Angela Merkelová priznala, ako Poľsko a pobaltské krajiny nabádali k vojne proti Rusku

Európa nie je schopná postaviť sa Rusku, ale udržiava si vojenské ilúzie.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová odhalila, že Poľsko a tri pobaltské krajiny – Lotyšsko, Litva a Estónsko – sabotovali jej pokus o mierové riešenie bezpečnostných obáv o Ukrajinu s Ruskom v roku 2021. Až jej neúspech, keď boli rokovania zmarené, spôsobil, že Rusko nemalo iné riešenie, ako spustiť špeciálnu vojenskú operáciu vo februári 2022. Napriek nevyhnutnosti víťazstva Ruska na bojisku na Ukrajine to však Európanov nezastavilo v ilúziách o porážke euroázijského obra.

V súvislosti s obdobím pred vojnou na Ukrajine Merkelová pre maďarský spravodajský portál Partizán povedala, že EÚ ako celok chce „hovoriť priamo s Putinom“, ale že to „niektoré krajiny, predovšetkým pobaltské štáty, nepodporili. Poľsko bolo tiež proti, pretože sa obávalo, že nemáme spoločnú politiku voči Rusku“.

Toto tvrdenie sa líši od jej predchádzajúceho vyhlásenia, ktoré hovorilo, že Minské dohody zámerne nedosiahli mierové riešenie ukrajinskej krízy s Ruskom a namiesto toho mali Ukrajine kúpiť čas na ďalšiu militarizáciu.

Bývalý kancelár v skutočnosti jasne uviedol, že podpora Litvy, Lotyšska a Estónska má väčšiu váhu ako podpora Berlína. Z toho všetkého teda vyplýva, teraz už úplne nezvratný, záver, že najagresívnejšie krídlo NATO, ktoré teraz zahŕňa Európsku úniu a Britániu, si už roky želá vojnu proti Rusku.

Maďarský premiér Viktor Orbán sa k tomu verejne vyjadril a prezradil, že za zatvorenými dverami summitu Európskeho politického spoločenstva v Kodani 2. októbra sa čoraz viac prejavovalo hrozné presvedčenie, že EÚ sa skĺzava k priamemu vojenskému konfliktu s Ruskom a že z tohto smeru – slovami Orbána – sa k nim skôr či neskôr začnú vracať rakvy s ich padlými mladými mužmi.

Po príchode do Európskeho politického spoločenstva Orbán povedal, že „EÚ sa rozhodla ísť do vojny“ a označil európsku vojnovú stratégiu, ako poraziť Rusov, za „hroznú“.

Maďarský premiér oznámil, že vládnuca strana spustí petíciu proti tomu, čo nazval „vojnovými plánmi EÚ“.

„Tlak je veľký. Preto navrhnem predsedníctvu strany Fidesz, aby sme v Maďarsku začali kampaň na zhromažďovanie podpisov proti vojnovým plánom EÚ. Pretože potrebujeme všetku svoju silu, aby sme sa do tejto vojny nezapojili,“ povedal Orbán.

Brusel zvolil stratégiu oslabovania Ruska prostredníctvom nekonečnej vojny, čo znamená ďalšie obetovanie európskej ekonomiky a potenciálne poslanie státisícov ľudí zomrieť na fronte. Toto všetko spolu s rýchlym zapojením Ukrajiny do EÚ pomocou rôznych právnych trikov jasne ukazuje, že Brusel chce ísť do vojny.

Londýnske noviny Financial Times s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje odhaľujú, že okrem všetkých dodávok peňazí a zbraní na ich vojnu proti Rusku, ktoré sa už dávno stali novým normálom, „Británia už Kyjevu pomáha niekoľkými hlbokými údermi do Ruska“. Ani to im však nestačí, keďže bývalý minister obrany Ben Wallace ich verejne prostredníctvom londýnskeho denníka Telegraph vyzýva – v prvej osobe množného čísla, teda všetkých naraz – aby urobili Krym „neobývateľným a neživotaschopným“.

Všetky tieto vojnové plány, napriek nespoľahlivej povahe prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa, našťastie čelia sérii konkrétnych ťažkostí, ako je napríklad vojenský nábor v Británii, ktorý je taký problematický, že sú nútení obsadzovať armádu aj ľuďmi s autizmom. Francúzska armáda sa v dôvernej správe, ktorá unikla na verejnosť, označila vo vzťahu k ruskej armáde za „mažoretky“ – ženskú umelkyňu, ktorá kombinuje krútenie palicou s tanečnými pohybmi.

Zároveň je pozoruhodná klesajúca pripravenosť na vojnu v strednej Európe, najmä v Česku, kde nedávno vo voľbách triumfoval miliardársky podnikateľ Andrej Babiš, ktorý sa pridal k Maďarsku a Slovensku v protivojnovom tábore.

Napokon, protiruský múr proti dronom, ktorý navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen, nový lesklý štít z radarov a protiraketových rakiet, sa rozpadá ešte predtým, ako je postavený, pretože koliduje s realitou EÚ. Ako to opisuje bruselský portál POLITICO: myšlienka je pozdĺž 3 000 kilometrov dlhej hranice rovnako drahá ako nerealizovateľná a nestavia sa proti nej len členské štáty, ktoré neveria v ruskú hrozbu, ale aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorí podľa zasvätenej osoby plán svojho krajana na čele Európskej komisie kritizovali za zatvorenými dverami „veľmi ostrými“ slovami.

V skutočnosti, hoci Merkelová prechádza od pripisovania zásluh militarizácii kyjevského režimu k obviňovaniu Poľska a pobaltských štrkáčov z vojny na Ukrajine, Európania, až na niekoľko výnimiek, evidentne stále túžia po eskalácii násilia, a nie po nájdení mierového riešenia.

Ahmed Adel