Kauza Carlton a digitálna oligarchia ESET

O kauze Carlton už počul hádam každý. Nie som si však istý, či o nej ľudia vedia všetko, čo by vedieť mali. Orgány progresívnej propagandy totiž verejnosti podstatné fakty už takmer desať rokov vytrvalo zamlčiavajú. Novinárske prostitútky v tejto kauze obhajujú záujmy digitálnej oligarchie ESET. Do jej služieb sa rovnako nechali naverbovať politickí aktivisti v uniformách policajtov aj talároch prokurátorov a sudcov. Napriek tomu, že manželia Zuzana Kalmanová a Erik Mikurčík sú v kauze Carlton jedinými skutočnými obeťami, čelia nezákonnej, neuveriteľne nekompetentnej a primitívnej obžalobe.

Úvodná poznámka: Nasledujúci článok je bonusom k deviatej epizóde podcastu Ďateľ k veci, venovanej kauze Carlton. Zmyslom textu je aj v písomnej podobe sprístupniť aspoň základný prehľad prípade. Napriek maximálnemu úsiliu o stručnosť nebolo možné vtesnať vysvetlenie kauzy do bežného rozsahu. Dilemu medzi stručnosťou a komplexnosťou som napokon vyriešil v prospech komplexnosti. Aj napriek tomu sú článok a s ním súvisiaci podcast len nevyhnutným minimom toho, čo je vhodné a potrebné vedieť o kauze Carlton.

Galéria prenasledovateľov

Ako množstvo iných svinstiev na Slovensku, ani kauza Carlton sa nezaobišla bez priameho zapojenia Daniela Lipšica, mediálnej slúžky Moniky Tódovej a dvorného kajúcnika Bernarda Slobodníka. V tomto príbehu defilujú na popredných miestach aj justičný zločinec, bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka a jeho kamarila skorumpovaných sudkýň a vyšších súdnych úradníkov.

Do nehanebného prenasledovania Zuzany Kalmanovej a Erika Mikurčíka boli a dodnes sú zapletené aj viaceré postavy zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Nielen spomínaný Lipšic, ale aj tragicky negramotný Vasil Špirko, málo známy Miroslav Ľalík, ba dokonca aj bývalý prvý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik.

Uvedený výpočet nie je úplný, ale aj čas vzácneho čitateľa nie je nevyčerpateľný, preto sa obmedzujem len na nutné minimum. Považujem za potrebné dodať, že článok a podcast sú založené prevažne na preštudovaní množstva právnych dokumentov, vedených na zrušenej špeciálnej prokuratúre pod spisovou značkou VII/2 Gv 270/17/1000 – 100.

Ako sa to začalo

Každý príbeh má predohru a aj predohra má nejakú históriu. Aj preto nie je ľahké s úplnou presnosťou identifikovať začiatok príbehu hotela Carlton v Bratislave. Azda nebude prehreškom proti histórii, ak rozprávanie začnem konštatovaním, že grécky podnikateľ Eric Assimakopoulos priviedol firmu Carlton Property, vlastniacu a prevádzkujúcu hotel, na mizinu. Vyrobil dlhy okolo 120 miliónov eur. Firma ich nebola schopná splácať, úverujúca banka UniCredit sa domáhala splatenia pohľadávky, a preto sa Carlton ocitol v medzinárodnom tendri, účelom ktorého bolo nájsť nového investora, schopného prevziať na seba aspoň časť dlhov vyrobených pánom Assimakopoulosom.

V tomto momente sa na scéne objavuje realitný maklér Erik Mikurčík s ambicióznou schémou pozostávajúcou z niekoľkých krokov. Po prvé, pripraviť schodný finančný plán ozdravenia firmy (hotela). Po druhé, identifikovať všetky právne a ekonomické riziká a na základe nich zostaviť životaschopný podnikateľský plán rozvoja. Po tretie, nájsť dostatočne silného investora (najlepšie domáceho), schopného podieľať sa na vstupe do firmy (hotela). Po štvrté, nájsť novú financujúcu banku pre projekt ozdravenia a oživenia. Po piate, uspieť v medzinárodnom tendri, v rámci ktorého sa pôvodná financujú banka UniCredit chcela zbaviť extrémne vysokej pohľadávky voči firme Carlton Property, prevádzkujúcej hotel Carlton.

Erik Mikurčík uspel. Predstavil presvedčivý podnikateľský plán. Našiel individuálnych investorov a jeho manželka okrem výrazného odborného vkladu v procese takzvaného due diligence dokázala presvedčiť VÚB, aby nový projekt podporila úverom vo výške 32 miliónov eur. Spomínaní individuálni investori boli spoločníci firmy ESET Maroš Grund a Rudolf Hrubý. Prvý poskytol na financovanie ozdravného projektu komerčnú pôžičku 12,5 milióna a druhý 14,5 milióna eur. Erik Mikurčík a Maroš Grund boli už dávnejšie blízkymi priateľmi. Mali za sebou niekoľko spoločných podnikateľských projektov. Maroš Grund následne zabezpečil, aby sa na financovaní nadobudnutia hotela podieľal aj jeho spoločník z ESET Rudolf Hrubý.

Z hľadiska úplnosti a bez zachádzania do nadbytočných detailov je potrebné uviesť niekoľko súvislostí. Erik Mikurčík použil na prípravu projektu kúpy Carltonu (respektíve firmy vlastniacej hotel) a vyplatenia časti pohľadávky pôvodnej financujúcej banky svoju spoločnosť ADS Property a následne do nej „pustil“ ako spoločníkov Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého. Každý spoločník vlastnil tretinu firmy. Erik Mikurčík ako autor projektu, teda nositeľ know-how, a Maroš Grund a Rudolf Hrubý ako financujúci partneri. Treba zdôrazniť, že financujúci partneri nevložili 27 miliónov do základného imania, ale ich za komerčných podmienok požičali ADS Property na financovanie kúpy firmy Carlton Property, vlastniacej predmetný hotel. S úverom od VÚB a financovaním Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého sa ADS Property podarilo uspieť v medzinárodnom tendri, kúpili Carlton Property a tak získať aj hotel, administratívne priestory, ďalšie rozostavané nebytové priestory a podzemný garážový dom (komplex Carlton).

