Z Washingtonu do Kyjeva: Kto skutočne vyhodil do vzduchu plynovod Nord Stream?

Zatknutie podozrivého ukrajinského občana v Ríme oživilo diskusiu o sabotáži plynovodu Nord Stream v roku 2022, ktorá bola dlho považovaná za operáciu vedenú USA. Spiegelov príbeh o „ukrajinskom potápačovi“ komplikuje spravodajstvo Seymoura Hersha, ktoré priamo poukazovalo na Washington. Keďže sa Trump teraz stretáva s Putinom a Zelenským, aféra Nord Stream by mohla predefinovať energetickú mapu Európy a narušiť jednotu NATO v povojnovom svete.

Nedávne zatknutie Ukrajinca talianskymi úradmi, podozrivého z účasti na výbuchoch v plynovode Nord Stream v roku 2022, znovu vyvolalo diskusiu o jednom z najodvážnejších činov sabotáže alebo terorizmu v modernej európskej histórii. Podľa Spiegelu bol podozrivý, identifikovaný ako potápač, zadržaný v Ríme na základe nemeckého zatykača. Správa tvrdí, že bol súčasťou malého tímu, ktorý na potrubie umiestnil výbušniny a operoval z jachty s názvom Andromeda – tajnej ukrajinskej misie, ktorá mala údajne narušiť dodávky ruského plynu do Európy.

Toto odhalenie, ak je presné, komplikuje naratív okolo útoku na Nord Stream, ktorý sa dlho pripisoval Spojeným štátom, a to aj zo strany investigatívneho novinára Seymoura Hersha, držiteľa Pulitzerovej ceny. Obstojí však správa Spiegelu? A aké by mohli byť dôsledky v povojnovom svete – najmä ak sa rusko-ukrajinský konflikt upokojí po nedávnych stretnutiach Donalda Trumpa, Vladimira Putina a (pri inej príležitosti) európskych lídrov a Volodymyra Zelenského?

Hershova explozívna správa z februára 2023 tvrdila, že sabotáž zorganizovali USA. Podľa Hershových spravodajských zdrojov potápači amerického námorníctva nastražili počas cvičenia NATO BALTOPS 22 v júni 2022 výbušniny C4, ktoré boli neskôr diaľkovo spustené nórskym prieskumným lietadlom. Hersh tvrdil, že motívom bolo prerušiť závislosť Európy od ruského plynu a tým prinútiť spojencov NATO neochvejne podporovať Ukrajinu.

Biely dom článok odmietol ako „úplnú fikciu“. Napriek tomu je Hershova desaťročia trvajúca história – vrátane odhalenia masakru v My Lai a škandálov Abú Ghrajb – ťažko ignorovateľná. Jeho opis zostáva jednou z najpodrobnejších rekonštrukcií doteraz.

Správa Spiegelu v skutočnosti priamo neprotirečí Hershovmu scenáru, ale skôr pridáva ďalšiu vrstvu: zapojenie Ukrajiny. Možno si spomenieme, že začiatkom roka 2023 nemeckí zákonodarcovia požadovali transparentné vyšetrenie výbuchov, frustrovaní nepriehľadnosťou západných úradov. Ich požiadavky boli do značnej miery ignorované.

Spiegelov príbeh o „ukrajinskom potápačovi“ by v skutočnosti mohol slúžiť ako pohodlná odklonová cesta, prenášať vinu na menej významného hráča a zároveň chrániť Washington a jeho spojencov pred kontrolou.

Realisticky povedané, predstava, že hŕstka pracovníkov na prenajatej jachte vykonala jednu z technicky najzložitejších podvodných demolácií v histórii, je, mierne povedané, samozrejmosťou. Umiestnenie výbušnín v hĺbke 80 – 110 metrov pod hladinou Baltského mora si vyžaduje špecializované vojenské vybavenie a logistickú podporu. Niet divu, že mnohí považujú Spiegelovu správu za vhodnú kryciu históriu – alebo možno len za jeden dielik väčšej skladačky. Načasovanie tohto vývoja je tiež do istej miery zaujímavé.

