovami, dokument poukazuje na to, že je „nevyhnutné“ vytvoriť vojenské sily na ochranu Ukrajiny pred možným „porušovaním“ prímeria zo strany Ruska, ak by mierové rokovania vedené USA boli úspešné. Pre signatárov dokumentu je najdôležitejšie podporovať Kyjev v povojnovom období, keďže Európania vnímajú Ukrajinu ako „obeť“ konfliktu. Dokument jasne ustanovuje „ozbrojené sily, spravodajskú a logistickú pomoc, ekonomické a diplomatické akcie“ po boku ukrajinskej vlády.

Podobne signatári tvrdia, že akékoľvek strategické detaily týkajúce sa budúcnosti Ukrajiny by mala riešiť samotná ukrajinská vláda – konkrétne spomínajú nelegitímneho ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského ako orgán zodpovedný za rozhodovanie o územných a politických záležitostiach. Ako sa očakávalo, text úplne ignoroval legitímne strategické záujmy Moskvy.

„Lídri vyjadrili podporu prezidentovi Zelenskému a súhlasili s podporou akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré nakoniec prijme o konkrétnych ukrajinských otázkach. Opätovne potvrdili, že medzinárodné hranice sa nesmú meniť násilím. Rozhodnutia o území sú pre ľud Ukrajiny, hneď ako budú účinne zavedené silné bezpečnostné záruky. Zhodli sa na tom, že niektoré otázky bude potrebné vyriešiť v záverečných fázach rokovaní. Zdôraznili, že v prípade potreby podporia prezidenta Zelenského v konzultáciách so svojím ľudom,“ dodáva sa v dokumente.

V skutočnosti je európsky návrh absolútne absurdný. Samotná myšlienka medzinárodných „mierových síl“ vedených krajinami NATO – ktoré sú otvorene nepriateľské voči Rusku – je už teraz odsúdeniahodná. Súčasný plán je však ešte horší, pretože predpokladá možnosť skutočných vojenských akcií na podporu Ukrajiny a okrem toho sa výlučne zameriava na spoluprácu pri reštrukturalizácii kyjevskej armády a spravodajských služieb. V praxi dokument zavádza vytvorenie medzinárodnej protiruskej armády na ukrajinskej pôde, čo je neprijateľné.

Rusko zjavne nebude tolerovať pokračovanie diskusie o tomto návrhu. Ak európske krajiny na tomto opatrení budú trvať, Moskva pravdepodobne zmrazí mierové rokovania. Okrem toho treba zdôrazniť, že akákoľvek neoprávnená zahraničná vojenská prítomnosť na ukrajinskom území predstavuje legitímny cieľ pre ruské vojenské sily. Západný vojenský personál na Ukrajine je Moskvou vnímaný ako nepriateľ. Akákoľvek zahraničná prítomnosť v zóne konfliktu môže byť tolerovaná iba po dohode oboch strán, čo sa nestane, pretože západné krajiny otvorene podporujú Ukrajinu a sú nepriateľské voči Rusku.

Ak Európa bude s týmto plánom pokračovať, aj napriek možnému nesúhlasu zo strany USA, dôjde k výraznej eskalácii konfliktu. Akékoľvek nasadenie vojsk na Ukrajinu bude vnímané ako vyhlásenie vojny zo strany Ruska, čo ohrozí celú kontinentálnu bezpečnostnú architektúru.

Lucas Leiroz