Úskalia projektu

Kým sa pohneme ďalej, je nevyhnutné urobiť krátku odbočku. Napriek tomu, že v obchodnom registri boli obaja páni z ESET zapísaní každý ako tretinový spoločník ADS Property, nikdy nesplatili Erikovi Mikurčíkovi po dvetisíc euro za nadobudnutie podielov. Táto okolnosť bude mať v kauze Carlton vážne dôsledky.

Ďalšími kritickými momentmi prípadu sú dve chyby Erika Mikurčíka. Po prvé, pôžičky Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého, poskytnuté spoločnosti ADS Property, neboli podchytené formálnymi zmluvami, preto mohli veritelia (páni z ESET) kedykoľvek vyhlásiť ich splatnosť a dostať tak hotel do konkurzu. Spočiatku to nebol problém, ale vo chvíli, ako začali vznikať medzi spoločníkmi spory, išlo o smrteľné riziko projektu.

Po druhé, manažérske usporiadanie hotela (teda prerozdelenie pozícii konateľov vo forme Carlton Property) bolo takisto založené len na ústnej dohode. Podľa pôvodnej dohody hotel mali riadiť traja konatelia: Erik Mikurčík, Zuzana Kalmanová a človek z predchádzajúceho manažmentu Erica Assimakopoulosa. Vzhľadom na to, že ani tieto dohody neboli takrečeno na papieri a po niekoľkých mesiacoch od úspešného nadobudnutia hotela v medzinárodnom tendri sa začali prejavovať prvé nezhody medzi partnermi, aj táto nedôslednosť sa napokon obrátila proti Erikovi Mikurčíkovi.

Kolotoč sa roztáča

Začalo sa to požiadavkami Rudolfa Hrubého na zmenu konateľov Carlton Property a na navyšovanie základného imania v materskej spoločnosti ADS Property. Chcel sa za každú cenu zbaviť Zuzany Kalmanovej a na jej miesto dosadiť svojho človeka. To nebolo možné bez súhlasu všetkých spoločníkov ADS Property, v ktorej mohli byť v zmysle platnej spoločenskej zmluvy prijaté akékoľvek rozhodnutia len hlasmi všetkých spoločníkov (Mikurčík, Grund, Hrubý). Keďže Erik Mikurčík s výmenou Zuzany Kalmanovej nesúhlasil, Rudolf Hrubý sa dožadoval navýšenia základného imania v ADS Property, čím by došlo aj k zmene pomeru hlasovacích práv. Lenže ani s tým Erik Mikurčík nesúhlasil, pretože s navýšením základného imania by sa nielen menili hlasovacie práva, ale by sa znížil aj jeho podiel na celom projekte Carlton.

Naopak, Erik Mikurčík sa na jednej strane zjavne naivne dožadoval dodržiavania pôvodných ústnych dohôd a na strane druhej súril, aby boli pôžičky Maroša Grunda a Rudolfa Hrubého sformalizované riadnymi zmluvami s jasne stanovenými termínmi splatnosti. Kým nebolo jasné, či páni z ESET (ne)vyhlásia okamžitú splatnosť pôžičiek, Rudolf Hrubý a Maroš Grund mohli kedykoľvek dostať projekt Carlton do konkurzu. Inými slovami Erik Mikurčík a Rudolf Hrubý (ku ktorému sa vo vrcholnej fáze konfliktu pridal spočiatku neutrálny Maroš Grund) sa navzájom držali v šachu. Bez Mikurčíka nebolo možné urobiť žiadne legálne zmeny v štruktúre firiem ovládajúcich Carlton a bez sformalizovania pôžičiek zase nebolo isté, či sa nepokúsia páni z ESET zbaviť nepohodlného partnera vyhlásením konkurzu.

Rudolf Hrubý navrhol vyriešiť spor ponukou Erikovi Mikurčíkovi na odkúpenie jeho podielu za päť miliónov eur. Erik Mikurčík to odmietol s odôvodnením, že prípravou projektu strávil niekoľko rokov života a jeho primárnym cieľom nie je krátkodobý zárobok, ale dlhodobé rozvíjanie hotela Carlton. Následne prišiel s protinávrhom na odkúpenie podielu Erik Mikurčík, avšak ani z toho nič nebolo, pretože tentoraz odmietol Rudolf Hrubý.

Kolotoč sa krúti na plné obrátky

Po viacerých výmenách názorov, návrhov a protinávrhov Rudolf Hrubý a Maroš Grund odovzdali Erikovi Mikurčíkovi pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenia spoločností ADS Property a Carlton Property. Program oboch zasadnutí bol jednoduchý. Odvolať Erika Mikurčíka z funkcie konateľa v oboch firmách a Zuzanu Kalmanovú v spoločnosti Carlton Property. Samozrejme, Erik Mikurčík nesúhlasil a argumentoval nasledovne: Po prvé, zmeny v oboch firmách nie je možné urobiť bez jeho súhlasu a on to neurobí, preto sú valné zhromaždenia zbytočné. Po druhé, v navrhovanom čase konania valných zhromaždení bude na dovolenke, preto žiadal ich odloženie na iný termín. Nepochodil.

