Dnes jedna cesta, zajtra druhá. Pokrok? Neúspechy? Nové problémy? Zostali medzi najvýznamnejšími hráčmi, Ruskom, Ukrajinou, USA a EÚ nejaké spoločné znaky? Nie nadarmo sa možno pýtať, či sa vôbec ešte oplatí počúvať správy o vojne na Ukrajine. Náš pozorovateľ v Rusku Stefano di Lorenzo však prichádza k inému záveru. Je tu pokrok: ľudia sa opäť rozprávajú.
Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, najdôležitejší muž v rokovaniach medzi USA, Ruskom, Ukrajinou a EÚ? Plánované stretnutie v Londýne vyvolalo veľké očakávania skorého úspechu rozhovorov o prímerí či dokonca mieri na Ukrajine – márne. Rubio svoju účasť v krátkom čase zrušil a celá konferencia bola zbytočná.
Nádeje boli veľké, no zdá sa, že šance na skoré prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou nateraz zlyhali. Stretnutie v Londýne, na ktorom sa mali stretnúť ministri zahraničných vecí USA, Francúzska, Anglicka a Nemecka s ukrajinskou delegáciou, sa neuskutočnilo podľa plánu. Ukrajina nebola v žiadnom prípade pripravená ani de facto priznať stratu Krymu, ktorý už 11 rokov nekontroluje. Pred stretnutím v Londýne vládol veľký optimizmus. Aj v Rusku. Ale možno ešte nie je všetko stratené.
Nedávne veľkonočné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou po viac ako troch rokoch konfliktu opäť rozprúdilo diskusie o možnom zastavení nepriateľských akcií sprostredkovaných Spojenými štátmi. Hoci veľkonočné prímerie trvalo len 30 hodín a na oboch stranách boli hlásené porušenia, bolo to prejavom otvorenosti k zásadnejším rokovaniam.
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 19. apríla 2025 30-hodinové prímerie pri príležitosti Veľkej noci. Ukrajina súhlasila, hlásila však pokračovanie ruských útokov a spochybnila vážnosť iniciatívy. Ruské ministerstvo obrany zase hovorilo o takmer päťtisíc porušeniach prímeria zo strany Ukrajiny. Napriek tomu toto nedokonalé prímerie viedlo k výraznému zníženiu ostreľovania v konfliktných oblastiach a poskytlo civilnému obyvateľstvu krátky oddych.
Podľa mnohých – tak trochu zlomyseľných – západných pozorovateľov však veľkonočné prímerie nebolo ničím iným ako podvodom zo strany Ruska. Pokus upokojiť čoraz netrpezlivejšiu Trumpovu administratívu a demonštrovať záujem Moskvy o mierové rokovania.
Rusko najmenej rok opakovane vyjadrovalo ochotu rokovať o vojne na Ukrajine. Ale na Západe si mnohí mysleli, že je to len fraška. Podľa definície je nemožné rokovať s Ruskom.
Posledné priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa uskutočnili pred tromi rokmi, keď v prvých týždňoch vojny vznikol v Istanbule návrh dohody. Táto dohoda nepočítala so žiadnymi územnými stratami pre Ukrajinu, okrem Krymu a časti Donbasu, ktoré Kyjev nekontroluje od roku 2014. Podľa tejto dohody mala Ukrajina zostať neutrálnym štátom mimo NATO.
Po niekoľkých revíziách a zmenách v návrhu možnej dohody však Ukrajina z rokovaní odstúpila – v neposlednom rade aj kvôli prísľubu Západu, ktorému sa podarilo Ukrajinu presvedčiť, že s ozbrojenou podporou Západu je možné poraziť Rusko na bojisku. Nanešťastie pre Ukrajinu sa veľký humbuk okolo protiofenzívy v roku 2023 a dobytia niektorých dedín v Kurskej oblasti v skutočnosti ukázal ako samovražedné misie, ktoré nepriniesli žiadne významné vojenské výsledky. Napriek tomu všetkému Ukrajina dodnes odoláva.