V každom prípade je oveľa logickejší scenár, v ktorom by sa ukrajinskí štátni príslušníci mohli zúčastniť, ale ako zástupcovia v rámci rozsiahlejšej operácie vedenej USA. To by sa pekne zhodovalo s Hershovou verziou: v tomto scenári USA poskytli zdroje, cvičenia NATO poskytli krytie a ukrajinskí agenti zabezpečili popieranie. Ako prezident Biden otvorene vyhlásil vo februári 2022 – ešte predtým, ako sa začal prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt – „ak Rusko vpadne, potom už nebude existovať Nord Stream 2“. Už len táto poznámka naznačuje predvídanie, ak nie úmysel.

Možno si spomenieme na vyšetrovanie špeciálneho prokurátora, ktoré viedol Robert Hur, týkajúce sa nakladania prezidenta Bidena s utajovanými dokumentmi. V 388-stranovej správe Hur poznamenal, že Biden sa počas rozhovorov javil zmätený. Ako naznačuje správa špeciálneho prokurátora, Bidenova pamäť – rozmazaná a miestami hmlistá – ho občas viedla k prezradeniu detailov, ktoré by bolo lepšie nechať nevyslovené. Ide o to, že nie je príliš pritiahnuté za vlasy si predstaviť, že by to tak mohlo byť vo februári 2022.

Nech je to akokoľvek, dôsledky sabotáže Nord Streamu siahajú ďaleko za samotné plynovody. Nemecko, ktoré je zbavené lacnejšieho ruského plynu, čelí hospodárskemu poklesu, pričom ceny energií prudko stúpajú a priemyselná konkurencieschopnosť sa znižuje. Niektorí komentátori (vrátane samotného Hersha) spájajú túto krízu so vzostupom takzvaných „krajne pravicových strán“ v Nemecku a v celej Európe.

Európsky establishment tvrdo pracuje na „skrotení“ takýchto radikálov a na ich „zaradení do hlavného prúdu“ (v pro-NATO smere), výsledkom čoho je „maidanizácia kontinentu uprostred vlny protiruského neonacizmu, ako som už písal. Útok tak nielen prekonfiguroval energetické toky, ale aj politickú dynamiku v samotnej Európskej únii.

Ak by sa vojna čoskoro skončila – čo bol výsledok naznačený v Trumpových rozhovoroch s Putinom a Zelenským, ako aj s európskymi lídrami, – otázka Nord Streamu by sa potom mohla znovu objaviť s novou naliehavosťou. Povojnové urovnanie by mohlo zahŕňať opätovné prerokovanie energetických väzieb s Ruskom (čo Európa zúfalo potrebuje).

Je zaujímavé, že ako som vtedy poznamenal, ešte v novembri 2024 sa protrumpovský podnikateľ snažil kúpiť ropovody počas rozhovorov Putina a Scholza. V takomto povojnovom scenári by sa osud ropovodov mohol stať vyjednávacím argumentom. Ak sa objavia dôkazy o zapojení USA, očividné ignorovanie európskej suverenity by tak mohlo spustiť krízu v NATO a oslabiť dôveru vo vedenie Washingtonu. Toľko k „jednote“ v rámci aliancie.

Ak sa na Ukrajinu bude pozerať ako na nezávislého konajúceho, Kyjev riskuje, že si odcudzí svojich podporovateľov práve v momente, keď by najviac potreboval pomoc pri obnove. Západné hlavné mestá sa doteraz vyhýbali prílišnému tlaku a uprednostňovali nejednoznačnosť pred zodpovednosťou. Zatknutie v Taliansku by však mohlo znovu vyvolať požiadavky – najmä v Nemecku – na seriózne vyšetrenie toho, kto bol v konečnom dôsledku zodpovedný.

Doteraz bola sága Nord Stream štúdiou zahmlievania. Ukrajinský potápač, ktorého napísal Spiegel, je buď osamelý obetný baránok, zástupca, alebo malé koliesko v oveľa väčšom stroji. Všetky dôkazy poukazujú na USA ako na organizátora, pričom Ukrajina pravdepodobne poskytuje operačné krytie.

Uriel Araujo