Nelenil však ani Erik Mikurčík. Vzhľadom na to, že Rudolf Hrubý a Maroš Grund neuhradili odplaty za prevody podielov v spoločnosti ADS Property, doručil obom vypovedanie zmluvy o prevode podielov a vyzval ich, aby mu ich vrátili. Zároveň sa na Okresnom súde Bratislava V úspešne domohol vydania neodkladného opatrenia, ktoré zakazovalo Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grudnovi urobiť zmeny konateľov v ADS Property a Carlton Property. Po odstúpení od zmluvy o prevode obchodných podielov sa Erik Mikurčík opäť stáva stopercentným vlastníkom ADS Property, ktorá ovláda Carlton Property vlastniacu hotel. Obchodný register zapisuje zmenu vlastníckej štruktúry ADS Property. Erik Mikurčík zároveň ako stopercentný vlastník firmy podáva návrh na zvýšenie základného imania v Carlton Property. Obchodný register následne zapisuje Erika Mikurčíka ako držiteľa 92-percentného podielu v Carlton Property, zvyšných osem percent ostáva vo vlastníctve ADS Property, ktorej je stopercentným vlastníkom.

Erik Mikurčík si popri tom do zálohy pripravil aj kúpnopredajnú zmluvu o prevode vlastníctva podstatnej časti komplexu hotelu Carlton zo spoločnosti Carlton Property na ním kontrolovanú spoločnosť Arthur Consulting. Zmluva bola zámerne pripravená nesprávne, jej cieľom nebol samotný prevod vlastníctva, ale zablokovanie katastra nehnuteľností plombou. K tejto línii už aj tak zložitého prípadu sa vrátime o niečo neskôr.

Todová v drese digitálnej oligarchie ESET

Napriek tomu, že Rudolf Hrubý a Maroš Grund už neboli spoločníkmi ADS Property a tým stratili aj akýkoľvek vplyv v spoločnosti Carlton Property, ich právni zástupcovia prišli 14. júla 2017 o 9:00 na avizované mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti. Erik Mikurčík prerušil dovolenku v Španielsku a dostavil sa spolu s advokátkou, ktorá zástupcom pánov z ESET prečítala výrokovú časť neodkladného opatrenia súdu, zakazujúceho vykonávať Hrubému s Grundom akékoľvek zmeny konateľov v ADS Property a Carlton Property. Zároveň sa im pokúsila odovzdať kópie neodkladného opatrenia, dokument však odmietli prevziať s neudržateľným odôvodnením, že na to neboli klientmi splnomocnení.

Právni zástupcovia Rudolfa Hrubého a Maroša Grunda odchádzajú o 9:16 h z tretieho poschodia administratívnej budovy hotela Carlton, kam bolo oficiálne zvolané mimoriadne valné zhromaždenie. Priebeh udalostí zaznamenáva notárka do oficiálnej zápisnice. Z nej jednoznačne vyplýva, že žiadne valné zhromaždenie sa fakticky neuskutočnilo.

O dve hodiny neskôr sa malo uskutočniť aj mimoriadne valné zhromaždenie Carlton Poperty, zvolané pánmi z ESET. Na miesto konania prichádzajú iba Erik Mikurčík a notárka. Mimoriadne valné zhromaždenie sa teda nekoná, čo je opäť podchytené v notárskej zápisnici. Ešte v ten istý deň Erik Mikurčík z opatrnosti doručuje obchodnému registru na Okresnom súde Bratislava I obe notárske zápisnice aj neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava V, zakazujúce Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grutnovi meniť konateľov v spoločnostiach.

Štyri dni nato telefonicky aj e-mailom kontaktuje Erika Mikurčíka, ktorý sa medzičasom vrátil na dovolenku do Španielska, redaktorka denníka N Monika Tódová. Progresívna propagandistka zisťuje, prečo navyšoval základné imanie v spoločnosti Carlton Property. Článok si u nej objednal Rudolf Hrubý. Erik Mikurčík obratom píše e-mail inému partnerovi ESET a spolumajiteľovi denníka N Miroslavovi Trnkovi. Konštatuje, že obchodné spory nie je vhodné riešiť cez denník N, ktorého je iný spoločník ESET spoluvlastníkom.

Po tejto intervencii propagandistka Tódová súhlasí s odložením článku do času návratu Erika Mikurčíka z dovolenky, avšak už na druhý deň mu znova píše e-mail a pýta, či vie, že obchodný register zapísal zmeny konateľov v spoločnosti Carlton Property. Namiesto Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej zapísal ako konateľov Rudolfa Hrubého a Maroša Grunda. Je nepochybné, že propagandistka Tódová musela dostať tip na neočakávanú a z každého hľadiska nezákonnú zmenu štatutárov firmy od pánov z ESET. Avšak to nie je najpodstatnejší aspekt popisovanej epizódy. Obchodný register vykonal zápis nových konateľov aj napriek tomu, že pánom Hrubému a Grundovi zakazovalo uskutočniť tento druh zmien neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislav V. A obchodný register tieto zmeny zapísal aj napriek tomu, že z notárskych zápisníc o priebehu valných zhromaždení vyplynulo, že sa nikdy nekonali, respektíve nemohli prebehnúť na oficiálne zvolanom mieste a v určenom čase.

Keď Erik Mikurčík zistil, že obchodný register naozaj zapísal zmenu konateľa, bola aktivovaná „automatická poistka“, ako sa vyjadril na hlavnom pojednávaní, v podobe vyššie spomínanej kúpnopredajnej zmluvy medzi Carlton Property a Arthur Consulting s návrhom na jej zapísanie do katastra nehnuteľností. Za Carlton Property ako predávajúceho zmluvu podpísali Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová. Za kupujúceho Arthur Consulting zmluvu podpísal Erik Mikurčík. Zmluva zámerne obsahovala formálne chyby a vecné nedostatky. Cieľom podania na kataster nebol skutočný prevod nehnuteľností, ale vyznačenie plomby, aby s hotelom a administratívnymi priestormi nemohli svojvoľne nakladať Rudolf Hrubý a Maroš Grund. Tiež je potrebné uviesť, že v uvedenej „poistkovej“ zmluve prebral kupujúci (Arthur Consulting) všetky záväzky voči VÚB banke. ADS Property pod stopercentnou kontrolou Erika Mikurčíka garantoval splnenie všetkých finančných záväzkov voči veriteľom Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grundovi.