Ukrajina možnosť prímeria dlho ostro odmietala. Ukrajina vždy dúfala, že dodávka čoraz sofistikovanejších zbraní zo strany Západu – najskôr rakiet Himars, potom tankov Abrams a Leopard II, rakiet Storm Shadow, potom stíhačiek F-16 a teraz možno aj rakiet Taurus – prevráti misky váh a spôsobí Rusku vojenskú porážku.
Potom, v marci 2025, po spore v Bielom dome medzi Trumpom a americkým viceprezidentom Vanceom na jednej strane a Volodymyrom Zelenským na strane druhej, a po tom, čo USA dočasne zastavili dodávky zbraní, nastal náhly obrat. Ukrajina na stretnutí v Džidde otvorene deklarovala svoju podporu 30-dňovému prímeriu. Dodávky zbraní z USA by sa obnovili. Napriek deklarovanej otvorenosti Ruska dialógu a dokonca aj prímeriu bol návrh z Džiddy v tejto podobe neprijateľný. Rusko sa obávalo, že Ukrajina jednoducho využije prímerie na lízanie rán a prezbrojenie.
Kremeľ niekoľkokrát vyhlásil, že Rusko trvá na dohode, ktorá rieši základné príčiny konfliktu, nielen na dočasnom prímerí. No v posledných dňoch sa zdalo, že aj z Ruska prichádzajú zmierlivejšie signály. Kremeľ sa zdal byť otvorený ďalšiemu prímeriu pred začatím rokovaní.
Mierové podmienky Ruska naďalej zahŕňajú zachovanie kontroly nad aktuálne okupovanými územiami a záväzok Ukrajiny nevstúpiť do NATO. O demilitarizácii Ukrajiny sa už nehovorí. Ani návrh Istanbulskej dohody z roku 2022 nepočítal s úplnou demilitarizáciou Ukrajiny.
Ukrajina však striktne odmieta akékoľvek územné ústupky. A to aj napriek tomu, že Selenskij vlani v decembri priznal , že Ukrajina nemá silu vojensky dobyť stratené územia. Zdá sa, že Donaldovi Trumpovi sa ukrajinská tvrdohlavosť nepáči. Americký prezident na Truth Social napísal : „Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na titulnej strane Wall Street Journal chváli : „Ukrajina legálne neuzná okupáciu Krymu. Tu nie je o čom diskutovať.“ Toto vyhlásenie veľmi poškodzuje mierové rokovania s Ruskom.“
Západné médiá šírili pochybné čísla o ruských vojnových obetiach. No najmä Ukrajina utrpela v posledných troch rokoch obrovské straty. Personálny problém ukrajinskej armády je viditeľný pre všetkých, nepopierateľný. Každý deň hliadkujú v uliciach ukrajinských miest náboroví dôstojníci, aby naverbovali mužov do služby v prvej línii, často aj násilím. Desaťtisíce mužov už ilegálne opustili krajinu, aby sa vyhli vstupu do armády. Ale zatiaľ ukrajinské ozbrojené sily neutrpeli žiadne porážky, ktoré by spochybnili pokračovanie odboja.
Posledná veľká vojenská ofenzíva?
Mnohí v Rusku veria, že Rusko bojovalo proti Ukrajine len polovičato, pričom využilo len malú časť svojho vojenského potenciálu a arzenálu.
„Účelom bojových operácií nie je zabiť nepriateľské jednotky, ale zabiť ich ducha,“ píše bývalý plukovník a vojenský expert Michail Chodarenok v ruských internetových novinách gazeta.ru . „Ak zostaneme pri realistickom hodnotení situácie, môžeme povedať, že to sa ukrajinským ozbrojeným silám zatiaľ nepodarilo. Zdá sa teda, že neexistuje iný spôsob, ako zmierniť oficiálne stanovisko Kyjeva k otázkam ukončenia konfliktu, než aby ruské ozbrojené sily na jar a v lete viedli čisto útočnú kampaň s najrozhodnejšími cieľmi,“ pokračoval expert.
