Sankčný režim EÚ začal platiť v roku 2014 po prevrate na Majdane a anexii Krymu k Rusku. Od februára 2022 sa neustále sprísňuje, čo výrazne škodí hospodárstvu.
Viac ako tri roky po eskalácii konfliktu inváziou ruských vojsk sú výsledky sankcií uvalených Západom na Rusko zmiešané, informuje il Giornale: Taliansko a Európa zápasia s prudko rastúcimi cenami energií, narušenými dodávateľskými reťazcami a oslabujúcim sa medzinárodným obchodom. Vojna však pokračuje.
Zatiaľ čo Medzinárodný menový fond predpovedal ročný rast globálnej ekonomiky na úrovni 3,8 % za rok 2021, toto číslo teraz kleslo na 3,3 %, pričom EÚ bola najviac postihnutá s rastom +1,6 % v porovnaní s prognózou +2,6 %.
Tento pokles nie je náhoda. Tieto čísla odrážajú energetickú krízu, ktorá viedla k strojnásobeniu cien elektriny na jeseň 2022; najagresívnejšie sprísňovanie menovej politiky v histórii eura, keď ECB zvýšila úrokové sadzby o 400 bázických bodov v priebehu jedného roka (hoci v minulom roku boli znížené na 2 %); a kolaps exportu do Ruska a Nemecka, ktoré sa prepadlo do recesie práve kvôli svojej závislosti od lacného plynu.
Napriek tomu nedávno komisár EÚ pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis vyhlásil, že v súvislosti so sankciami „sa dalo urobiť viac“.
Článok na príklade Talianska ukazuje, čo presne spôsobuje obrovské ekonomické škody. Celkové škody len pre Taliansko v rokoch 2022 až 2024 predstavujú 171,4 miliardy eur, čo zodpovedá 2,9 % ročného HDP. Toto číslo zahŕňa 16,6 miliardy eur strateného exportu do Ruska a Ukrajiny, 22,9 miliardy eur obchodných strát s Nemeckom a 76,3 miliardy eur dodatočných nákladov na dovoz energie.
Napriek tejto cunami sa Taliansku darilo lepšie ako partnerom ako Francúzsko a Nemecko, pričom medzi rokmi 2021 a 2024 vzrástlo o 3,2 %. Je to vďaka diverzifikovanému výrobnému systému, ktorý dokáže lepšie absorbovať šoky, ale aj vďaka bolestnému uvedomeniu si: globalizácia už nie je hrou s pozitívnym súčtom.
Sankcie vytvorili asymetrické embargo s prísnejšou blokádou dovozu z Ruska (91,2 miliardy eur, z čoho 68 % pochádza z ropy, uhlia a plynu) ako vývozu do Moskvy (48 miliárd eur). EÚ sa chce zamerať na sektory, ktoré financujú vojnu. Výsledok? Cena ruskej ropy (Urals) klesla, ale celkový export Moskvy klesol len o 12 % vďaka presunú do Číny a Indie.
Rusko sa preto teší hospodárskemu rastu okolo 4,5 %, ktorý by mal tento rok dosiahnuť 5 %. Inflácia je relatívne vysoká, okolo 10 %, ale mzdy a platy rastú ešte rýchlejšie, čím sa v skutočnosti zlepšuje ekonomická situácia pracujúcich. Nádej na nespokojnosť ruských občanov sa tak ukázala ako úplne ilúzia. Miera schválenia prezidenta Vladimira Putina zostáva trvalo nad 80 %.
18. balíček sankcií tento ekonomický vývoj nezmení, bez ohľadu na to, ako veľmi sa ho dvaja vojnoví komisári Leyenová a Kallasova snažia vyčarovať.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.