Anamnéza podvodov Made In ESET

Ako už vieme, Erik Mikurčík nemal nič pod kontrolou, aj keď podľa zákona aj neodkladného opatrenia súdu mal mať. Takže čo sa vlastne stalo, keď obchodný register zapísal zmeny, aké zapísať nikdy nesmel?

Krátka odpoveď znie, že viacerí vyšší súdni úradníci a neskôr aj sudcovia Okresného súdu Bratislava I porušili zákon, ignorovali spoločenské zmluvy a faktický stav z hľadiska rozdelenia vlastníckych podielov a obsadenia konateľských pozícií v spoločnostiach Carlton Property aj ADS Property a absolútne nebrali na vedomie, že neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava V mali páni z ESET zákaz robiť v oboch firmách akékoľvek zmeny.

Dlhšiu odpoveď musíme začať konštatovaním, že po zbavení funkcie konateľa v Carlton Property bol Erik Mikurčík na návrh oligarchie ESET vymazaný obchodným registrom aj ako konateľ ADS Property. V tej istej spoločnosti povolil obchodný register Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grundovi navýšenie základného imania čím úplne eliminovali vplyv Erika Mikurčíka v ADS Property. Súd tieto zmeny zapísal aj napriek tomu, že na vykonanie zmien nemali právo nielen podľa pôvodnej spoločenskej zmluvy, ale aj preto, že Hurbý a Grund nezaplatili za nadobudnutie obchodných podielov, o ktoré fakticky prišli (viď vyššie).

Rovnako v rozpore so spoločenskou zmluvou (a vlastne aj s neodkladným opatrením súdu) Rudolf Hrubý a Maroš Grund ako nezákonní konatelia postúpili svoje pohľadávky voči ADS Property v celkovej hodnote 27 miliónov eur na Milana Masaryka, zhodou okolností finančného riaditeľa firmy digitálnej oligarchie ESET. To umožnilo v katastri nehnuteľností zriadiť záložné právo na všetky nehnuteľnosti komplexu Carlton v prospech Milana Masaryka. Podľa dostupných informácií však ide o fiktívne záložné právo, pretože finančný riaditeľ ESET Milan Masaryk nikdy neposkytol žiadne plnenie Rudolfovi Hrubému a Marošovi Grudnovi za prevzatie pohľadávok voči ADS Property. Namieste je preto otázka, prečo to páni z ESET robili. Dôvod bol prostý: vytvorením záložného práva mohli nehnuteľnosti kedykoľvek vytunelovať z vlastníckej štruktúry firiem ADS Property a Carlton Property.

Pozorný čitateľ si možno kladie otázku, ako je možné, že došlo k zmene konateľov v oboch spoločnostiach, keď podľa oficiálnych notárskych zápisníc sa žiadne mimoriadne valné zhromaždenia nekonali. Už bolo uvedené, že valné zhromaždenie ADS Property bolo zvolané na deviatu hodinu 14. júla 2017 do kancelárie na treťom poschodí hotela Carlton. Prišli naň právni zástupcovia Rudolfa Hrubého a Mroša Grunda. Od advokátky Erika Mikurčíka odmietli prevziať neodkladné opatrenie, zakazujúce meniť štatutárne orgány oboch spoločností a o 9:16 h z miestnosti odišli.

Tí istí právni zástupcovia pánov z ESET však doručili obchodnému registru zápisnicu z valného zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo 14. júla 2017 o 9:00 h na recepcii hotela Carlton! Inými slovami advokáti pánov Hrubého a Grunda boli v tom istom čase na dvoch miestach naraz: aj na treťom poschodí, aj na recepcii hotela Carlton. Okolnosť, že eseťáci úplne ignorovali fakt, že už dávno neboli spoločníkmi ani konateľmi ADS Property, preto nemohli v jej mene konať a rozhodovať, a navyše nimi produkovaná zápisnica o valnom zhromaždení bola podvod, je jedna vec. Úplne inou vecou je fakt, že obchodný register túto nezákonnosť posvätil zápisom zmien.

Podobne hanebného konania sa digitálna oligarchia dopustila aj v prípade zmien štatutárnych orgánov v spoločnosti Carlton Property. Jej mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané dve hodiny po ADS Property. Videli sme, že na rokovanie Rudolf Hrubý a Maroš Grund taktiež neprišli, avšak obchodnému registru aj napriek tomu doručili zápisnicu o konaní valného zhromaždenia „jediného spoločníka“ Carlton Property, na základe ktorého boli odvolaní z pozícií konateľov Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová.

Ako som už vysvetlil, v danom čase nemala Carlton Property jediného spoločníka, teda ADS Property. Keďže Erik Mikurčík vypovedal zmluvu o prevode obchodných podielov v ADS Property, pretože páni z ESET ich nesplatili, iba on jediný bol de jure spoločníkom a konateľom firmy a v jej mene urobil aj zmeny vo vlastníckej štruktúre Carlton Property: 92 percent držal Erik Mikurčík ako fyzická osoba a zvyšných osem percent vlastnila ADS Property, ktorej bol de jure jediným spoločníkom. Z toho dôvodu je vylúčené, aby páni Hrubý a Grund mohli urobiť akékoľvek zmeny v spoločnosti Carlton Property a fingovať, že tak konajú v postavené „jediného spoločníka“ v podobe ADS Property. Zmeny vlastníckej štruktúry Carlton Property boli riadne zapísané v obchodnom registri (92 percent Mikurčík, osem percent ADS Property), z neho vyplývalo, že táto spoločnosť má dvoch spoločníkov, a preto eseťáci v nej nemohli robiť žiadne zmeny, aj keď fingovali, že oni dvaja reprezentujú jediného spoločníka, teda ADS Property, pretože v tom čase bol de jure jej jediným vlastníkom Erik Mikurčík. Napriek tomu Okresný súd Bratislava I nezákonne zapísal ilegálne zmeny konateľov spoločnosti v Carlton Property, vykonané duom Hrubý a Grund.