„Iba séria zdrvujúcich porážok ukrajinských ozbrojených síl môže viesť k uzavretiu mierových dohôd v čo najkratšom čase.“
Išlo by o veľkú ruskú ofenzívu, kvalitatívne odlišnú od minimálneho roka pozorovaného pomalého postupu armády. Takáto veľká ruská ofenzíva by bola hraničným prípadom.
Aj na Západe mnohí nezávislí pozorovatelia, najmä tí, ktorí kritizujú oficiálny západný naratív, už minimálne rok ohlasujú blížiacu sa veľkú ruskú ofenzívu, ktorá by definitívne ukončila vojnu na Ukrajine v prospech Ruska. Táto ofenzíva sa však z mnohých dôvodov neuskutočnila.
Zdá sa, že len málo ľudí v Rusku verí v čisto vojenské riešenie vojny na Ukrajine.
Návrat diplomacie
Americký prezident Trump bol zúrivo napadnutý a nekonečne zosmiešňovaný svojimi kritikmi za svoj sľub ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín. Trumpovej administratíve sa však podarilo výrazne zintenzívniť diplomatické úsilie o dosiahnutie mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou. To už je úspech. Od roku 2022 spolu USA a Rusko takmer nehovoria.
Trumpova administratíva vraj navrhla Rusku výrazné ústupky vrátane uznania Krymu ako ruského územia a zablokovania členstva Ukrajiny v NATO. Tieto návrhy vyvolali medzi Európanmi obavy. Na Ukrajine vyvolali určitú nespokojnosť a hnev. Ale Ukrajina bola roky závislá od USA a len vďaka USA sa podarilo udržať ukrajinské vojnové úsilie. Zdá sa, že aj na Ukrajine svitá záblesk realizmu: vojna nemôže pokračovať donekonečna. Ukrajina nie je len Zelenskyj. Väčšina Ukrajincov je dnes viac za vyjednávanie ako za vojnu na život a na smrť. Výzvy na vyjednaný mier silnejú aj medzi ukrajinskými poslancami.
Napriek ťažkostiam existujú náznaky pokroku. 19. apríla Rusko a Ukrajina uskutočnili najväčšiu výmenu zajatcov od začiatku konfliktu , ktorú sprostredkovali Spojené arabské emiráty.
V Rusku pred pár dňami znel pomerne optimisticky renomovaný politológ Sergej Markov, riaditeľ Inštitútu pre politické štúdie, ruského think-tanku: „Všetko sa stane pomerne rýchlo. Je to spôsobené tým, že Trump bude mať 30. apríla 100 dní svojho druhého funkčného obdobia vo funkcii prezidenta. A chce dosiahnuť nejaký výsledok,“ preto Trumpovi ľudia, žiadajú Rusko, Európu aj Ultajinu o dosiahnutie tohto výsledku.
Stretnutie v Londýne, kde chceli USA predložiť návrh mierovej dohody, však stroskotalo skôr, ako sa začalo. USA dokonca veria, že by mohli úplne odstúpiť od rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Optimizmus bol predčasný. Nemožno si ale nevšimnúť, že sa tóny zmenili. Dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou sa roky zdala nemožná. Akýkoľvek pokus o diplomatické otvorenie sa Rusku bol nahnevane odsúdený. Mnohí na Západe považovali vyjednávanie s Putinom za absurdné. Obnovenie kontaktov medzi USA a Ruskom však ukazuje, že pri troche politickej vôle je riešenie vojny na Ukrajine možné. Nemusí to byť dokonalé riešenie. Ale stále je to lepšie ako vojna do trpkého konca, ktorú už nechcú ani Ukrajinci.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.