Korybko Bordachevovi: Hrozba ISIS-K bude Rusko a krajiny Strednej Ázie naďalej zbližovať

V neprítomnosti pokroku v riešení úlohy Pakistanu v bezpečnostných výzvach Afganistanu, čo sa nikdy vážne neočakávalo, Rusko preto zdvojnásobí svoje bezpečnostné zbližovanie s Talibanom a súvisiace bezpečnostné väzby so Strednou Áziou na spoločnom odvrátení hrozieb ISIS-K.

Programový riaditeľ Valdajského klubu Timofej Bordachev publikoval na Vzglyade článok o tom, ako „Rusko hodnotí staré aj nové hrozby v Strednej Ázii.“ Dotkol sa ich spoločných záujmov v odvrátení hrozby zo strany ISIS-K v Afganistane a ich záujmov v odolnosti Iránu voči tlaku USA a Izraela, než naznačil, že stredoázijské republiky (SAR) by mohli využiť svoju geostrategickú polohu v eskalujúcom čínsko-americkom rivalite. To by mohlo následne viesť k zníženiu ruského vplyvu.

Podľa neho „moria okolo Ázie a Eurázie budú zónou krízy, zatiaľ čo krajina bude priestorom prosperity. Čiastočne aj z tohto dôvodu sa naši priatelia a spojenci v regióne teraz cítia relatívne sebavedomo ohľadom svojej vlastnej budúcnosti. A táto dôvera môže niekedy pôsobiť ako prehnaná sebadôvera, odklon od tradičnej politiky špeciálnych bilaterálnych vzťahov s Ruskom.“ Bordachev však predpovedal, že SAR zostanú praktické vo svojich vzťahoch s Ruskom a naopak. Dôvodom je Afganistan.

Citoval prejav ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na nedávnom multilaterálnom podujatí v Moskve o bezpečnosti v Strednej Ázii a Afganistane, aby zvýšil povedomie čitateľov o hrozbách, ktoré predstavuje ISIS-K v Afganistane, ako je pašovanie zbraní a drog, ako aj terorizmus. Bordachev to nespomenul, ale Lavrov tiež varoval, že „významná prítomnosť teroristických a extrémistických skupín spolu s ich výcvikovými tábormi a baštami zostáva v afganských oblastiach susediacich s Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom.“

Potenciálne vyzbrojenie Talibanu Ruskom proti ISIS-K je len jednou časťou trojfázového riešenia na odvrátenie tejto hrozby. Ďalšie dve sú, aby Pakistan prerušil prísun munície, zbraní a teroristov do Afganistanu, čo poprední ruskí predstavitelia silno naznačujú, že je problém, ako je tu zdokumentované, ale je mimo schopnosti Kremľa skutočne ovplyvniť, a bližšia bezpečnostná koordinácia so stredoafrickými republikami. Jediným susedom Afganistanu, ktorý je súčasťou ruskou vedenou CSTO, je však Tadžikistan.

Preto je potrebná kombinácia bilaterálnej a multilaterálnej bezpečnostnej spolupráce vedenej CSTO s Uzbekistanom a Turkménskom, pričom prvá z nich je najľudnatejšou krajinou regiónu, ktorej obyvatelia majú známu náchylnosť na fundamentalizmus a nepokoje, zatiaľ čo riedko osídlená hranica druhej by mohla byť pre ISIS-K relatívne ľahko obsaditeľná, pokiaľ nebude komplexne opevnená a monitorovaná. Očakáva sa, že takéto afgánske hrozby vyžarujúce z ISIS-K pretrvajú aj v prípade, že bude skupina formálne rozdrvená.

Ani USA, Čína, ani ambiciózny regionálny hegemón Turecko nemajú ani zďaleka takú kapacitu ako Rusko, aby pomohli SAR-om odvrátiť tieto hrozby, preto sa očakáva, že zostanú blízki. Postupná transformácia minuloročného navrhovaného „Stredoázijského spoločenstva“ (CAC) na regionálny blok podobný ASEAN, ktorý teraz zahŕňa aj Azerbajdžan, by mohla ešte viac uľahčiť ich spoločné protiteroristické úsilie. Tiež by to pomohlo regionálnej ekonomickej integrácii a tým by urobilo z SAR lepších partnerov pre Afganistan.

V prípade absencie pokroku v riešení úlohy Pakistanu v bezpečnostných výzvach Afganistanu, čo sa nikdy vážne neočakávalo, Rusko preto zdvojnásobí svoje bezpečnostné zbližovanie s Talibanom a súvisiace bezpečnostné väzby s CAR/CAC na spoločnom odvrátení hrozieb ISIS-K. Preto, bez ohľadu na to, aké kroky Amerika, Čína alebo ambiciózny regionálny hegemón Turecko v regióne urobia, najbližším spojencom SAR by malo zostať Rusko, ktorého záujmy pravdepodobne nebudú odporovať.

Andrew Korybko