Justičná chobotnica v službách ESET

A tým sa dostávame do sveta justičnej chobotnice, na čele ktorej stál bývalý podpredseda pre obchodný úsek Okresného súdu Bratislava I, zločinec a v súčasnosti aj prominentný kajúcnik JUDr. Vladimír Sklenka.

V tejto súvislosti je potrebné dobre si zapamätať mená dvoch vyšších súdnych úradníkov. Prvým je Juraj Kürti, pretože v priebehu jedného dňa zapísal do obchodného registra zmeny v spoločnosti Cralton Property, aj keď veľmi dobre vedel, že jej jediným spoločníkom už dávno nie je ADS Property a aj keď bol informovaný o existencii neodkladného opatrenia, zakazujúceho digitálnej oligarchii ESET meniť štatutárne orgány oboch firiem. Tiež stojí za zmienku, že vyšší súdny úradník Juraj Kürti zapísal zmeny v obchodnom registri prakticky okamžite, aj keď podateľňa spis prijala tesne pred koncom pracovného času o 14:52 h.

Druhou osobou hodnou zapamätania je vyššia súdna úradníčka Eva Jaškovičová. Do obchodného registra zapísal odvolanie Erika Mikurčíka z pozície konateľa ADS Property aj napriek tomu, že jej bolo známe neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava V a mala v spise založenú notársku zápisnicu, ktorá potvrdzovala, že žiadne mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti sa 14. júla 2017 nekonalo.

Erik Mikurčík sa už 19. júla 2017 po telefonáte progresívnej propagandistky Tódovej usiloval dostať k spisu obchodného registra, aby sa zorientoval v situácii a mohol sa náležite brániť. Spis mu bol sprístupnený až 7. augusta, dovtedy bol zamknutý v trezore justičného zločinca Vladimíra Sklenku. Tiež je príznačné, že vyšší súdni úradníci Juraj Kürti a Eva Jaškovičová, ktorí sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa, vykonávali svoju pôsobnosť pod vedením sudkyne Okresného súdu Bratislava I Angely Balázsovej.

Krátka pikantéria: Kauza Carlton má množstvo dejových línií a v súvislosti s ňou je vedených množstvo konaní. Nie je možné ani potrebné venovať sa všetkým. V jednom z viacerých súdnych konaní rozhodovala práve sudkyňa Angela Balázsová dokonca počas dovolenky. Presnejšie dovolenku prerušila na jeden deň, aby rozhodla v neprospech Erika Mikurčíka, a hneď sa vrátila odpočívať. Možno išlo len o prejav zodpovedného prístupu k práci. Ak však do rovnice dosadíme zjavne nezákonné konanie jej podriadených vyšších súdnych úradníkov Kürtiho a Jaškovičovej, obraz sudkyne Balázsovej nadobúda dramaticky iné kontúry.

Justičný zločinec Sklenka

Popisované svinstvá na Okresnom súde Bratislava I sa nediali samé od seba, ale mali hýbateľa v osobe Vladimíra Sklenku. Notoricky známa kauza Búrka viac padá ako stojí práve na ňom. V jej rámci bola viackrát použitá takzvaná Kočnerova Threema. Vladimír Sklenka vo výpovediach procesne opakovane potvrdil, že jeho komunikácia s Mariánom Kočnerom prostredníctvom aplikácie Threema je autentická a udalosti opisované v jednotlivých konverzáciách medzi ním a Kočnerom sa skutočne stali. Málokoho asi prekvapí, že v kauze Búrka vystupuje Sklenka ako kajúcnik a dodnes voči nemu neboli vyvodené žiadne trestnoprávne dôsledky, aj keď z jeho výpovedí a z Kočnerovej Threemy jasne vyplýva, že riadil justičnú chobotnicu na Okresnom súde Bratislava I.

Vo vzťahu ku kauze Carlton z konverzácií s Mariánom Kočnerom jasne vyplynulo, že Vladimír Sklenka dokázal manipulovať s informačným systémov CORWIN v správe ministerstva spravodlivosti. Vďaka tomu sa mu podarilo obísť náhodný výber súdneho úradníka, zapisujúceho zmeny štatutárnych orgánov Carlton Property. To znamená, že justičný zločinec Sklenka sa postaral o to, aby bol spis pridelený Jurajovi Kürtimu. Z doterajšieho rozprávania vieme, ako rozhodol. Je zjavné, že Sklenka musel mať s Kürtim už predchádzajúce skúsenosti, preto sa postaral o obídenie náhodného výberu vyššieho súdneho úradníka. Z tohto faktu však vyplýva aj ďalšia podstatná skutočnosť: Juraj Kürti pôsobil pod vedením sudkyne Angely Balázsovej, preto je iba málo pravdepodobné, že justičný zločinec Sklenka s ňou nekoordinoval jednotlivé kroky, uskutočnené ďaleko za hranicou Trestného zákona.

Správy medzi Vladimírom Sklenkom a Mariánom Kočnerom o kauze Carlton zaplnili približne dvanásť strán tabuľky, spracovanej v aplikácii Excel. V jednom z vlákien obaja rozoberajú, ako justičný zločinec Sklenka ovplyvnil viaceré rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I v prospech digitálnej oligarchie ESET a v neprospech Erika Mikurčíka. Z tejto časti konverzácie plynie aj jasné podozrenie, že podpredseda súdu Sklenka mohol prijať od Rudolfa Hrubého úplatok, vyplatený prostredníctvom jedného bývalého funkcionára NAKA.

