Ako vnímať ofenzívu Zoroslava Kollára?

Aktuálna strategická komunikačný ofenzíva Zoroslava Kollára potenciálne odkrýva nové rozmery zneužívania trestného konania a represívneho aparátu štátu zločineckou skupinou vedenou Matovičovým Himmlerom Lipšicom. S ohľadom na závažnosť situácie je vhodné pripojiť k tomu niekoľko poznámok.Na úvod dávam do pozornosti, že keď Zoroslav Kollár oslovil všetky alternatívne médiá s ponukou na spoluprácu, slušne som odmietol. Rovnako slušne som odmietol aj druhú ponuku na spoluprácu. Ak by prišla tretia, odmietnem znova. Nielen Zoroslava Kollára, ale akéhokoľvek politika. Štvrťstoročie som vlk samotár a tak mi to vyhovuje.

A teraz k veci. Predovšetkým je namieste položiť si prostú otázku. Môžu byť zverejňované komunikácie falšované? Odpoveď je jednoduchá: môžu. To vyvoláva ďalšiu otázku. Dovolila by nesporná inteligencia, upozorňujúca na všetky potenciálne dôsledky, Zoroslavovi Kollárovi hazardovať primitívnym spôsobom? Možné to je, ale nie je to pravdepodobné. Z toho rezultuje predbežný záver, že zverejňované komunikácie sa prinajmenšom blížia realite.

V diskusiách na sociálnych sieťach narážam na výhrady, že Zoroslav Kollár je taký alebo onaký, má hentakú a onakú minulosť a podobne. Možno je na tom všetkom niečo pravdy. Z pohľadu toho, čo odkrýva, je to irelevantné. Podstatné je, či ním prezentované komunikácie odrážajú materiálnu realitu a či verne zachytávajú zákulisie činnosti zločineckej skupiny vedenej Matovičovým Himmlerom Lipšicom. Pozrime sa na to inak. Lipšic je síce sukin syn, ale ak by v súlade so skutkovým stavom objasnil úkladnú vraždu tety z vedľajšieho vchodu, nebolo by správne výsledky jeho práce odmietať len preto, lebo je to on. To isté platí o aktuálnej aktivite Zoroslava Kollára. Jeho minulosť nemá žiaden vplyv na okolnosť, či je alebo nie je pravda to, čo tvrdí.

Nielen diskutujúci, ale dokonca aj niektorí menej inteligentní redaktori portálu Marker spochybňujú legitimitu Zoroslava Kollára tvrdením, že je odsúdeným zločincom za korupciu. Nuž, áno, ale ani to nie je celý príbeh. Po prvé preto, lebo človek, ktorý bol odsúdený a vykonal trest, má právo na druhú príležitosť. Tak to aspoň funguje v civilizovanom svete. Mimochodom, Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom v čase výkonu podmienečného trestu. Po druhé, Zoroslav Kollár zaplatil úplatok v desiatkach tisíc eur lebo ho kriminálnici, budúci kajúcnici Makó s Beňom (úloha Vladimíra Pčolinského nebola nijako preukázaná) prišli vypaľovať. Dali mu ponukou, že ak zaplatí, SIS prestane advokáta/podnikateľa monitorovať. Ak by prípad neriešili čurilly a nevykonávalo nad ním dozor Lipšicovo gestapo, možno by bol celý prípad posúdený ako vydieranie. Makó a Beňa by išli napríklad na pätnásť rokov do chládku a Zoroslav Kollár by bol poškodeným, nie v procesnom postavení obvineného.

A tým sa dostávame naspäť k podstate nastoleného problému. Ak sú zverejňované komunikácie z podstatnej časti autentické, dokresľujú zločinnosť zlipšicovaného systému trestnej politiky štátu, prerastajúceho naprieč vtedajšou NAKA, zrušenou špeciálnou prokuratúrou a ešte stále činným špecializovaným trestným súdom. Súčasťou marazmu boli vynútené priznania, políciou a prokuratúrou organizované krivé výpovede proti vopred vybraným cieľom a to všetko bolo korunované koordináciou činnosti NAKA a špeciálnej prokuratúry na jednej strane s vybranými sudcami Špecializovaného trestného súdu na strane druhej a s požehnaním viacerých justičných zločincov, pôsobiacich na Najvyššom súde SR. Preto mi je jedno, či komunikácie zverejňuje Zoroslav Kollár alebo archanjel Gabriel. Podstatné je len to, či sú autentické. A ak autentické sú, je potrebné hovoriť o kompletnom vyčistení chlieva, v ktorom sa stále pohodlne bahnia Lipšic a jeho zločinecká skupina.

Celkom na záver jedna poznámka: Projekt Právo na pravdu nepôsobí presvedčivo. Okrem Zoroslava Kollára nemá a nebude mať žiadnu výraznejšiu osobnosť a navyše sa usiluje vtesnať do relatívne úzkeho segmentu, kde je obrovská konkurencia. Ide o strany loviace voličov, ktorí by nikdy nevolili opozíciu, avšak už by ani nedali ďalšiu príležitosť stranám vládnej koalície. V tomto revíri striehnu mnohí a Právo na pravdu zatiaľ nepreukazuje dostatočne jasný ťah na bránu.

Peter Tóth