Požiadavky na prešetrenie kontroverznej dohody so spoločnosťou Pfizer, do ktorej bola zapojená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, boli v Bruseli zamietnuté.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nebude čeliť výboru EP. EPA/OLIVIER HOSLET
Riadiaci orgán Európskeho parlamentu odmietol výzvu na vytvorenie výboru, ktorý by preskúmal záväzok Ursuly von der Leyenovej poskytnúť 35 miliárd eur na vakcíny pre americkú firmu, a zároveň zadržal jej textovú komunikáciu s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Pod vedením pravicovej Rakúskej strany slobody (FPÖ) podporilo vytvorenie výboru 182 poslancov Európskeho parlamentu.
Medzi tými, ktorí boli za, boli dvaja slovinskí členovia Európskej ľudovej strany, všetci členovia skupiny Patrioti pre Európu, ako aj členovia skupiny Európa suverénnych národov (ESN), prvky Európskej konzervatívcov a reformistov (ECR) a niektorí nezávislí poslanci Európskeho parlamentu.
So 182 podpornými poslancami EP dosiahli kvórum 25 percent z celkového počtu poslancov potrebného na vytvorenie výboru.
Napriek tomu Konferencia predsedov, riadiaci orgán Európskeho parlamentu zložený z predsedov politických skupín a predsedu Európskeho parlamentu, túto výzvu zamietla.
Odmietli zaradiť návrh do programu, čo znamená, že o ňom nebolo možné hlasovať.
„Toľko k transparentnosti a demokracii v Bruseli,“ povedal po rozhodnutí europoslanec za stranu FPÖ Gerald Hauser.
Obvinil establišment z toho, že naďalej „blokujú zodpovednosť“ a „zatajujú túto záležitosť“.
Hauser argumentoval, že dohoda o vakcínach, ktorú podpísala Ursula von der Leyenová, uzavretá prostredníctvom textových správ, obišla akýkoľvek dohľad Európskej únie.
Poznamenal, že napriek rozhodnutiu súdu EÚ, ktoré nariaďuje zverejnenie správ, von der Leyenová to odmietla a namiesto toho útočila na tých, ktorí požadujú transparentnosť.
Počas parlamentnej rozpravy o hlasovaní o nedôvere 7. júla sa von der Leyenová väčšinou vyhýbala kritike svojich oponentov. Prešla však do protiofenzívy proti tým, ktorých nazvala politickými „extrémistami“.
Namiesto toho, aby sa šéfka EK zaoberala kontroverznými a stále skrytými odkazmi medzi ňou a Bourlom, nazvala poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sú proti nej, „protiočkovacími“ a „Putinovskými apologétmi“.
V septembri prišli v priebehu niekoľkých hodín po jej prejave o stave Únie dva návrhy na vyslovenie nedôvery.
Pravicová strana Patrioti pre Európu a Ľavicová skupina predložili samostatné návrhy na vyslovenie nedôvery, pričom sa zamerali najmä na nedostatky v oblasti obchodu, transparentnosti a zodpovednosti.
Návrh ľavice tiež zdôraznil Gazu a obvinil EK z nečinnosti proti „systematickému porušovaniu medzinárodného práva“ zo strany Izraela.
Obaja kritizovali EK za jej podľa nich pretrvávajúce zlyhania. Obaja tvrdili, že Von der Leyenová stratila legitimitu.
Namiesto spojenia síl sa však zdá, že ľavica a pravica si kopú protichodné zákopy, pričom ľavica vyhlasuje, že nebude voliť „krajnú“ pravicu.
Hlasovanie o návrhoch je naplánované na týždeň od 6. októbra.
Romanian MEP Gheorghe Piperea filed an action against European Commission President Ursula von der Leyen for alleged defamation and demanded “moral damages” over her comments in the European Parliament. https://t.co/bn4K36E8BX
— Brussels Signal (@brusselssignal) September 17, 2025
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Naše sociálne siete:
facebook.com/ProgresivneCom
t.me/progresivne
instagram.com/nie_progresivne.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.