Komunikácia s Kočnerom odhalila aj to, že Sklenka sa angažoval aj v marení vyšetrovania trestného oznámenia, podaného Erikom Mikurčíkom na vyšších súdnych úradníkov Kürtiho a Jaškovičovú. V Threeme sa vyjadril, že má podchytenú Sasinkovu. V preklade to znamená, že Sklenka ma vplyv na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I na Sasinkovej ulici, ktoré malo prípad vyšetrovať. Vladimír Sklena napísal Mariánovi Kočnerovi aj to, že sa spolu s predsedníčkou súdu postará, aby vyšší súdni úradníci neboli zbavení povinnosti mlčanlivosti. A presne to sa aj stalo.

Z Kočnerovej Threemy vyplýva, že Sklenka až živočíšne nenávidel Erika Mikurčíka, pretože písal rôzne sťažnosti a dožadoval sa nápravy nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I. Namiesto toho, aby sa spamätal a prestal kriviť spravodlivosť, Sklenka požiadal Kočnera, aby cez Norberta Bödöra zabezpečil na NAKA trestné stíhanie Erika Mikurčíka. Ani to však nestačilo. Sklenka v istej chvíli Kočnerovi napísal, že „toho kokota Mikurčíka dám odjebať“, na čo dostal odpoveď „dáme“.

Z vyjadrení Vladimíra Sklenku v aplikácii Threema jednoznačne vyplýva, že v prospech eseťákov sa usilovala ovplyvňovať súdne rozhodnutia aj vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. To by mohlo nasvedčovať tomu, že ak sú v stávke záujmy a na stole peniaze digitálnej oligarchie ESET, v jej prospech je ochotná konať aj nepravdepodobná koalícia osôb Sklenka-Kočner-Bödör-Žitňanská.

A ako uvidíme ďalej, do tejto koalície sa pridali aj ďalšie veličiny podzemia slovenskej politiky a orgánov činných v trestnom konaní: Daniel Lipšic, Dušan Kováčik, Bernard Slobodník a ďalší.

Lipšic vstupuje do kauzy Carlton

Nielen Kočnerova Threema prezrádzala, že páni z ESET, najmä Rudolf Hrubý, nesedeli so založenými rukami. Aj oni si želali trestnoprávne prenasledovanie Erika Mikurčíka aj jeho manželky. V tomto ohľade mali úplne rovnaké chúťky, ako prezentovali v konverzácii prostredníctvom aplikácie Threema Vladimír Sklenka a Marián Kočner.

V priebehu štúdia kauzy Carlton sa mi podarilo zistiť, že v prospech záujmov eseťákov sa angažoval bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník. Budúci prominentný kajúcnik režimu šialenca z Trnavy v minulosti ukazoval viacerým kolegom z NAKA správu, ktorú mu napísal v tom čase advokát a neskorší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Žiadal Slobodníka, aby sa osobne angažoval v trestnom stíhaní manželov Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej. A zločinec Slobodník sa angažoval. Osobne prevzal písomne podané trestné oznámenie digitálnej oligarchie ESET a poveril svojho podriadeného Mariána Kučerku, zástupcu riaditeľa expozitúry Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bratislava, nedávno právoplatne odsúdeného za korupciu na trest domáceho väzenia v trvaní piatich rokov. Kučerka následne pridelil prípad „spoľahlivému“ vyšetrovateľovi.

Je pikantné a z hľadiska posúdenia charakteru zločinca Slobodníka veľavravné, že neskôr ako kajúcnik v rámci výsluchov, založených do nezákonne vedeného spisu pod číslom PPZ-80/NKA-BA2-2021, vypovedal, že kauzu Carlton sa usilovali ovplyvňovať v prospech Erika Mikurčíka bývalý policajný prezident Tibor Gašpar a podnikateľ Norbert Bödör. Z Threemy však jednoznačne vyplynulo, že orgány NAKA sa usiloval angažovať Kočner práve prostredníctvom Bödöra v neprospech Erika Mikurčíka. Akiste nebude náhoda, že na citovaný výsluch priviedol kajúcnika Slobodníka jeho advokát, budúci špeciálny prokurátor Lipšic, ktorý od neho pár rokov predtým žiadal, aby ovplyvňoval vyšetrovanie v neprospech Erika Mikurčíka.

Tým sa úloha Daniela Lipšica neskončila. Keď už sa rozbehla proti Erikovi Mikurčíkovi a Zuzane Kalmanovej trestnoprávna mašinéria na úrovni NAKA, manželia hľadali právnu pomoc. Ich rodinný známy, volajme ho Priateľ, sa poznal s Lipšicom. V kritickom čase sa Priateľ a Lipšic náhodou stretli na detskom ihrisku, dali sa do reči a prišlo aj na kauzu Carlton. Priateľ spomenul, že Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová hľadajú advokáta na zastupovanie v trestnej časti kauzy. Lipšic naoko prejavil záujem, preto Priateľ zabezpečil, aby mu manželia poslali základné informácie o celom prípade. Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová ani Priateľ nemohli vedieť, že zloduch Lipšic už dávno hrá s druhou stranou a digitálnej oligarchii ESET zabezpečuje služby kriminálnika s preukazom príslušníka polície Slobodníka a jeho zločineckej skupiny, pôsobiacej na Národnej jednotke finančnej polície NAKA.

Konanie Daniela Lipšica bolo v rozpore so zákonom o advokácii a so všetkými etickými pravidlami, spojenými s výkonom tohto povolania. Netreba azda dodávať, že manželom dokumenty ku kauze Carlton nikdy nevrátil. A aby toho nebolo málo, keď sa stal špeciálnym prokurátorom, nikdy sa nevylúčil z konania o veciach súvisiacich s Erikom Mikurčíkom a Zuzanou Kalmanovou, čo je najhlbší právny a etický suterén, aký si na úrovni trestného práva možno predstaviť.

Lipšic a Kováčik v jednom záprahu

Digitálna oligarchia sa však neuspokojila len so zaangažovaním NAKA. Páni z ESET si situáciu poistili aj na Úrade špeciálnej prokuratúry, na čele ktorej vtedy stál Dušan Kováčik, na ktorého mal, mimochodom, extrémne silný vplyv Norbert Bödör.

Dušan Kováčik kauzu Carlton najprv pridelil neslávne slávnemu Vasilovi Špirkovi. Do povedomia verejnosti sa dostal najmä tým, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k absolútnej istote si vymyslel alebo výrazne dotvoril svedeckú výpoveď istého pána Vargu a keď následne menovaný odmietol zápisnicu podpísať, Vasil Špirko jednoducho jeho podpisy sfalšoval. Bol za to disciplinárne stíhaný a opäť s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote je možné konštatovať, že krk mu zachránila kauza Carlton. Z konverzácie medzi Mariánom Kočnerom a advokátom Marekom Parom prostredníctvom aplikácie Threema totiž vyplýva, že falšovateľovi Špirkovi sa jeho priestupok prepiekol vďaka poslušnosti a súčinnosti v kauze Carlton. Vasil Špirko totiž vydal prvé uznesenie o obvinení Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej.

Keď užitočný Špirko poslúžil, Dušan Kováčik mu spis odňal a pridelil prípad Miroslavovi Ľalíkovi. Špeciálny prokurátor Kováčik náhle urobil neuveriteľný ťah. V stredu 21. mája 2020 spis kauzy Carlton odňal prokurátorovi Ľalíkovi a pridelil ho sám sebe. Ešte v ten istý deň podal Špecializovanému trestnému súdu obžalobu na Erika Mikurčíka a Zuzanu Kalmanovú. A takisto v ten istý deň rozhodol o vrátení dozoru v uvedenej trestnej veci Miroslavovi Ľalíkovi. V záujme plastického dokreslenia absurdnosti konania Dušana Kováčika je potrebné vysvetliť, že v priebehu niekoľkých hodín stihol naštudovať trestný spis, obsahujúci okolo 1 300 strán, spísať obžalobu v rozsahu 25 strán, uzavrieť spis, zoradiť a zosumarizovať všetky zväzky a doručiť spis aj s obžalobou Špecializovanému trestnému súdu.

Súdnemu človeku je jasné, že Dušan Kováčik nemohol za jeden deň spísať obžalobu. Text vypracoval niekto iný a my sa len môžeme domnievať, či autor bol niektorý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry alebo obžalobu napísal – dajme tomu – istý advokát, zainteresovaný v kauze Carlton na strane digitálnej oligarchie ESET. Isté je, že Dušan Kováčik si spis pridelil na jeden deň iba preto, aby mal istotu, že obžaloba bude podaná. Mimochodom, bola to jediná obžaloba, čo podal vo funkcii špeciálneho prokurátora.

Položme si otázku, prečo nemohol prenechať podanie obžaloby Miroslavovi Ľalíkovi, vykonávajúcemu dozor v preberanej trestnej veci? Možné sú viaceré odpovede. Najlogickejší je podľa mojej mienky predpoklad, že nikto nebol ochotný podpísať sa pod zjavne nekompetentnú obžalobu, nezodpovedajúcu výsledkom dokazovania v priebehu prípravného konania a vychádzajúcu z politicky a korupčne manipulovaného vyšetrovania.

Azda nie je potrebné zoširoka vysvetľovať, za akých hanebných a neférových okolností došlo k zadržaniu a obvineniu Dušana Kováčika. Niet pochybností o tom, že z právneho aj mediálneho hľadiska prebiehalo jeho trestné konanie neférovým spôsobom. Tvrdím však, že proti Kováčikovi sa obrátil systém, ktorý aj on pomohol stvoriť a v čase, keď mu založili putá na ruky, aby si ho mohli odfotografovať všetky novinárske hyeny, už len metastázoval do finálneho, štvrtého štádia. Keď po odhalení Kočnerovej Threemy vyšlo najavo manipulovanie civilnej aj trestnej časti kauzy Carlton, Erik Mikurčík sa dožadoval u nového špeciálneho prokurátora Lipšica stiahnutia zjavne zmanipulovanej Kováčikovej obžaloby. Žiadal náležité preverenie všetkých okolností, súvisiacich so začatím trestného konania aj s podaním samotnej obžaloby. Samozrejme, bezvýsledne, pretože Lipšic aj v postavení šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry slúžil digitálnej oligarchii ESET.

Kováčikova hanebná obžaloba

Konečne nadišiel čas, aby som vysvetlil, na čom je postavená obžaloba Erika Mikurčíka a Zuzany Kalmanovej. Právne je ich konanie kvalifikované ako porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu. Tohto trestného činu sa mali údajne dopustiť tým, že ako konatelia spoločnosti Carlton Property podpísali zmluvu o predaji podstatnej časti komplexu hotelu Carlton firme Arthur Consulting, tiež zastúpenú Erikom Mikurčíkom, za cenu 15 550 000 eur, aj keď „skutočná hodnota prevádzaných nehnuteľností“ vraj bola 63 073 725 eur. Obžaloba vytýka Erikovi Mikurčíkovi, že podal návrh na zrýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol síce odmietnutý, ale ak by k tomu došlo, usúdil Dušan Kováčik, došlo by k spôsobeniu škody vo výške 44 413 725 eur.

Dôvody vzniku kúpnopredajnej zmluvy aj podania návrhu na kataster nehnuteľností som podrobne objasnil vyššie, preto sa k tomu netreba vracať. Na tomto mieste je však potrebné odhaliť finančnú a ekonomickú negramotnosť autora obžaloby Dušana Kováčika, a to v dvoch podstatných smeroch. Po prvé, neexistuje „skutočná hodnota“ nehnuteľností alebo akéhokoľvek iného predmetu, ktorý je predmetom kúpy/predaja. Existuje iba hodnota vygenerovaná reálnymi trhovými podmienkami v časopriestore uskutočnenia akejkoľvek transakcie. Samozrejme, od stola je možno oceniť nehnuteľnosť, napríklad hotel Carlton na šesťdesiat miliónov alebo aj sto. Avšak reálna trhová hodnota sa vytvára na základe zhodnotenia mnohých premenných a k nim nepochybne patrí aj zadlženosť. Určite si vzácny čitateľ spomenie, že spoločnosť Arthur Consulting sa zaviazala v plnom rozsahu na seba prevziať aj záväzok voči VÚB, z čoho vyplýva, že Dušanom Kováčikom uvádzaná cena za kúpu podstatnej časti komplexu bola neúplná a zavádzajúca.

V čase podpísania zmluvy a podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností sa mohli záväzky voči VÚB pohybovať na úrovni 32 miliónov eur. Ak sa kupujúci zaviazal zaplatiť za podstatnú časť komplexu 15 550 000 eur a prevziať uvedený záväzok, kúpna cena sa rovnala 47 550 000 eur. Prevzatím tejto pohľadávky by sa Carlton Property okamžite zbavila dlhu vo výške 32 miliónov eur, čo by výraznou mierou prispelo k jej finančnému ozdraveniu.

Trištvrte roka predtým, keď trio Mikurčík, Hrubý a Grund zastrešený spoločnosťou ADS Property vyhrali medzinárodný tender, kúpili s firmou Carlton Property celý komplex hotelu za 57 miliónov eur. Presnejšie, prostredníctvom ADS Property nadobudli stopercentný podiel v spoločnosti Carlton Property so záporným vlastným imaním na úrovni (mínus) 43 miliónov eur, ktorá mala zapísaný na liste vlastníctva celý komplex hotela Carlton. Z uvedeného vyplýva, že Dušan Kováčik vyčíslil potenciálnu škodu na základe cucania z prsta, teda nekompetentne a na špeciálneho prokurátora aj žalostne detinsky.

Z konania Rudolfa Hrubého a Maroša Grudna bolo zrejmé, že (i) prevedením pohľadávok na finančného riaditeľa ESET Milana Masaryka; (ii) permanentným odmietaním sformalizovať pôžičky v hodnote 27 miliónov eur nimi poskytnuté ADS Property, (iii) nezáujmom riešiť fakt, že Carlton Property je s ohľadom na záporné vlastné imanie zrelá na konkurz – sa usilovali priviesť obe spoločnosti ku krachu, prostredníctvom spriazneného veriteľa Masaryka z nich vytunelovať cenné nehnuteľnosti a zbaviť Erika Mikurčíka akéhokoľvek riadiaceho a majetkového vplyvu v projekte hotela Carlton.

Rekapitulácia a aktuálny stav

Z doterajšieho prehľadu kauzy Carlton podľa mojej mienky nesporne vyplýva niekoľko podstatných faktov:

Po prvé, kauza Carlton bola od začiatku obchodným sporom, a preto mala byť riešená v civilnom, nie trestnom konaní. Na lavici obžalovaných rozhodne nemali sedieť Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová. Predovšetkým v civilnom konaní sa mali riešiť otázky spojené s podielmi v ADS Property a s vykonanými zmenami konateľov v ADS Property aj Carlton Property. Do vyriešenia všetkých načrtnutých sporov mal byť zmrazený právny stav na úrovni odstúpenia od zmluvy o prevode obchodných podielov v ADS Property, pretože páni z ESET dokázateľne nezaplatili Erikovi Mikurčíkovi za nadobudnutie tretinových podielov.

Po druhé, v procese zmien konateľov aj navyšovania základného imania neporušovali zákon a platné spoločenské zmluvy Erik Mikurčík a Zuzana Kalmanová, ale očividne sa aktov odporujúcich zákonu aj neodkladnému opatreniu súdu dopustili Rudolf Hrubý a Maroš Grud, prípadne ich právni zástupcovia.

Po tretie, ak mala mať kauza Carlton trestnoprávnu koncovku, zodpovednosť mala byť vyvodená voči osobám Vladimír Sklenka, Juraj Kürti, Eva Jaškovičová, prípadne ďalším sudcom alebo vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava I, Danielovi Lipšicovi, Bernardovi Slobodníkovi, prípadne iným policajtom aj prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

V každom prípade je zjavné a očividné, že pôvodný spor medzi pánmi Mikurčíkom na strane jednej a Hrubým a Grundom na strane druhej sa mal riešiť na civilnom súde, nie v trestnom konaní. Napriek tomu bola na manželov Erika Mikurčíka a Zuzanu Kalmanovú podaná obžaloba. Žiaľ, samosudca Špecializovaného trestného súdu Jozef Šutka ju prijal na ďalšie konanie a vytýčil termín hlavného pojednávania. Zakrátko nato odišiel na Najvyšší súd SR, možno ho povýšili – ťažko povedať. Neskôr vec pojednával sudca Marián Mačura, ktorý po vypočutí výpovede Maroša Grunda na hlavnom pojednávaní konštatoval, že ide o nedôveryhodného svedka. Aj on zakrátko odišiel na Najvyšší súd SR, možno za trest – tiež ťažko povedať.

Obaja obžalovaní žiadali, aby pôvodný sudca Šutka namiesto hlavného pojednávania nariadil verejné zasadnutie a v rámci predbežného prerokovania obžaloby vrátil prípad naspäť do prípravného konania. Vo svojich návrhoch uviedli na podporu takéhoto postupu veľa presvedčivých právnych aj skutkových argumentov. Na neprijatie obžaloby existoval dostatok dôvodov, nepochybne vyplynuli z doterajšieho opisu kauzy Carlton.

Žiada sa len dodať, že v súčasnosti prípad na Špecializovanom trestnom súde pojednáva Peter Pulman a spôsob, akým vedie hlavné pojednávanie, posilňuje podozrenie z náklonnosti sudcu k záujmom digitálnej oligarchie ESET.

Peter Tóth